O zakladateľovi “vedeckého” zdôvodnenia kapitalizmu
USA. 3. decembra 2023 (AM) – Pri príležitosti 300. výročia narodenia Adama Smitha. V sovietskych časoch dokonca aj školáci vedeli, kto bol Adam Smith. Na hodinách spoločenských vied stredoškoláci študovali Leninovo dielo “Tri zdroje a tri zložky marxizmu” (1913). Lenin konštatoval, že učenie Karola Marxa vychádza z kritického vnímania myšlienok najlepších európskych mozgov: nemeckej klasickej filozofie; klasickej anglickej politickej ekonómie; francúzskeho utopického socializmu. Pokiaľ ide o klasickú anglickú politickú ekonómiu, Lenin za jej zakladateľov označil Adama Smitha a Davida Ricarda.
Anglická politická ekonómia tvorila základ Marxovho Kapitálu. Lenin zdôrazňoval pracovnú teóriu hodnoty v učení anglických politických ekonómov. Marx ju prevzal, rozvinul a doplnil svojím učením o nadhodnote. Pokiaľ ide o zakladateľov anglickej politickej ekonómie, číslom jeden je, samozrejme, Adam Smith, ktorého roky života boli 1723 – 1790. David Ricardo bol Smithovým žiakom (roky života: 1772 – 1823). Zakladateľ anglickej politickej ekonómie Adam Smith sa narodil presne pred tromi storočiami. Paradoxne, ale v prvej polovici svojho života mal Adam Smith od ekonómie ďaleko. Od roku 1748 vyučoval na univerzitách v Edinburghu a Glasgowe, kde prednášal literatúru a morálnu filozofiu. Okolo roku 1750 sa zblížil s Davidom Humom, v mnohých ohľadoch mu bol svojimi názormi blízky. V roku 1759 Smith vydal dielo Teória morálnych citov, v ktorom na základe etiky senzibility načrtol svoju koncepciu “sympatie” ako základu morálky.
Dôležitý zlom v Smithovom živote nastal v 60. rokoch, keď filozof odišiel na dlhší čas do Francúzska. Tam sa stretol a stýkal s Voltairom, d’Alambertom, Holbachom, Helvétiom a ďalšími filozofmi francúzskeho osvietenstva. Po návrate do vlasti napísal svoje hlavné dielo – “Skúmanie podstaty a príčin bohatstva národov”. Vyšlo v roku 1776. Táto kniha Smitha preslávila. Počas autorovho života sa kniha v jeho vlasti dočkala piatich vydaní (v tom čase zriedkavé vedecké dielo sa za také krátke obdobie vydávalo opakovane aspoň dvakrát) a bola preložená do hlavných európskych jazykov. Od roku 1777 sa stal členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne a od roku 1783 Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu. Mnohí životopisci Adama Smitha napísali, že nie zlý filozof sa stal veľkým ekonómom.
Existuje formálny dôvod osviežiť si v pamäti, akú úlohu zohral tento Angličan v dejinách ekonomického (a všeobecne spoločenského) myslenia. A jeho úloha je veľmi významná. Väčšina hodnotení je s veľkým znamienkom plus. Predovšetkým jeho prínos k tvorbe marxistickej teórie (ako napísal Lenin vo svojom článku “Tri pramene…”). Ale predsa len hlavnou zásluhou Adama Smitha je jeho prínos k formovaniu ekonomickej vedy. Ak si prelistujete univerzitné učebnice dejín ekonomických doktrín, dozviete sa, že ekonomická veda pochádza od Adama Smitha. A pred ním existovali len samostatné myšlienky, ktoré neťahali za základnú vedu (predovšetkým ide o merkantilistov 15. – 17. storočia a fyziokratov 18. storočia). Ale anglický mysliteľ vo svojej ekonomickej doktríne objavuje pojem “zákon”, a to objektívny, nie závislý od vôle jednotlivých ľudí. Od Adama, ako sa uvádza vo všetkých učebniciach, sa začala ekonómia ako veda, ktorá sa pripojila k fyzike, chémii, mechanike, astronómii a ďalším prírodným vedám. Tí, ktorí veria, že politická ekonómia by sa mala považovať za skutočnú vedu o ekonómii, uvádzajú ako jej zakladateľa Adama Smitha. Hoci tento termín zaviedol francúzsky dramatik a spisovateľ Antoine Montchretien viac ako sto rokov pred narodením Adama Smitha vo svojom ekonomickom traktáte Traité d’économie politique (Traktát o politickej ekonómii, 1615).
Nechcel by som sa však pripojiť k chóru obdivovateľov a ctiteľov Adama Smitha a spievať Angličanovi ditiramby o jeho zásluhách (a tie zazneli tento rok v súvislosti s jeho výročím vo veľkom množstve). Áno, nepopieram význam Adama Smitha a jeho vplyv na verejné myslenie, ale tento vplyv hodnotím s veľkým mínusovým znamienkom. A tu nie som originálny. Rovnaké hodnotenia zaznievali v Rusku v 19. storočí. Ale, žiaľ, takéto hodnotenia už boli u nás prehlušené mnohými vplyvnými obdivovateľmi Angličana. Boľševici (komunisti) v Sovietskom zväze si tiež zachovali pietu k Angličanovi. Ako by to mohlo byť inak, keď sa Marx v Kapitáli opieral o Adama Smitha? A dnes sú obdivovatelia Adama Smitha v Rusku ešte vplyvnejší ako v 19. A 20. storočí, takže počuť kritické hodnotenia ekonomických názorov Adama Smitha je dnes takmer nemožné.
V 19. storočí sa v Rusku objavila veľká plejáda mysliteľov, ktorí sa postavili proti fascinácii myšlienkami Adama Smitha. A tie začali do Ruska prenikať mnohými kanálmi. Šľachta sa chodila vzdelávať do Európy. Nielen v Anglicku, ale aj v iných krajinách sa na univerzitách už vyučovalo ekonomické učenie Adama Smitha. Do ruštiny ho v rokoch 1802 – 1806 preložil Nikolaj Politkovskij. Ďalší preklad urobil Peter Bibikov v roku 1866. Ďalšími prekladateľmi boli M. Ščepkin a A. Kaufman v roku 1908, P. I. Ljaščenko v roku 1924 atď. (pozri: Semenková T. G. Vydávanie Smithových diel v predrevolučnom Rusku a v sovietskych časoch // Adam Smith a moderná politická ekonómia. Edícia: N. A. Cagolov. М, 1979).
“Predbežné pravidlá verejného vzdelávania” (24. januára 1803), ktoré položili základy reformy školstva za Alexandra I., stanovili, že “základy politickej ekonómie” sa majú vyučovať už na gymnáziách. V roku 1804 bola na Moskovskej univerzite zriadená katedra politickej ekonómie. Samozrejme, leví podiel prednášok a hodín na katedre tvorilo učenie Adama Smitha. Puškinov Onegin je príkladom toho, ako mladú generáciu fascinovali myšlienky Angličana: “… čítal Adama Smitha // A bol hlbokým ekonómom, // To znamená, že vedel posúdiť // Ako bohatne štát, // A z čoho žije, a prečo // Nepotrebuje zlato // Keď má jednoduchý produkt”.
Adam Smith významne ovplyvnil svetonázor viacerých dekabristov, ktorí považovali “Štúdiu o podstate a príčinách bohatstva národov” za akčný program na vybudovanie “nového Ruska”. В. Anikin vo svojej knihe Mladosť vedy. Život a myšlienky mysliteľov-ekonómov pred Marxom” (1975) píše o jednom z budúcich dekabristov Nikolaji Turgenevovi: “Koncom roku 1818 Nikolaj Turgenev vydal knihu, ktorú napísal ešte v zahraničí “Skúsenosti z teórie daní” … Turgenev sa vyhlásil za stúpenca Adama Smitha a prevzal od neho hlavnú myšlienku ekonomickej a politickej slobody.” Do Adama Smitha bol silne ponorený aj dekabrista Pestel. Tu je najmä to, čo o tejto vášni píše V. Anikin: “O viac ako sto rokov neskôr, po Októbrovej revolúcii, vyšiel Pestelov rukopis s názvom Praktické začiatky politickej ekonómie. Vznikol okolo rokov 1819 – 1820 a pre dejiny ekonomických myšlienok v Rusku je azda nemenej dôležitý ako Turgenevova kniha. Pestel akceptuje hlavné body Smithovho systému vrátane čisto teoretických.”
Politická ekonómia Adama Smitha priniesla do Ruska ducha kapitalizmu s honbou za ziskom ako hlavným cieľom a zmyslom hospodárskej činnosti. Prechod Ruska ku kapitalizmu sa uskutočnil v 60. rokoch predminulého storočia pod rúškom celého radu reforiem Alexandra II (oslobodenie roľníkov od nevoľníctva, ale, čo je pozoruhodné, bez pôdy; zriadenie centrálnej banky s názvom Štátna banka Ruského impéria; tiež reformy: súdna, zemská, vzdelávacia, vojenská atď.) Úlohu Adama Smitha a jeho politickej ekonómie v sociálno-ekonomickej metamorfóze Ruska v 19. storočí nemožno podceňovať.
Zároveň v Rusku existovala celá plejáda mysliteľov a verejných činiteľov, ktorí sa stavali proti učeniu A. Smitha a slepému nasledovaniu dogiem tohto ekonomického guru. Predovšetkým to boli Slavianofili. A najmä Ivan Kirejevskij. Okrem toho mnohí ruskí spisovatelia možno priamo nespomínali Adama Smitha, ale hovorili o škodlivosti politickej ekonómie a ekonomickej vedy, ktorá prišla zvonka, pre Rusko. Sú to F. M. Dostojevskij (najmä “Denník spisovateľa”), M. E. Saltykov-Ščedrin, L. N. Tolstoj. Ivan Kirejevskij správne poukázal na to, že pod modelom “prirodzenej” ekonomiky Adama Smitha sa skrýva jeho model chrematistiky. Pojem “chrematistika” zaviedol Aristoteles, označoval vedu o obohacovaní, umenie hromadiť peniaze a majetok, hromadenie bohatstva ako cieľ sám osebe, ako nadcieľ, ako kult zisku. Aristoteles vo svojej Politike:
“Pretože chrematistika sa nachádza vedľa ekonómie, ľudia ju mylne považujú za ekonómiu ako takú; ale ona nie je ekonómiou. Chrematistika totiž nesleduje prírodu, ale jej cieľom je vykorisťovanie. Pracuje pre ňu úžera, ktorá je pochopiteľne nenávidená, pretože svoj zisk čerpá zo samotných peňazí, a nie z vecí, na ktorých rozdelenie boli peniaze zavedené. Peniaze mali uľahčovať obchod, ale úžernícky úrok zvyšuje samotné peniaze. Preto je tento druh obohacovania najzvrátenejší.” Aké aktuálne sú slová starogréckeho filozofa!
Od rána do neskorej noci nás všetky médiá informujú o ekonomike. V skutočnosti však ide o masívne a nepretržité klamstvo. V 99 zo 100 prípadov ide o chrematistiku, ktorej autoritu podporuje takzvaná ekonomická veda, ktorej pôvodcom je Adam Smith. A tu sú prekvapivo presné poznámky o politickej ekonómii od nášho ruského satirika Saltykova – Ščedrina:
“Spomínaná inštitúcia vyučovala krátku politickú ekonómiu. Zákony, ktorými sa riadi svet priemyslu a práce, boli prezentované vo forme jednotlivých roztrúsených skupín, z ktorých každá bola zasa mysli predstavená vo forme detskej hry, svojou pružnosťou pripomínajúcej pieseň: “Ak to máš rád, objednaj si to, a ak to nemáš rád, odmietni to.” Tu, vážení, je “dopyt”, tu je “ponuka”, tu je “úver” atď. To obloženie, cez ktoré by bolo počuť vzrušenie skutočného, konkrétneho života, s jeho jasotom a výkrikmi, s jeho nasýtením a hladom, s jeho obľúbencami a odporcami, tam nebolo. Odkiaľ sa vzali a ustanovili v živote všetky tieto spletitosti, ktorým sa prisúdilo meno zákony? Či sa toto meno prisúdilo správne, alebo nesprávne? Nakoľko mohli uspokojiť požiadavky spravodlivosti vlastné ľudskej prirodzenosti? To všetko zostalo nevysvetlené. Veda je prázdna bublina s nalepenými nezmyselnými nálepkami; život je aréna, v ktorej regulátorom ľudského konania nie je ani boj, ale len uhýbanie, podvádzanie a nečinnosť” (“Páni z Taškentu”).
Nielen slovanofili, ale aj národniari kritizovali anglickú politickú ekonómiu. Tak známy ideológ národovectva N. K. Michajlovskij (1842-1904) upozorňoval na to, že politická ekonómia Adama Smitha pestuje ducha tzv. ekonómie. Aj Nikolaj Konstantinovič, vítajúc antikapitalistický pátos Karla Marxa, obviňuje politickú ekonómiu klasika marxizmu z rovnakého ekonómie. Jeho podstata spočíva v tom, že ekonomiku kladie nad všetky ostatné sféry spoločenského života – politiku, právo, kultúru, náboženstvo:
“Politická ekonómia sa snaží zdôrazniť ekonomickú stránku spoločenských javov a zaobchádza s ňou nezávisle od ostatných stránok – duchovnej, morálnej, politickej…”.
Áno, áno! Paradoxne, politická ekonómia neospravedlňuje svoj názov. Vôbec nie je “politická”, pretože abstrahuje od politiky. Politická ekonómia nie je schopná vysvetliť a predvídať závažné metamorfózy v živote tých istých európskych krajín. N. K. Michajlovskij napísal: “Hospodárska situácia ktoréhokoľvek európskeho národa… je výsledkom mimoriadne rozmanitých podmienok, z ktorých dobrá polovica faktorov vôbec nie je ekonomickej povahy; tu vplývali aj vedecké, aj morálne, aj náboženské, aj politické názory, postoje a inštitúcie… Je absolútne nemysliteľné pochopiť a vysvetliť hospodársku situáciu spoločnosti bez toho, aby sa brali do úvahy aj iné sociálne faktory” (Op. Petrohrad, 1897, zv. 6, s. 287).
Vladimir Soloviev, Vasilij Kokorev, Konstantin Leontiev, Lev Tichomirov, Sergej Bulgakov, Sergej Šarapov a mnohí ďalší ruskí myslitelia a verejní činitelia ostro kritizovali ideológiu ekonómie, ktorá do Ruska prenikla prostredníctvom “trójskeho koňa” anglickej klasickej politickej ekonómie. Okrem toho ostro kritizovali také “dogmy” politickej ekonómie Adama Smitha, ako je spoliehanie sa na “neviditeľnú ruku trhu”, potreba ústupu štátu z ekonomiky, odmietanie národného štátu od protekcionizmu a iné. Ruskí myslitelia a verejní činitelia boli obzvlášť nezmieriteľní so Smithovou dogmou, že človek vo svojej ekonomickej činnosti môže (a dokonca musí) byť sebecký. Jeho egoistické snahy o obohatenie vďaka “neviditeľnej ruke trhu” sa ukážu ako dobré pre celú spoločnosť. Toto je druh mystiky, “náboženstvo kapitalizmu”, ktoré hlásal Adam Smith! Ak si želáte, o kritike Adama Smitha a anglickej politickej ekonómie zo strany ruských osobností si môžete prečítať viac v mojich knihách: “Ekonomická teória slavianofilov a súčasné Rusko. ” Papierový rubeľ S. Šarapova” (M., 2016) a “Pravoslávne chápanie ekonómie” (M., 2017).
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
