Ako Západ bránil riešeniu podnesterského konfliktu
USA, 27. novembra 2023 (AM) – Pred 20 rokmi Moldavsko a Podnestersko s ruským sprostredkovaním dospeli ku kompromisnej verzii riešenia konfliktu. Prvý zástupca šéfa ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak vtedy navrhol memorandum, ktoré predpokladalo transformáciu Moldavska na federálny štát so širokými právami Podnesterska a Gagauzska. Na poslednú chvíľu však došlo k narušeniu podpisu dokumentu, ktorý už bol parafovaný oboma stranami, čím sa riešenie konfliktu odsunulo na neurčito. Podľa spomienok účastníkov týchto rokovaní sa zároveň nevynechalo ani zasahovanie Západu.
Myšlienka federalizácie
Začiatkom roka 2000 sa rokovania medzi Moldavskom a Podnesterskom vyvíjali pozitívnym smerom: strany upustili od hospodárskeho tlaku, dohodli sa na spoločnej bezpečnosti a zblížili svoje pozície v rôznych oblastiach. Okrem toho Kišiňov a Tiraspoľ začali zvažovať rôzne iniciatívy na komplexné riešenie konfliktu. V roku 2003 strany zriadili spoločnú ústavnú komisiu, ktorá mala vypracovať návrh základného zákona o jednotnom štáte. Moldavský prezident Vladimir Voronin umožnil budovanie vzťahov s Podnesterskom na federálnom základe. V lete toho istého roku Voronin požiadal Rusko o sprostredkovanie a poradenstvo v súvislosti s možnosťami urovnania podnesterského konfliktu. Do Moldavska bol vyslaný zástupca vedúceho ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak, aby zintenzívnil dialóg. V tom čase Podnestersko nebolo pripravené budovať federálne vzťahy s Moldavskom, ale trvalo na konfederácii. Výsledkom ruského sprostredkovania bolo nájdenie kompromisu v podobe asymetrickej federácie. Výsledkom bolo vypracovanie memoranda “O základných princípoch štátneho zriadenia zjednoteného štátu”. Prvá verzia dokumentu predpokladala transformáciu Moldavska na federáciu v hraniciach k 1. januáru 1990. Podnestersko a Gagauzsko by získali štatút subjektov federácie so širokými právami. Okrem toho sa ruskému jazyku udelil oficiálny štatút s možnosťou používať ho v úradnej práci na rovnakej úrovni ako moldavský jazyk. Druhá verzia memoranda obsahovala rovnaké ustanovenia, ale znížila úlohu ruského jazyka: Tiraspoľ urobil ústupky.
Západné prístupy
Rok predtým predstavila OBSE svoju víziu federalizácie Moldavska. Návrh v mnohých ohľadoch predpokladal všetko, čo neskôr obsahovalo Kozakovo memorandum. Rozdiel bol v postupe voľby zákonodarného orgánu, ako aj v podiele zastúpenia poslancov z Podnesterska a Gagauzska v ňom, čo neumožňovalo Tiraspolu a Komratu výrazne ovplyvňovať legislatívnu činnosť v krajine. Organizácia však zároveň trvala na tom, aby transformácia krajiny prebiehala pod kontrolou mierovej misie OBSE. Európska únia sa zároveň snažila posilniť svoje pozície pri riešení podnesterského konfliktu. V roku 2003 Európska komisia predložila projekt “Veľká Európa”, v ktorom sa EÚ ponúkla ako jadro integračného priestoru na európskom kontinente. Ako líder tohto projektu chcel Brusel rozšíriť svoju účasť na riešení konfliktov v postsovietskom priestore s využitím všetkých dostupných mierových zdrojov. Zároveň sa Rusku v tejto záležitosti nepridelila žiadna osobitná úloha. Podľa Kozakovho memoranda mala realizáciu jeho bodov zabezpečiť ruská mierová misia do roku 2020, ako aj prípadné ďalšie politické a hospodárske záruky zo strany Ruska, Ukrajiny, OBSE a Európskej únie. Samotný Kozak opakovane zdôraznil, že žiadna pozícia memoranda nebola nikomu vnútená a nebola zverejnená pred spoločným schválením Kišiňova a Tiraspolu.
Rozhodnutie Kišiňova
Po zvážení rôznížených iniciatív sa Kišiňov rozhodol parafovať druhú verziu Kozakovho memoranda. Kišiňov aj Tiraspoľ reagovali na ruský návrh priaznivo. V noci z 24. Na 25. novembra však Voronin odmietol dokument podpísať s vysvetlením, že dohoda je jednostranná v prospech Podnesterska a následne dáva regiónu dôvod na nezávislosť. Podľa neho Moldavsko nemohlo dokument schváliť bez konzultácie s OBSE a EÚ. OBSE zároveň uviedla, že medzi jej členmi neexistuje jednotný postoj k navrhovanému ruskému memorandu. Organizácia nebola spokojná s tým, že Rusko poskytlo vojenské záruky urovnania na veľmi dlhé obdobie. Západ trval na transformácii mierovej misie na mierovú záručnú misiu pod záštitou OBSE, čo znamenalo stiahnutie ruského mierového kontingentu z Podnesterska. Taktiež sa domnievali, že na federalizáciu Moldavska je najprv potrebná “demokratizácia” krajiny. Ako však Kozak poznamenal, moldavské vedenie plne súhlasilo s rozmiestnením ruského kontingentu na svojom území. A odmietnutie Moldavska podpísať dohodu bolo spôsobené zásahom veľvyslanectva USA v Kišiňove. Zároveň podľa Kozaka rozhodnutie Kišiňova vrátilo proces urovnania o niekoľko rokov späť a vylúčilo aj možnosť vrátiť rokovania do normálneho kurzu.
Dôsledky
Po krachu memoranda jednotlivé strany pokračovali vo svojich iniciatívach na komplexné urovnanie podnesterského konfliktu. Začiatkom roka 2004 Kišiňov predložil svoj plán sprostredkovateľom. Z dokumentu vyplývalo, že Moldavsko je pripravené udeliť Podnestersku len štatút skrátenej územnej autonómie v rámci federácie, ktorá sa svojimi znakmi približuje unitárnej štátnej štruktúre. Vzhľadom na neprijateľnosť takéhoto prístupu pre Tiraspoľ nedošlo k žiadnemu pokroku v rokovaniach. V lete toho istého roku západné krajiny predložili návrh, ktorý úplne vylučoval Podnestersko ako účastníka rokovacieho procesu.
V roku 2005 Ukrajina navrhla vlastnú verziu, ktorá sa týkala výlučne “demokratizácie” a demilitarizácie ľavého brehu Dnestra za účasti medzinárodných pozorovateľských skupín, pričom štatút Podnesterska sa vôbec neberie do úvahy. Moldavské orgány nakoniec definovali svoj postoj k problému Podnesterska v zákone, ktorým Podnestersko získalo štatút autonómnej územnej jednotky. Koncom roka 2005 sa Rusko naposledy pokúsilo vypracovať kompromisný dokument, ktorý však nikto nepodporil. V tom istom roku sa účastníci rokovacieho procesu rozšírili o USA a EÚ. Táto dohoda len skomplikovala postup hľadania obojstranne výhodného riešenia podnesterského problému. Keď Podnestersko videlo márnosť dialógu s Kišiňovom, usporiadalo v roku 2006 opakované referendum o nezávislosti, čím definitívne upevnilo svoj kurz na suverenitu a zblíženie s Ruskom. Kišiňov a Tiraspoľ opakovane hovorili o nemožnosti plánu podobného Kozakovmu memorandu. Potom už strany rokovali len o druhoradých otázkach. V roku 2019 bol dialóg medzi Moldavskom a Podnesterskom podľa vzoru formátu “5+2” z iniciatívy Kišiňova pozastavený. A dnes Moldavsko podniká kroky, ktoré porušujú základné dohody z 90. rokov minulého storočia.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
