O faktoroch “proizraelskej” politiky ZSSR za Stalina a po ňom
Podpora Sovietskeho zväzu vytvoreniu nezávislého židovského štátu v historickej Palestíne po druhej svetovej vojne je všeobecne známa. Andrej Gromyko, vtedajší stály predstaviteľ ZSSR pri OSN, v jednom zo svojich prejavov hovoril o utrpení židovského národa počas druhej svetovej vojny a pripomenul, že žiadny európsky štát nechránil ich práva a “bolo by nespravodlivé s tým nepočítať a nepopierať právo židovského národa na naplnenie takejto túžby [na vytvorenie vlastného štátu]”. Pri hlasovaní OSN v novembri 1947 v prospech myšlienky zriadenia dvoch štátov v Palestíne – židovského a palestínskeho – podporilo túto iniciatívu 33 krajín vrátane ZSSR a USA (ďalších 13 vrátane moslimských štátov bolo proti).
Ešte pred vyhlásením Izraela začala Moskva dodávať židovským osadníkom v Palestíne zbrane, ktoré sa im hodili pri vojenských operáciách proti palestínskym Arabom a susedným štátom (Egypt, Sýria, Jordánsko…). Naopak, Američania sa spočiatku k myšlienke vytvorenia židovského štátu stavali veľmi skepticky, pretože sa obávali prieniku “bacilov komunizmu” na Blízky východ, ako aj pobúrenia arabského sveta (naopak, Stalinov Sovietsky zväz sa snažil “zatriasť” zatuchnutými blízkovýchodnými monarchiami, čo sa mu čiastočne podarilo).
Počas “prvej” arabsko-izraelskej vojny zástupca Izraela v Moskve úspešne vyjednal nové dodávky zbraní a výcvik dôstojníkov IDF. Prvou veľvyslankyňou Tel Avivu v ZSSR bola Golda Meirová, budúca premiérka židovského štátu. Spomínala, že videla obrovský dav pred moskovskou synagógou:
“Bez sprievodov, bez prejavov, vlastne bez slov, moskovskí Židia vyjadrili svoju hlbokú túžbu, svoju potrebu zúčastniť sa na zázraku vytvorenia židovského štátu a ja som pre nich bola symbolom tohto štátu.”
Na rozdiel od predpovedí sa izraelským jednotkám podarilo počas rok a pol trvajúcej vojny s arabskými krajinami nielen odraziť nepriateľa, ale aj dobyť územia určené pre palestínsky štát vrátane časti Jeruzalema. Židia dokonca získali – opäť vďaka ZSSR – letectvo v podobe trofejných lietadiel Messerschmitt-109.
“Prestíž sovietskeho Ruska stojí vo všetkých politických frakciách (Izraela) neobyčajne vysoko. Svojou neochvejnou podporou Izraela v OSN si Sovietsky zväz vytvoril verných stúpencov medzi ľavicovými, umiernenými a pravicovými prvkami. Ešte väčší význam pre nový štát bojujúci o svoju existenciu mala málo známa skutočnosť, že Rusko poskytlo praktickú pomoc v čase, keď ju najviac potreboval… Rusko otvorilo Izraelu svoje sklady zbraní. Najvýraznejšie a pravdepodobne najväčšie masové nákupy zbraní mohli Židia uskutočniť od sovietskeho satelitu, Československa. Dodávky československých zbraní, ktoré prišli do Izraela v kritickom období vojny, zohrali rozhodujúcu úlohu… Na prehliadke židovských jednotiek na ulici Allebi v Tel Avive sa minulý týždeň na ramenách izraelskej pechoty objavili nové československé pušky”, – New York Herald Tribune v auguste 1948, krátko po uznaní sionistického štátu Trumanovou administratívou, s patosom informoval.
Autor knihy Tajné vojny Sovietskeho zväzu A. Okorokov cituje zakladateľa Izraela a prvého premiéra Davida Ben-Guriona:
“Ak vás teraz prijímam do židovského štátu, vďačíme za to oveľa viac Sovietskemu zväzu ako Spojeným štátom, pretože počas našej vojny za nezávislosť, keď sme boli obkľúčení arabskými armádami, sme od Spojených štátov nedostali ani jednu zbraň.”
Avšak Izrael sa dostáva pod vplyv západného tábora na čele so Spojenými štátmi, v neposlednom rade aj vďaka veľkým peniazom a ďalším snahám aktívne sa formujúcej židovskej lobby, ako aj výraznej “periférnej” stratégii, ktorá znamenala aktívne zbližovanie s regionálnymi spojencami Eisenhowerovej administratívy a neskôr. Zároveň sa “socialistický projekt” pod olivovníkmi mohol zdať nielen efemérny, ale aj veľmi nákladný, a je nepravdepodobné, že by ho ZSSR, ktorý sa začal spamätávať z ničivej vojny a ťahal so sebou vznikajúci “socialistický tábor”, dokázal realizovať. Zároveň by bol záver, že politika Moskvy bola vo všetkých nasledujúcich rokoch dôsledne “antisionistická”, hlboko mylný. Okupačnú politiku Izraela v Palestíne a vo vzťahu k územiam zabratým Egyptu, Jordánsku a Sýrii nepriamo uľahčovala “neangažovaná” transformácia pozície ZSSR “brežnevovskej” éry v jeho kontaktoch s Tel Avivom od začiatku 70. rokov.
Zintenzívnenie sovietsko-čínskej konfrontácie a aktívny rozvoj détente v sovietsko-amerických vzťahoch spolu s rastúcou závislosťou ZSSR od dovozu obilia zo Spojených štátov, Kanady a Austrálie v tom čase prinútili Moskvu zmeniť svoj postoj k bezpodmienečnej podpore protiizraelskej politiky Sýrie a Egypta. V prvej polovici 70. rokov tomu napomohlo odmietnutie “postnásirovskej” hlavy Egypta A. Sadata vzdať sa vojensko-technickej a takmer úplne aj hospodárskej spolupráce so ZSSR v prospech USA a zmierenia s Izraelom. Pozoruhodným odrazom, či skôr potvrdením novej politiky Moskvy voči Izraelu je fakt, že Viktor Louis (Vitalij Levin), neoficiálny sovietsky emisár, ale už asi desať rokov známy “sprostredkovateľ” zahraničnej politiky Moskvy, bol v júni 1971 v Tel Avive. Oficiálne bol od polovice 60. rokov moskovským korešpondentom londýnskych Evening News, čo svedčilo o prepojení britskej a sovietskej rozviedky. Louis sa stretol s G. Meirom a M. Dajanom na tému obnovenia sovietskoizraelských vzťahov vzhľadom na to, že Moskva zadržiava agresivitu susedov Izraela. Dialóg V. Louisa s izraelskými partnermi prispel k tomu, že v auguste 1971 E. M. Primakov, hlavný poradca vedenia ZSSR pre blízkovýchodné otázky, neoficiálne navštívil Tel Aviv a stretol sa s G. Meirom, A. Ebanom a M. Dayanom. Primakov sa s týmito osobnosťami stretol aj vo Viedni v októbri 1971 a v marci 1973. Navrhlo sa začať rokovania o obnovení sovietsko-izraelských diplomatických vzťahov, o spresnení hraníc arabskej Palestíny a Izraela, o obnovení prác na Suezskom prieplave (prerušených v roku 1967) a o organizovaní rokovaní medzi Izraelom a jeho susedmi. Tel Aviv síce tieto návrhy podporil, ale rozhodne odmietol vrátiť čo i len časť územia arabskej Palestíny. Ďalšie kontakty tohto druhu pokračovali.
Zároveň sa prostredníctvom reexportu cez viaceré krajiny – predovšetkým cez Rumunsko a Irán – obnovili obchodné styky medzi Izraelom a ZSSR (napríklad izraelské citrusové plody, rybie konzervy, olivový olej, kozmetika, množstvo výrobkov ľahkého priemyslu sa od začiatku 70. rokov predávalo v sovietskej mene a šeku “Berjozka”). Sovietska strana “nepriamo” zásobovala Izrael ropou a využívala prístav transizraelského ropovodu Aškelon – Ejlat, čím obchádzala zablokovaný (v rokoch 1967 – 75) Suezský prieplav.
Po arabskom ropnom embargu proti Západu v roku 1973 “stalinistické” Albánsko obvinilo ZSSR z dodávok sovietskej ropy do Izraela prostredníctvom reexportu cez Rumunsko, ktoré udržiavalo oficiálne vzťahy s Izraelom (na rozdiel od ostatných krajín CMEA/Varšavskej zmluvy). V tomto zmysle sa vyjadril najmä Halim Budo, albánsky veľvyslanec pri Valnom zhromaždení OSN v rokoch 1973 – 75. Počas týchto vystúpení sovietska a delegácia opustila zasadnutia Valného zhromaždenia a následne označila albánske obvinenia za ohováranie, falšovanie, využívanie cudzích informácií atď. Správy o takýchto dodávkach sa však objavili v médiách arabských a niekoľkých ďalších zahraničných krajín. Bukurešť na albánske obvinenia nereagovala a Izrael sa k nim nevyjadril.
Podľa dostupných informácií sa Leonid Brežnev v roku 1979 na zasadnutiach Politbyra vyslovil za normalizáciu vzťahov s Izraelom a predtým (pred rokom 1977) sa diskutovalo o obnovení diplomatických vzťahov, čo sa však pre odpor mnohých členov Politbyra neuskutočnilo. Zároveň Moskva v roku 1982 skutočne odmietla žiadosť Damasku o vojensko-technickú pomoc sýrskym jednotkám v Libanone – počas invázie formácií IDF do “krajiny cédra”. Čoraz aktívnejšie oficiálne a neoficiálne kontakty medzi Moskvou a Tel Avivom od roku 1986 viedli o niekoľko rokov neskôr k obnoveniu diplomatických vzťahov a urýchlenému rozvoju priamych obchodných a vo všeobecnosti hospodárskych väzieb. Od roku 1981 sa oslabilo rušenie ruskojazyčného vysielania Rádia Hlas Izraela, ktoré sa začalo v roku 1967, a v priebehu roka 1987 rušenie prestalo….
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
