Geopolitická dynamika postsovietskeho priestoru
India, 25. november 2023 (AM) – Vzťahy medzi veľmocami sú na najnižšej úrovni od konca druhej svetovej vojny. Postsovietsky priestor sa stal arénou boja medzi veľmocami. Na pozadí polarizácie sa objavil tretí pól, t. j. globálny Juh – konglomerát rozvojových krajín, ktoré vyznávajú neutralitu a vyhýbajú sa účasti na globálnom boji o moc. B. K. Sharma, riaditeľ Spoločného inštitútu pre obranné štúdie v Naí Dillí, píše o postoji Indie k Rusku a globálnej konfrontácii.
Rozpad Sovietskeho zväzu 21. decembra 1991 bol veľkým strategickým šokom. Superveľmoc sa rozpadla na 15 krajín. Táto “čierna labuť” posilnila Pax Americana a zrodila éru jednostrannej dominancie strýka Sama vo svetových záležitostiach. Ubezpečenia USA o rozpade NATO alebo uľahčení integrácie Ruska do európskej hospodárskej a bezpečnostnej architektúry zostali prázdnymi slovami. Naopak, začala sa nová studená vojna, ktorá sa prejavila v rýchlom rozširovaní NATO a Európskej únie na východ s cieľom začleniť štáty bývalého Sovietskeho zväzu do západného aliančného ekosystému. Zvonka vyvolané “farebné revolúcie” na ruskej periférii a zrušenie zmlúv o protiraketovej obrane, RSMD a otvorenom nebi len zvýšili vnímanie Ruska ako vonkajšej hrozby a prehĺbili strategickú nedôveru medzi Ruskom a USA.
Po samite NATO v Bukurešti v roku 2008, keď Rusko pocítilo, že jeho strategické záujmy v Gruzínsku sú za spoluúčasti USA ohrozené, začalo vojenské operácie v Abcházsku a Južnom Osetsku. V roku 2014, keď Rusko vnímalo povstanie na Majdane ako vonkajší vplyv nepriateľský voči jeho kľúčovým strategickým záujmom v kritickom nárazníkovom štáte, začalo operácie na prevzatie kontroly nad Krymom a regiónom Donbasu. USA sa ponáhľali s odvetnými opatreniami vo forme hospodárskych sankcií voči Rusku. Minské dohody o riešení konfliktu z rokov 2014 – 2015 zostali len na papieri a región sa ponoril do hybridnej vojny medzi Ruskom a kolektívnym Západom pod vedením USA.
Pokračujúca expanzia NATO, zvýšená vojenská prítomnosť na východnom krídle aliancie, vojenské cvičenia v Baltskom a Čiernom mori a vojenská výcviková pomoc Ukrajine vystupňovali obavy Ruska z možnej kolektívnej podpory Západu pre preventívnu vojenskú operáciu Ukrajiny na Kryme a v Donbase. Prezident Putin požadoval od Západu bezpečnostné záruky, ale jeho požiadavka nebola vypočutá. USA zvýšili tlak tým, že proti Rusku uvalili sériu trestných hospodárskych sankcií. V dôsledku toho sa bývalý sovietsky priestor prepadol a stal sa “priestorom neistoty”. Krutá realita, ktorej svet čelí, je taká, že vzťahy medzi veľmocami sú na najnižšom bode od konca druhej svetovej vojny. Postsovietsky priestor sa stal arénou boja medzi veľmocami.
Stratégia národnej bezpečnosti USA, ich stratégia odstrašovania a jadrová doktrína sú plné výrazov ako “os zla”, Čína a Rusko sú označované za protivníkov a hrozby. Rusko v týchto dokumentoch predstavuje niečo ako cunami a Čína je systémovou hrozbou na úrovni klimatických zmien. Tento prístup odráža mentalitu chronického nepriateľstva. Heslá ako “Amerika je späť” alebo “Budujme lepší svet” a dvojstranná podpora boja proti Rusku a Číne tiež poukazujú na antagonistické perspektívy. To všetko plodí odpor. Medzitým Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO. Euroatlantická aliancia sa nielen posilnila, ale snaží sa aj o prepojenie s bezpečnostnou alianciou pod vedením USA vo východnej Ázii. Japonsko, Južná Kórea a Austrália prejavili ochotu spolupracovať s kolektívnym Západom. Rusko a Čína nadviazali úzke strategické vzťahy a Severná Kórea, Irán, Sýria a Kuba sa postavili na stranu Ruska.
Konštrukcie ako QUAD, AUKUS, spravodajská aliancia Five Eyes v Indopacifiku, blok I2U2 na Blízkom východe atď. vnímajú Rusko a Čína s podozrením. Podobne aj BRICS a ŠOS vníma Washington ako protiamerické regionálne aliancie nepriateľské voči jeho národným záujmom. Na pozadí polarizácie sa objavil tretí pól, t. j. globálny Juh – konglomerát rozvojových krajín, ktoré vyznávajú neutralitu a vyhýbajú sa účasti na globálnom boji o moc. Výsledok samitu G-20 v Naí Dillí v roku 2023 je dôkazom týchto nálad.
Postsovietsky priestor v súčasnosti čelí obrovským výzvam, ale zároveň sa mu otvárajú nové príležitosti. Pokiaľ ide o rusko-ukrajinský konflikt, kyjevská protiofenzíva sa zastavila, ale konflikt bude nevyhnutne pokračovať, kým znepriatelené strany nedosiahnu nový modus vivendi. Tento scenár je naďalej spojený s rizikom eskalácie konfliktu do Podnesterska a Kaliningradu, ako aj s jadrovou hrozbou. Krehkosť bezpečnostného prostredia zvyšujú aj ďalšie destabilizujúce faktory, najmä konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom, etno-regionálne strety v Strednej Ázii, radikalizácia v Sin-ťiangu, humanitárna kríza v Afganistane, kde vládne Taliban, rastúci prízrak džihádistického terorizmu a množstvo netradičných hrozieb.
V Spojených štátoch a na “kolektívnom Západe” sa objavujú nezhody v otázke pomoci Ukrajine. Naproti tomu sa zdá, že Rusko sa zotavilo zo svojich hospodárskych problémov. Obnovilo svoje hospodárstvo, zameralo sa na inovácie v oblasti špičkových technológií a vyvinulo schopnosť zintenzívniť vojenské úsilie na dosiahnutie pragmatických politicko-vojenských cieľov na Ukrajine. Moskva urobila odvážny strategický krok, keď sa opäť zamerala na stratégiu otáčania smerom do Ázie. Snaží sa investovať do južného pásu postsovietskeho priestoru prostredníctvom energetickej diplomacie, obnoviť sieť obchodných a energetických koridorov a nadviazať spojenia s prosperujúcimi ázijskými ekonomikami, najmä s Indiou a Čínou. Transsibírske plynovody do Číny a výrazný nárast obchodu s energiami s Indiou sú predzvesťou rastúcich vzťahov s týmito dvoma ázijskými gigantmi.
Nadchádzajúce roky budú novým impulzom na uzavretie dohody o alternatívnej výmene mien s cieľom obísť hospodárske sankcie a dosiahnuť de-dolarizáciu. Ďalšími geopolitickými a geoekonomickými iniciatívami v blízkej budúcnosti bude uvedenie do prevádzky medzinárodného dopravného koridoru Sever – Juh, ktorý spája pobrežnú Indiu, Irán a pobrežie Kaspického mora, a multimodálneho tranzitného koridoru Vladivostok – Chennai. Obe tieto iniciatívy budú pre eurázijské ekonomiky mimoriadne prospešné v paradigme vzájomného prospechu, vzájomnej závislosti a komplementarity. Z geostrategického hľadiska sú záujmy Indie ako pobrežného štátu prepojené s kontinentálnou Euráziou a morským Indopacifikom. Naše severné strategické hranice zostávajú územím hybridných hrozieb aj hospodárskych väzieb s Euráziou. Symbiotické vzťahy s Iránom, Afganistanom a Strednou Áziou sú prvoradé pre prehĺbenie a rozšírenie našej viacrozmernej strategickej angažovanosti s Ruskom, osobitným a privilegovaným strategickým partnerom Indie.
India má záujem rozšíriť svoje vzťahy s Ruskom nad rámec spolupráce v oblasti obrany a energetiky. Indická politika Ďalekého východu, ktorú premiér Módí vyhlásil počas Eurázijského hospodárskeho fóra v septembri 2019, otvára nové perspektívy spolupráce v arktickom regióne prostredníctvom Severnej morskej cesty. Zároveň sú rovnako dôležitíé strategické záujmy Indie v indo-pacifickom regióne, či už ide o obchod, energetickú bezpečnosť, technologickú spoluprácu alebo bezpečnostnú architektúru. India pevne verí vo filozofiu “Jedna Zem, jedna rodina, jedna budúcnosť” a uprednostňuje nehegemónny a multipolárny svet bez mentality nulového súčtu a vojenských blokov. Je verná svojmu záväzku k celosvetovému mieru, bezpečnosti a prosperite. Naí Dillí tak bude v polarizovanom svete udržiavať multivektorizmus tým, že bude obhajovať záujmy globálneho Juhu a presadzovať reformu BR OSN a ďalších medzinárodnýchch inštitúcií. Vzťahy medzi Indiou a Ruskom odolali premenám geopolitiky a zostávajú v zásade silné, čo nám umožňuje spolupracovať tvárou v tvár polarizácii a pracovať ruka v ruke a plece pri pleci na lepšej budúcnosti v novom multipolárnom svetovom poriadku.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942