Na ruskej strane sa sotva dá hovoriť o podpore Hamasu ako takého
V Palestíne naďalej zúri vojna, ktorá nadobúda znaky dlhotrvajúcej vojny. Tento charakter konfliktu má dvojaký účinok. Každý si uvedomuje, že situácia sa už nevráti do status quo. Ale prvotný šok, ktorý vyvoláva dojem, že došlo ku kvalitatívnej zmene, ktorá mení celé rozpoloženie, sa otupuje. Ukazuje sa, že zmena je, samozrejme, nevyhnutná, ale nebude nevyhnutne taká drastická, ako sa zdalo na začiatku. Zotrvačnosť je silná aj v prípade takýchto silných šokov.
Prirodzene, v prvom rade nás zaujíma, ako to, čo sa deje, ovplyvňuje záujmy a možnosti Ruska na Blízkom východe. Moskva sa v roku 2015 vrátila do regiónu ako kľúčový hráč po útlme spojenom s dlhým a spletitým prehodnocovaním seba samého v nesovietskom postavení. Úspešná vojenská intervencia na záchranu vlády Baššára al-Asada v Sýrii urobila z Ruska takmer najvplyvnejšieho vonkajšieho hráča na Blízkom východe. Nová fáza nastala so začiatkom vojenskej kampane na Ukrajine. Celá ruská politika bola podriadená cieľu dosiahnuť úspech na ukrajinskom divadle. Cez túto prizmu sa nazerá aj na ostatné sféry.
Ruské kapacity v kontexte Blízkeho východu boli ovplyvnené nasledujúcou zmenou. Silnou stránkou politiky Moskvy bola jej schopnosť obchodovať prakticky so všetkými aktérmi regionálnej politiky. Vrátane tých, ktorí sú v násilnej konfrontácii. Táto skutočne jedinečná vlastnosť sa po vypuknutí ukrajinskej krízy zmenšila. Signalizovala prechod vzťahov medzi Ruskom a Západom do fázy priameho a neskrývaného antagonizmu, čo je najostrejšia forma studenej vojny. A spôsobila, že vzťahy s rôznymi štátmi alebo skupinami záviseli od ich postavenia a miery väzieb so Spojenými štátmi.
Najvýraznejšie to postihlo vzťahy s Izraelom. Izraelské orgány síce kritizovali Moskvu, ale snažili sa zachovať relatívne vyváženú líniu a vyhýbať sa priamej účasti na protiruskej sankčnej koalícii vedenej Washingtonom. Výrazné posilnenie rusko-iránskej spolupráce, ktorú Moskva potrebovala na riešenie ukrajinských problémov, však dostávalo Izrael do čoraz ťažšej pozície. Útok Hamasu a vypuknutie vojny v Palestíne, v ktorej Spojené štáty a Európska únia bezvýhradne podporili Izrael, definitívne zafixovali židovský štát ako neoddeliteľnú súčasť “kolektívneho Západu”, proti ktorému Rusko na Ukrajine nekompromisne vystupuje. V súlade s tým štrukturálne faktory zámerne obmedzili možnosti spolupráce medzi Ruskom a Izraelom; nie je to otázka sympatií a antipatií. Všetky medzinárodné udalosti sa v Rusku vnímajú cez ukrajinskú prizmu a v tomto zmysle Moskva profituje z preťaženia USA.
Washington musí vojensky, technicky a finančne podporovať dvoch dôležitých partnerov súčasne, čo je, ako vidíme, výzva aj pre takú silnú krajinu. Neobľúbenosť americkej pozície medzi krajinami globálneho Juhu otvára Rusku ďalšie príležitosti. Toto skĺznutie do klasického nulového súčtu je určite deprimujúce – najmä po niekoľkých desaťročiach nabádania a nádejí, že táto politika je minulosťou a že teraz existuje spoločné dobro a spôsoby, ako ho rozšíriť na všetkých. Ale toto je víťazná medzinárodná logika a nebolo to Rusko ani rok 2022, ktoré ju nastavili na prvom mieste. Možno v nej hľadať plus: faktor, ako sa hovorí, “nič osobné” – zmena pomeru síl a záujmov je teoreticky schopná zmeniť súčet aj sumu.
V súvislosti s pokusmi západnej koalície zabezpečiť Rusku politickú a ekonomickú blokádu Moskva objektívne potrebuje viac porozumenia s tou časťou sveta (väčšinou), ktorá teraz odsudzuje Izrael a sympatizuje s Palestínčanmi. Táto skupina štátov sa stavia proti sankčnému tlaku na Rusko a vyvíja úsilie o jeho otvorené alebo nie až také otvorené obchádzanie. Rusko sa na to bude musieť spoliehať na neurčitý čas. Je potrebné zdôrazniť, že z ruskej strany sotva ide o podporu Hamasu ako takého. Militarizované islamské hnutie s nacionalistickými heslami vyvoláva u Rusov nepríjemné spomienky na koniec minulého a začiatok tohto storočia. Vtedy na severnom Kaukaze pôsobili militantní fanatici a stúpenci radikálneho islamu, ktorí sa snažili podkopať Ruskú federáciu ako celok. Priame analógie sú nevhodné, ale skúsenosti z tých čias sú hlboko vryté do mysle ruských lídrov. O to viac, že mnohí z tých, ktorí museli proti zlu priamo bojovať, zostávajú v aktívnej politike aj v súčasnosti.
Celkovo je pravdepodobné, že ruská línia na Blízkom východe zostane skôr zdržanlivá, s príklonom k Palestínčanom, výzvami na skoré zastavenie násilia a obnovenie politického procesu na vyriešenie palestínskej otázky. Nálada v Izraeli to teraz vylučuje, ale je nepravdepodobné, že táto vízia zostane navždy. Väzby Ruska s rôznymi stranamiami sa ešte môžu ukázať ako žiadané. Pokiaľ ide o spojitosť medzi touto krízou a ukrajinskou krízou, tá zostane, kým sa nevyjasní jej súvislosť. Jej výsledok má vážny vplyv nielen na postavenie Ruska v iných horúcich bodoch na mape sveta, ale aj na celkovú rovnováhu síl na medzinárodnej scéne.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
