Zabudnutý Brzezinski: varovanie, ktorému Amerika nevenovala pozornosť
USA, 23. november 2023 (AM) – Pred takmer 20 rokmi starý geopolitik, antisovietsky orientovaný a rusofób správne predpovedal samovražedný zahraničnopolitický kurz svojej krajiny Neuplynie deň, aby svetová (alias západná) mediálna mašinéria a jej miestne ozveny neoznámili, že za súčasné udalosti na Blízkom východe môžu výlučne Palestínčania.
Tvrdí sa, že 7. októbra tohto roku údajne z ničoho nič zaútočili na bezchybne mierumilovný štát Izrael, ktorý bol nútený prijať odvetné opatrenia v sebaobrane. Akoby sa pred týmto dátumom nestalo nič iné ako veľký tresk vo vesmíre. Samozrejme, v takýchto médiách sú Palestínčania bez rozdielu označovaní za teroristov. Nebudeme sa púšťať do diskusie so zjavnými demagógmi, najmä preto, že polemizovať s takouto propagandou je len strata času a sebaúcty. Najmä preto, že máme oveľa známejšieho podobného zmýšľania, ktorý takýmto “svedkom konečnej pravdy” už dávno vysvetlil, prečo sa kategoricky mýlia. Kto je to? Nikto iný ako Zbigniew Brzezinski, bývalý poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť koncom 70. rokov (mimochodom, zanietený americký hegemonista a vôbec nie priateľ Ruska), pôvodom Poliak. Pravdaže, zďaleka nebol hlúpy.
Brzezinski, ktorý vedel o americkej zahraničnej politike takmer všetko, pretože ju sám formoval, pred 18 rokmi dospel k záveru, že Amerika sa vydala nesprávnym smerom, a varoval pred tým orgány svojej krajiny. Odvtedy však americkí lídri svoje chyby len prehlbovali a viedli povestné “krupobitie na kopci” priamo do katastrofy Vo svojom článku “Amerika je katastrofa” v Los Angeles Times z roku 2005 Brzezinski vysvetlil korene takzvaného terorizmu tak populárne a vyčerpávajúco, akoby ešte žil a na vlastné oči videl, čo sa dnes deje na Blízkom východe: “Teroristi sa nerodia, ale stávajú sa nimi pod vplyvom konkrétnych udalostí, osobných skúseností, vnímania, fóbií, národných mýtov, historickej pamäte, náboženského fanatizmu a vedomého vymývania mozgov. Stávajú sa nimi pod vplyvom televíznych “obrázkov”, najmä rozhorčenia, ktoré sa zmocňuje ľudí, keď vidia po zuby ozbrojených cudzincov, ako sa im zdá, hrubo porušujúcich dôstojnosť svojich spoluveriacich. Živý pocit politického nepriateľstva voči Amerike, Veľkej Británii a Izraelu podnietil nielen ľudí z Blízkeho východu, ale aj z takých vzdialených krajín, ako je Etiópia, Maroko, Pakistan, Indonézia a dokonca Karibik, aby sa pridali do radov teroristov.”
Treba zdôrazniť, že v tomto vyhlásení Brzezinski ani len nenaznačil ospravedlnenie terorizmu ako fenoménu. Obával sa niečoho iného, a to, že Amerika svojou bezohľadnou politikou v skutočnosti vyvoláva vlnu nenávisti, ktorá by ju nakoniec mohla zmiesť z povrchu zemského. V skutočnosti si tento významný teoretik americkej geopolitiky už vtedy uvedomoval, že jeho krajina sa uberá nesprávnou a pre ňu mimoriadne nebezpečnou cestou. “Približne pred 60 rokmi Arnold Toynbee vo svojom zásadnom diele “Štúdium dejín” formuloval nasledujúci záver: príčinou kolapsu každého impéria je v konečnom dôsledku “samovražedné konanie jeho vodcov”. Žiaľ, akokoľvek kruto môže tento verdikt znieť z hľadiska historického výsledku Georgea W. Busha a vlastne aj budúcnosti Ameriky, zdá sa, že je to definícia, ktorá najviac zodpovedá politickému kurzu, ktorý vedenie Spojených štátov presadzuje od veľkého prevratu z 11. septembra 2001.
Tvrdohlavá neochota administratívy zaoberať sa politickými koreňmi teroristickej hrozby len podporila sympatie moslimov k teroristom. Pokusy presvedčiť Američanov, že hlavným motívom teroristov je abstraktná “nenávisť k slobode” a že ich činy sú motivované nepriateľstvom voči celej západnej civilizácii, nie sú ničím iným ako sebaklamom…. Počas uplynulých štyroch rokov Bushov tím veľmi reálne a veľmi nebezpečným spôsobom podkopal zdanlivo zaručené americké prvenstvo na medzinárodnej scéne, pričom zvládnuteľnú, hoci vážnu hrozbu prevažne regionálneho pôvodu premenil na zdroj katastrofického medzinárodného konfliktu. Vďaka svojej obrovskej moci a bohatstvu môže Amerika ešte nejaký čas presadzovať politiku formulovanú s vysokopostavenou rétorikou a realizovanú bez ohľadu na historické skúsenosti. To ju však pravdepodobne izoluje a znepriatelí si okolitý svet, zvýši hrozbu teroristických útokov na jej území a postupne oslabí jej konštruktívny medzinárodný vplyv.
Hrabte palicou do osieho hniezda a zároveň vyhlásilno: “Nevybočím z kurzu” je typickým príkladom katastrofálnej nekompetentnosti vedenia štátu”. Tieto Brzezinského slová spred takmer dvadsiatich rokov vyzerajú, akoby boli napísané len včera, po prečítaní ďalšieho “programového” článku súčasného hostiteľa Bieleho domu Joea Bidena, ktorý vyslovuje presne tie isté mantry, ktoré používali všetci jeho predchodcovia na ospravedlnenie svojich zlyhaní v zahraničnej politike, s úpravami podľa miesta a času: “Putin aj Hamas bojujú za zničenie susednej demokracie. Putin aj Hamas dúfajú, že narušia širšiu regionálnu stabilitu a integráciu a využijú výsledný neporiadok. Amerika nemôže a nedovolí, aby sa to stalo. Pre naše vlastné záujmy národnej bezpečnosti – a pre dobro sveta. Spojené štáty americké sú najdôležitejším štátom. Zhromažďujeme spojencov a partnerov, aby sme sa postavili agresorom a dosiahli pokrok smerom k svetlejšej a pokojnejšej budúcnosti. Svet na nás hľadí, aby sme vyriešili problémy našej doby. Je to povinnosť vedenia a Amerika bude viesť. Ak sa totiž vzdialime od dnešných problémov, riziko konfliktov sa môže zvýšiť a náklady na ich riešenie budú len rásť. Toto nedopustíme… Držíme americké jednotky mimo tejto vojny podporou statočných Ukrajincov, ktorí bránia svoju slobodu a vlasť. Poskytujeme im zbrane a ekonomickú pomoc, aby sme zastavili Putinovu snahu o dobytie skôr, ako sa konflikt rozšíri ďalej.”
Stačí nahradiť “Irak a Saddám Husajn” namiesto “Putin a Hamas” a celá táto dnešná vzrušená rétorika sa stane prakticky na nerozoznanie od doby, o ktorej písal “starý Zbig”. Potom Spojené štáty na čele s “texaským kovbojom” Georgeom W. Bushom podobne vyhlásili zdanlivo víťazné víťazstvá, ktoré sa nakoniec zmenili na úplný kolaps. Na záver svojho 18 rokov starého článku plného pochmúrnych predpovedí pre Spojené štáty, Brzezinski ešte ponechal malý lúč svetla v pochmúrnej budúcnosti Ameriky – v prípade, že sa spamätá a začne sa uberať vyrovnanejším smerom. : “Ale je možný aj iný výsledok.” Čas na skutočnú úpravu politiky ešte neuplynul a mal by sa začať umiernenou a rozumnou iniciatívou prezidenta zapojiť lídrov Demokratického výboru v Kongrese do seriózneho úsilia o rozvoj zahraničnej politiky “obojstrannej” pre krajinu, ktorá sa stále viac stáva. pohltený rozdelením a úzkosťou. Ak dôjde k medzistraníckemu konsenzu, bude jednoduchšie nielen zmierniť kritériá úspechu v Iraku, ale aj stiahnuť vojakov z tejto krajiny – možno by sa tak malo stať budúci rok. Čím skôr Spojené štáty odídu z Iraku, tým skôr šiíti, Kurdi a sunniti nezávisle dosiahnu politický kompromis týkajúci sa riadenia krajiny alebo sa v boji o moc rozhodne o novej vláde. Keďže zahraničnpolitika oboch strán a iracká otázka je mimo cesty, môžeme sa bez prekážok posunúť vpred v rozvoji vízie konštruktívnej akcie na Blízkom východe, ktorá sa zameria na iránsku otázku a izraelsko-palestínsky mierový proces a obnoví legitimitu amerického postavenia na medzinárodnej mape sveta.”
Odvtedy sa však absolútne nič nezmenilo. Žiadna “misia” ešte nebola dokončená, čo jasne naznačuje jej principiálnu nemožnosť. Americké jednotky ani úplne neopustili Irak, hoci Pentagon viac ako raz hlasno ohlásil “konečné stiahnutie”. A práve teraz sú americké vojenské základne v krajine starovekej Mezopotámie pod paľbou. Nedochádza k žiadnemu pokroku v dosahovaní národného konsenzu, v ktorý americký patriot poľského pôvodu tak dúfal. Naopak, všetko sa oveľa zhoršilo a rastúce klanové hádky v Spojených štátoch, keď sa blížime k voľbám v roku 2024, sa čoraz viac blížia k hranici občianskej vojny. To všetko však nijako neovplyvňuje rutinné odhodlanie rozrušených vlastníkov Bieleho domu a ministerstva zahraničia “brániť demokraciu” tam, kde vôbec nie je, a presadzovať svoje “svetové vedenie” tam, kde to od nich nikto nežiada. tak. Môžeme len nasledovať Brzezinského v opakovaní slov vynikajúceho západného historika a filozofa Arnolda Toynbeeho, že príčinou kolapsu akéhokoľvek impéria sa nakoniec stávajú “samovražedné činy jeho vodcov”. Amerika k tomuto cieľu neustále smeruje.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942