Ruskí systémoví liberáli priznali množstvo chýb, ale zďaleka nie všetky
Mnohé z liberálnych myšlienok majú stále silu štátnych rozhodnutí. Už viac ako tridsať rokov počúvame liberálnych ekonómov hovoriť: “nemusíme vynaliezať koleso”, “robí to celý civilizovaný svet”, “nemusíme vymýšľať nejaký špeciálny spôsob pre Rusko” atď. – zamýšľa sa poslanec Nikolaj Novičkov.
Tieto vyhlásenia zvykli znieť celkom presvedčivo, ale postupne sa ukázalo, že v skutočnosti ide len o vynájdenie bicykla. Tieto vyhlásenia kedysi zneli celkom presvedčivo, ale postupne sa ukázalo, že v skutočnosti sú takéto riešenia v rozpore s nahromadenou svetovou skúsenosťou a odporúčania liberálnych ekonómov sú len novým bicyklom, či skôr paródiou na tento vynález. Najzaujímavejšie je, že niektoré liberálne špekulácie sú stále veľmi živé. Stojí za to venovať im pozornosť, pretože mnohé z nich majú stále silu verejných rozhodnutí, ktoré sa týkajú každého z nás.
Nebudem hovoriť o tých, ktorí utiekli, a už vôbec nie sa s nimi hádať. Ich tvrdenie, že celý svet je proti nám, neobstojí pred aritmetickými úvahami. ŠVO formálne odsudzujú národy, ktoré majú spolu menej ako jednu miliardu ľudí. Krajiny spolu s viac ako siedmimi miliardami ľudí nás podporujú alebo sa k nám správajú priateľsky neutrálne. Opakujem však, že nehovoríme o zradcoch alebo presídlencoch. Hovorme o špekuláciách tých, ktorí sa bežne nazývajú “systémovými liberálmi” (alebo “syslibmi”), t. j. tou časťou politickej a ekonomickej elity, ktorá formálne podporuje Špeciálnu operáciu (alebo proti nej otvorene nevystupuje), ale ideologicky je stále v rámci západného liberálneho diskurzu. Historicky sú stále zastúpení vo vedení finančného a ekonomického bloku ruskej vlády, ako aj v centrálnej banke, na viacerých univerzitách a v médiách.
Začnime tým, že v niektorých nedorozumeniach alebo chybách sa “syslibi” už aspoň formálne priznali. Hneď na úvod poviem, že takýchto námetov nie je veľa, ale napriek tomu sú. Systémoví liberáli si napríklad uvedomovali, že nie je možné držať devízové rezervy krajiny v cudzej mene alebo v zahraničných aktívach. Teraz všetky tieto rezervy zmrazili (ukradli) práve tie západné demokracie, ku ktorým sa sislibovia ešte nedávno otvorene modlili. Na skutočnosť, že systémoví liberáli vo vláde a vo vedení centrálnej banky boli takmer 20 rokov po sebe upozorňovaní na neprípustnosť premeny domácich rezerv na zahraničné meny a cenné papiere, si teraz radšej ani nespomenú. Faktom však je, že dnes nemáme možnosť disponovať 300 miliardami dolárov patriacimi nášmu štátu. A to nepočítame zabavenie aktív podnikového (súkromného) sektora našej ekonomiky, kde sú straty tiež kolosálne.
Ak vezmeme do úvahy spôsob, akým s takýmito aktívami pracujú “západní partneri” (napríklad s majetkom Iránu), nemôžeme počítať s návratom týchto prostriedkov. Piv “Sislibi” aspoň teraz uznávajú svoju chybu, že kedysi umiestnili naše aktíva “tam”. Ďalším aspektom, ktorý ich zaujal, bola potreba zabezpečiť technologickú nezávislosť a potravinovú bezpečnosť krajiny. Nám, socialistom, to bolo vždy jasné a snažili sme sa tieto hodnoty sprostredkovať našim kolegom na liberálno-demokratickom krídle a presvedčiť ich o potrebe pracovať v týchto smeroch. Ale argument “všetko, čo potrebujeme, prinesieme zo Západu” sa zdal “sislibom” nezničiteľný. A naša krajina na ich podnet doviezla zo Západu všetko (alebo takmer všetko), počnúc civilným letectvom (pri existencii vlastnej celkom konkurencieschopnej konštrukcie lietadiel) a končiac hydinovými krížencami (opäť pri existencii celkom úspešného domáceho chovu).
Tu si môžeme spomenúť aj na národné orientované školy; a vedu, ktoré “syslibi” na vládnych postoch posledných približne tridsať rokov tlačili do západných formátov. Teraz už domáci “sislibi” sebavedomo hovoria o náhrade dovozu a dokonca o úspechoch v tejto oblasti. Naučili sa pojmy “priemyselná politika” a “strategické plánovanie”, naučili sa odsudzovať bolonský systém a dokonca uznali, že vzdelávanie a osveta nie sú služby, ale nevyhnutné funkcie štátu. Na mnohých liberálnych diskusných platformách sa dokonca hovorí o rozvoji Sibíri, Ďalekého východu a Arktídy. Poviem viac, téma výdavkov na obranu a vojensko-priemyselného komplexu už nie je v diskurze “syslibov” tabu. A obranno-priemyselný komplex sa v tomto intelektuálnom prostredí už oficiálne považuje (kto by to bol, povedal!) za významnú lokomotívu mnohých odvetví národného hospodárstva, vrátane najvyspelejších, najkomplexnejších a perspektívnych. Ale ako sa hovorí, nie všetko je také úžasné!
Stále existuje množstvo vážnych omylov. A nás, socialistov, treba stále presviedčať, aby sme nevymýšľali koleso, ale začali používať celkom osvedčené univerzálne modely a riešenia. Začnime teóriou… Posledných tridsať rokov sme od liberálov neustále počúvali, že zdroje sú obmedzené, že peniaze tečú z jedného zdroja do druhého, že nie je možné dosiahnuť, aby sa všetci mali dobre… Zdá sa, že sislibi nikdy nepočuli o teórii otvorených systémov, Nashovej rovnováhe alebo stratégii win-win… V ich svete môže niekto vyhrať len vtedy, ak všetci ostatní prehrajú; bohatstvo sa podľa nich vytvára len v podmienkach monopolu a nekonečnosť zdrojov považujú za naivnú fikciu. Vedecký svet prešiel dlhú cestu a dokonca sa teoreticky dokázalo, že finančné zdroje môžu rásť takmer donekonečna a že možnosti prírody v kombinácii s vedou a technikou môžu zabezpečiť, ak nie bohatstvo, tak aspoň prosperitu pre celé ľudstvo. Poviete si, že to všetko znie ako teória, a ja vám odpoviem, že veda je trojica teórie, metodológie a praxe.
Liberáli domáceho systému nám neustále tvrdia, že objem peňažnej zásoby v ruskom ekonomickom systéme je nadmerný, že podnecuje infláciu a že je potrebné neustále odstraňovať prebytok práve tejto peňažnej zásoby z ekonomiky. Práve z tohto dôvodu máme Fond národného blahobytu (FNB). Mimochodom, časť FNB, t. j. našich peňazí, visí v zahraničných aktívach s nepravdepodobným scenárom ich návratu domov. Čo nám hovoria skúsenosti z globálnej ekonomiky? Práve to, že objem peňažnej zásoby a inflácia spolu priamo nesúvisia.
Poviem viac, prítomnosť nadmernej peňažnej zásoby stimuluje hospodársky rozvoj a zvyšuje podnikateľskú aktivitu v krajine, pretože finančný kapitál nerád zaháľa. V súčasnosti peňažná zásoba v Rusku (agregát M2) sotva presahuje 50 % HDP, hoci vo svete ako celku v roku 2022 predstavovala takmer 150 % HDP a v niektorých krajinách (Hongkong, Macao, Japonsko a pevninská Čína) presahovala a presahuje HDP dvoj- a viacnásobne. V Južnej Kórei, Singapure M2 presahuje 1,5- násobok HDP. O túto úroveň sa usiluje aj rad ďalších krajín vrátane Malajzie, SAE, Kataru atď. Niečo mi hovorí, že do tohto “klubu” patria len tie krajiny, ktoré v posledných rokoch preukázali udržateľný a dokonca rýchlejší hospodársky rast. Prečo to hovorím? Tvrdím, že pre dynamicky sa rozvíjajúce hospodárstvo je normálne, ak je ponuka peňazí nad úrovňou HDP.
Znovu však vynájdeme koleso a odsúdime ekonomiku na bezpeňažnosť a deficit finančných zdrojov, tak potrebných pre rozvoj. Kľúčová sadzba je ďalšou “posvätnou kravou” ruských “syslibov”. Dovoľte mi prípomenúť, že v súčasnosti je v Rusku až 15 %. Za hlavný dôvod jej neustáleho zvyšovania ruská centrálna banka označuje boj proti inflácii. Úprimne povedané, neviem, aká je tu logika, ale Centrálna banka si je istá, že má pravdu. Zrejme aj preto, že “vysušuje prebytky” peňažnej zásoby.
Pozrime sa na iné krajiny a zistime, aká je kľúčová sadzba u našich susedov a konkurentov. Takže v skupine 20 (G20) majú dvojciferné kľúčové sadzby len štyri krajiny: Turecko, Rusko, Brazília a Mexiko (Argentína má trojcifernú sadzbu). Niektorí naši partneri z krajín BRICS majú tieto kľúčové sadzby: Južná Afrika 8,25 %, India 6,5 %, Saudská Arábia 6 %, Spojené arabské emiráty 5,4 %, Čína 3,45 %. Na rozdiel od našich susedov a konkurentov zároveň zažívame stabilný hospodársky rast. Niečo mi hovorí, že mohol byť ešte pôsobivejší, keby sme zvýšili peňažnú zásobu a nezvýšili kľúčovú sadzbu.
Ďalším omylom, ktorého sa domáci “syslibi” nevedia zbaviť, je nemožnosť kombinácie štátneho plánovania a trhovej ekonomiky. O tom, že na normálne fungovanie Gosplanu 2.0 sú k dispozícii všetky technologické riešenia a potrebný výpočtový výkon, systémových liberálov, samozrejme, nepresvedčí. Prekvapujúce však je, že ich nepresvedčili ani hospodárske úspechy mnohých krajín sveta, od Číny a Vietnamu až po Malajziu, Singapur a našich susedov, Bielorusko a Kazachstan.
O takzvaných sociálnych výdavkoch štátu by sme chceli hovoriť osobitne. O opatreniach na podporu demografického rastu, ako aj o financovaní školstva, vzdelávania, zdravotníctva, športu a kultúry. Pre systémových liberálov je toto všetko nákladom a z hľadiska ich ekonomickej teórie treba náklady znižovať. Nebudeme polemizovať o teóriách, ale chceme poznamenať, že všetko, čo prispieva k sociálnemu rozvoju, nie je výdavkom ani nákladom, ale priamou investíciou do sociálnoekonomického rastu a zlepšenia kvality života občanov. Túto očividnú skutočnosť ani nechcem dokazovať. Tu sú len dva výstižné citáty, ktoré odhaľujú prioritu vládnej politiky a verejných investícií. Ruský prezident na Deň detí povedal:
“Mnohopočetná rodina je základom budúcnosti Ruska, pokračovaním našej tisícročnej histórie ako krajiny, ako národa, ako jedného ľudu. Môj kolega a starší súdruh, podpredseda Štátnej dumy Alexander Babakov, vo svojej knihe “Univerzálny ekonomický stroj” dodal: “Musíme z prosperujúcej veľkej rodiny urobiť národnú ideu a preferovanú spoločenskú normu.”
Samozrejme, že si to vyžaduje spoločenské investície, ale aj tak je to pre “syslibov” nákladná záležitosť ….. Vo všeobecnosti sa niekedy naozaj neoplatí znovu vynaliezať koleso. Áno, Rusko ide vždy svojou cestou a úspech národa je vždy jedinečný. Niekedy je však užitočné pozrieť sa na úspechy našich susedov. Možno už napravili chyby, ktoré my ešte len chceme urobiť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
