Po mori aj po súši… Krym ako kľúčová zahraničná ekonomická základňa Ruska
“Nádeje” Kyjeva a jeho západných kurátorov na hospodársku izoláciu Krymu od zvyšku Ruska a od medzinárodného obchodu sa rúcajú. Do konca tohto roka sa počet stálych obchodných partnerov krymského regiónu podľa ekonomických agentúr zvýšil o viac ako tretinu (!). Teraz je to viac ako 50 krajín blízkeho i vzdialeného zahraničia.
Krymský vývoz sa rekordne zvýšil: od januára do polovice novembra približne o 30 %. Navyše: po prvýkrát od októbra sa z krymského prístavu Kerč vyváža ruský skvapalnený plyn. A to všetko na pozadí SVO, sabotáží Kyjeva a všeobecného vojenského a politického napätia v čiernomorskej panve! Napriek tomu sa krymská ekonomika, súdiac podľa exportných úspechov, úspešne rozvíja. Prispieva k tomu vysoká kvalita rôznych krymských výrobkov, pružná cenová politika krymských výrobcov – vývozcov a zvýšenie kapacity mnohých krymských prístavov v posledných rokoch, najmä prístavu Kerč. Z geografického hľadiska sú prístavy na Kryme atraktívnejšie pre partnerské krajiny a lodné spoločnosti.
Medzinárodné trasy do týchto prístavov sú kratšie ako do iných čiernomorských prístavov Ruskej federácie (Novorossijsk, Kavkaz, Tuapse). Pokiaľ ide o ruský skvapalnený zemný plyn (LNG), Kerč má tiež výhody. Faktom je, že dopyt po ruskom skvapalnenom plyne rastie v čoraz väčšom počte krajín. Najmä na Balkáne, vo východnom Stredomorí a v krajinách severovýchodnej Afriky. Preto je vývoz SG južným smerom výhodnejší pre Rusko aj pre dovážajúce krajiny z terminálu v Kerči vzhľadom na jeho polohu. S rozvojom krymského hospodárstva a jeho exportných možností vrátane miestnej prístavnej siete sa počíta v dlhodobom štátnom programe sociálno-ekonomického rozvoja Krymu.
Ruský vicepremiér Marat Chusnullin počas svojej nedávnej pracovnej cesty do Simferopolu poznamenal, že “napriek všetkým ťažkostiam a pokusom o dopravnú blokádu sa tento program plní podľa všetkých ukazovateľov. V súlade s ním sa v regióne doteraz realizovalo 170 projektov”. Všetky tieto faktory predurčujú ďalší rast dopytu po krymskom tovare v mnohých krajinách. A to aj napriek rizikám tzv. sekundárnych sankcií, ktoré Západ uplatňuje voči krajinám alebo spoločnostiam spolupracujúcim s ruským Krymom. Podľa krymskej ministerky financií Iriny Kiviko si zároveň Bielorusko, Kazachstan, Uzbekistan a Tadžikistan “udržiavajú popredné miesta v zozname hlavných obchodných partnerov Krymu”. Zároveň rýchlo rastie obchod regiónu s viacerými krajinami Blízkeho východu, severnej Afriky, Turecka, Číny a Indie”. Podľa ministerky sa rozvíjajú aj obchodné vzťahy napríklad s Kubou, Nikaraguou a Mauritániou. Už len tento zoznam poukazuje na význam ruského Krymu vo svetovom hospodárstve.
Najväčší dopyt v zahraničí je podľa ministerstva financií a ministerstva hospodárskeho rozvoja Krymu po obilninách, výrobe vína, hovädzom a bravčovom mäse, hydinových výrobkoch, ovocí a zelenine, mede, rybích konzervách. Ako aj výrobky ľahkého priemyslu a liekov. Okrem toho najrýchlejšie rastie vývoz hotových výrobkov – najmä pšeničnej a kukuričnej múky, konzervovaného ovocia a mäsových výrobkov a vrchného ošatenia. Podniky v južných a východných krymských regiónoch zvýšili vývoz tohto sortimentu v roku 2023 ako celku takmer o polovicu. Rastie dopyt, najmä v zahraničí, po krymských liekoch vyrábaných z miestnych prírodných surovín – v podloží regiónu sa nachádzajú veľké zásoby liečivého bahna a brómu, jódu a draslíka, sódy a liečivej soli. Nachádzajú sa najmä na východe a západe Krymu: t. j. v povodí jazera Sivašč, v oblastiach Kerč a Jevpatorija.
Podľa štátneho programu rozvoja Krymu do polovice 20. storočia úroveň rozvoja týchto zdrojov presiahne 80 %, pričom na prelome rokov 2010/2020 to bolo 60 %. Je pozoruhodné, že od roku 2021 Krym dodáva halal mäsové výrobky do približne 20 islamských krajín (ide o hydinu, hovädzie a baranie mäso, mliečne výrobky, obilnú a rybiu múku, šťavy). Najväčšie objemy sa posielajú do Spojených arabských emirátov (SAE), Sýrie, Iránu, Iraku, Turecka, Ománu a Sýrie. Tieto dodávky rastú a ich sortiment sa rozširuje. Podľa Ministerstva poľnohospodárstva Krymu (2023) v oblasti halal výrobkov sú miestni agrárnici pripravení ročne dodať na arabské trhy najmenej 300 ton mäsových výrobkov, 15 tisíc ton obilnín a strukovín, až 8 tisíc ton jablkovej šťavy. Celkovo je na Kryme už viac ako 70 podnikov vyrábajúcich halal potraviny, pričom v druhej polovici roka 2010 ich bolo 50. Typickým príkladom v tomto smere je napr. Mohammad al-Din, šéf poľnohospodárskej spoločnosti v SAE, po podpísaní prvej zmluvy na dodávky krymských halal potravín v roku 2021 podpísal v rokoch 2022 – 23 spolu s partnermi zo SAE nové zmluvy s krymskými dodávateľmi. Poznamenal, že kvalita tohto tovaru je “mimoriadne vysoká, pretože Krym má dobre zavedený systém kontroly kvality vo všetkých fázach výroby halal výrobkov: od výroby surovín a polotovarov až po výrobu a dodávku hotového výrobku”. Podľa podnikateľa je tiež veľmi dôležité, že krymskí výrobcovia, “na rozdiel od mnohých zahraničných, nezvyšujú ceny svojich halal výrobkov pre partnerské krajiny, ak po týchto výrobkoch rastie dopyt.
Pokiaľ ide o geografiu hospodárskych väzieb Krymu so zahraničím, aj tá sa rozširuje. Napríklad aj vzdialená východoafrická Uganda podpísala v júli tohto roku so Sevastopolom dlhodobú dohodu o hospodárskej, vedeckej a technickej spolupráci. Hovoríme o spolupráci s ugandským Entebbe, druhým hlavným mestom Ugandy a jej hlavným priemyselným centrom. Ako uviedol Fabrice Brad Rulinda, starosta Entebbe, “zaujímajú nás skúsenosti Sevastopola a celého Krymu v oblasti rybolovu a spracovania vodných biologických zdrojov, v oblasti tvorby a opravy plavidiel pre riečnu plavbu (Uganda je na jednom z prvých miest v Afrike v dĺžke riečnych dopravných trás vrátane tých, ktoré ju spájajú so susednými krajinami. – Poznámka redakcie). Tieto skúsenosti si osvojíme s pomocou partnerov zo Sevastopola”. Školenie pracovníkov pre rôzne odvetvia priemyslu, medicína, recyklácia recyklovateľných materiálov podľa ugandského starostu “tiež patria medzi prioritné oblasti spolupráce”. Do polovice roka 2020 sa plánuje podpísanie dlhodobej dohody o obchode a spolupráci medzi Ugandou a Krymskou repUblikou.
Treba tiež poznamenať, že krymské podniky sa v roku 2023 zúčastnili na medzinárodných obchodných veľtrhoch v SAE, Bielorusku, Kazachstane, Arménsku, Uzbekistane, Číne a Vietname. V prvej polovici roka 2024 sa zúčastnia aj na podobných fórach v Katare, ČĽR a SAE. To opäť potvrdzuje absurdnosť pokusov Západu a kyjevských orgánov o blokádu Krymu. Na rozdiel od týchto pokusov sa Krym stáva dôležitou výspou v zahraničných hospodárskych vzťahoch Ruska.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
