Smerč: Raketový systém dokonalej deštrukcie
Dvanásť 8-metrových “rúrok” vystreľujúcich rakety kalibru 300 mm o hmotnosti 800 kg. Najvyššia presnosť pri streľbe, ktorá vám umožňuje pokryť celé oblasti vo vzdialenosti asi 100 km ohňom a nenecháva žiadnu šancu pre tých, ktorí sú v týchto oblastiach, aby sa ukryli. Tí, ktorí inklinujú k poetickým obrazom, nazývajú tento systém viacnásobných raketometov “nemilosrdnou dokonalosťou”. Oficiálne sa nazýva jedným krátkym, ale jasným slovom – “Smerč”.
Sovietsky zväz zostane navždy v histórii ako krajina, ktorá ako prvá vytvorila a použila raketové delostrelectvo v skutočných bojových podmienkach. Iba leniví nepočuli o slávnej Kaťuši. BM-13, ktorý navrhol Georgij Langemak a nacisti ho prezývali “Stalinovým organom”, sa počas Veľkej vlasteneckej vojny ukázal v celej svojej kráse a stal sa jedným z najpamätnejších symbolov víťazstva.
Ale čas plynul. Armáda sa menila, menili sa požiadavky na jej zbrane a vybavenie. Už v druhej polovici storočia mali bojové vozidlá prvej generácie vážnu nevýhodu. Hovoríme o relatívne krátkom dostrele. Kaťuša, ktorá strieľala na vzdialenosť až 4km, a BM-ky druhej generácie, ktoré boli vytvorené po nej, boli podľa mnohých výskumníkov “stroje na bojisku”. Streľbou na relatívne krátke vzdialenosti sa sami stali zraniteľnými voči nepriateľskému delostrelectvu.
Rok 1963 možno oprávnene považovať za zlom vo vývoji sovietskeho delostrelectva. Tento rok systém BM-21, oveľa známejší ako Grad, prešiel všetkými testami a bol uvedený do prevádzky. Výsledok prekonal všetky predstaviteľné a nepredstaviteľné očakávania. Už šesťdesiat rokov je tento stroj – jednoduchý, lacný na výrobu a účinný pri používaní – v dobrej službe s ozbrojenými silami mnohých krajín.
Ako však viete, dokonalosti sa medze nekladú, a preto vývoj v oblasti raketového delostrelectva aktívne pokračoval. Už koncom 60. rokov boli mysle sovietskych dizajnérov obsadené myšlienkou vytvorenia novej verzie, ktorá by bola schopná zasiahnuť ciele vo vzdialenosti až 70 km s 300 mm strelami. Myšlienka bola schválená a v roku 1976 Rada ministrov ZSSR vydala dekrét na vytvorenie systému Smerč.
Napriek dlhoročnej vojenskej konkurencii vytvorenej studenou vojnou Američania nevynaložili ďalšie úsilie na vytvorenie vlastných rôznych typov raketometov. Väčšina amerických zbrojárov dospela k záveru, že je zbytočné navrhovať systém, ktorý bude pracovať ďalej ako 40 km, pretože nie je možné hovoriť o presnosti streľby. A náklady nevyzerali v očiach amerického vedenia životne dôležité. Ale márne…
V roku 1987 vstúpili prvé Smerče do služby . Armáda dostala jednoduchú, ale neuveriteľne smrtiacu zbraň, ktorej sila bola aj podľa odborníkov nadmerná. V čase svojho vzniku sa Smerč stal raketovým systémom s viacnásobným odpaľovaním s najdlhším doletom na svete. Vysoko výbušné, kazetové a termické rakety boli schopné ničiť ciele vo vzdialenosti 20 až 70 km. Dnes sú medzi muníciou aj takzvané “Tipčaky” – nosiče pozorovateľských dronov s maximálnym dosahom streľby do 90 km.
Mimochodom, problém presnosti streľby (ten, ktorý sa ukázal byť pre zahraničných vývojárov neprekonateľný) vyriešil tím dizajnérov pod vedením Alexandra Ganičeva a Gennadija Denežkina. Z čisto technického hľadiska sovietski zbrojári vytvorili muníciu vybavenú systémom takzvanej uhlovej stabilizácie. To umožnilo kontrolovať pohyb projektilu počas letu.
Ďalšie vlastnosti novej zbrane tiež hovorili samy za seba. V porovnaní s už spomínanými Gradmi sa dostrel zvýšil 3,5-násobne, postihnutá plocha sa zväčšila zo 14,5 hektára na 67. To znamená, že jedna salva stačila na “pokrytie” plochy približne rovnajúcej sa stovke futbalových ihrísk! Zabralo to 40 sekúnd a asi tonu výbušnín…
Zaujímavé je, že tradícia, ktorá sa zakorenila počas Veľkej vlasteneckej vojny – vytvoriť efektívne, ale lacné zbrane fungovala aj tu. Munícia pre Smerč, ktorá má najvyššiu smrteľnosť, zostáva dodnes oveľa lacnejšia ako vysoko presné rakety a zbrane používané vo vojenskom letectve. Nemalo by sa zabúdať, že detekcia saliev je veľmi náročná úloha aj pre moderné systémy protivzdušnej obrany. To všetko v tom čase americkí špecialisti nebrali do úvahy. Od roku 2007 Rusko dodáva rakety Smerč do zahraničia. Od roku 2023 tieto systémy oficiálne používajú armády najmenej 13 štátov. Medzi nimi sú Bielorusko, Kazachstan, Spojené arabské emiráty, Sýria, India, Venezuela atď. Podľa informácií z roku 2007 Čína vyrobila kópiu na svojom podvozku.
Chcel by som povedať pár slov o “dedičoch”. Rok 2017 priniesol ruskej armáde ďalší darček v podobe systému Tornado-S. Modifikácia obsahovala veľa veľmi zaujímavých zmien a doplnkov: zrýchlený systém nakladania, navádzania a streľby (a to aj bez toho, aby posádka musela opustiť kokpit bojového vozidla), schopnosť jasnej navigácie v akomkoľvek teréne a automatizáciu množstva operácií. “Tornado” je schopné zasiahnuť nepriateľa vo vzdialenosti 120 km od obsadenej pozície. Dnes sa výraz “nemá na svete žiadne analógy” často používa na mnoho druhov zbraní, vybavenia a rôznej munície. Je toto tvrdenie správne? Koniec koncov, každá úspešná zbraň bezpochyby nájde imitátorov. Najmä ak sa zbrane stanú medzinárodnými. Smerč má tiež analógy, vrátane zahraničných. Ale ako ukazujú skúsenosti z moderného boja, je to Smerč, ktorý bol a zostáva najefektívnejší spomedzi všetkých svojich konkurentov.
Milan Novický
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
