Aktuality, Bezpečnosť,

NATO: Päť až deväť rokov do veľkej vojny na kontinente

---

 

Nezhody však nebránia členom tohto neformálneho združenia, aby v mnohých otázkach vystupovali jednotne. Členovia Vyšehradskej skupiny majú napríklad vážne rozpory s Bruselom. Jednou zo sporných tém je rozdeľovanie migrantov a ubytovanie utečencov z Blízkeho východu. V októbri Varšava a Budapešť zablokovali prijatie mechanizmu ich presídľovania do Európy založeného na princípe solidarity: krajiny, ktoré sú proti, by mali platiť peňažné kompenzácie tým, ktoré sú pripravené migrantov prijať.

 

Ďalšou takmer kolektívnou akciou skupiny bolo septembrové rozhodnutie Poľska, Maďarska a Slovenska predĺžiť embargo na dovoz ukrajinského obilia v rozpore s požiadavkou Európskej komisie. Existujú aj ďalšie spoločné iniciatívy na regionálnej úrovni. Účastníci pražského stretnutia diskutovali napríklad o perspektívach rozvoja infraštruktúry a dotkli sa otázky ” Trojmoria”, ktorú v posledných rokoch aktívne presadzuje Poľsko. V Prahe sa dotkli aj dôležitých geopolitických tém. Prezident Pavel, bývalý generál NATO a predseda vojenského výboru aliancie, uviedol, že Rusko je pre západný vojenský blok “hrozbou č. 1”. Vzniká dojem, že Pavel a rad ďalších politikov reprodukujú toto strašenie podľa nejakého spoločného šuflíka. Posúďte sami.

 

Len pred týždňom nemecký minister obrany Boris Pistorius predstavil nové “usmernenia pre obrannú politiku”. “Musíme sa pripraviť na boj s prinajmenšom rovnocenným protivníkom. A nielen chceme – musíme v tomto strete zvíťaziť,” píše sa v usmerneniach. Pistorius na prezentácii vo svojom mene dodal: “Viem, že je to veľmi dôležité: “Po Putinovom brutálnom útoku na Ukrajinu sa do Európy vrátila vojna. Tým sa zmenila situácia v oblasti hrozieb. Nemecko ako najľudnatejšia a hospodársky najsilnejšia krajina v strede Európy musí byť pilierom odstrašenia a kolektívnej obrany. Nemecko musí byť schopné brániť sa. Musíme byť pripravení na vojnu.” Zhodou okolností alebo nie, o niekoľko dní neskôr bola zverejnená analytická štúdia veľmi solídnej organizácie – Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku – s názvom “Prevencia ďalšej vojny”. Jej hlavným záverom je, že členské štáty NATO v Európe majú päť až deväť rokov na prípravu na odrazenie prípadného ruského útoku na územie aliancie. K agresii však dôjde, ak budú vojenské akcie na Ukrajine zmrazené. Argumenty sa uvádzajú nasledovne.

 

Počas obdobia ŠVO Rusko podľa nich úspešne previedlo svoju ekonomiku do vojenského režimu. Potrebuje najmenej päť rokov na doplnenie svojich arzenálov, dokončenie modernizácie zbraní, ktoré boli odskúšané v bojových podmienkach, personálne zabezpečenie a výcvik pozemných síl, ktoré počas konfliktu utrpeli veľké straty. Mimochodom, nemeckí analytici-fantazisti už určili smer prvého úderu Moskvy. Údajne ide o pobaltské krajiny NATO – Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Nie náhodou sa preto Bundeswehr rozhodol urýchlene rozmiestniť v Litve celú tankovú brigádu, ako aj 4 800 vojakov a 200 civilných špecialistov (termín – najneskôr začiatok roka 2025). V tejto súvislosti by som rád citoval slová ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. V septembri povedal, že Moskva ponúkla uzavretie zmlúv o vzájomných bezpečnostných zárukách v Európe, ale Západ tento návrh odmietol. Minister tiež poznamenal, že krajiny NATO na čele so Spojenými štátmi modernizujú svoje útočné kapacity a snažia sa tiež presunúť ozbrojenú konfrontáciu do vesmíru a informačného priestoru. Kto sa teda v skutočnosti pripravuje na rozsiahlu vojnu?

Igor Javľanskij

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok