Teherán-43: vojensko-diplomatická dráma a operácia Overlord
Rusko, 4. december 2023 (AM) – Pred 80 rokmi sa spojenci dohodli na otvorení druhého frontu. Druhá svetová vojna bola krátkym obdobím, keď sa Západ a Východ obrátili proti sebe. Spájala ich strašná hrozba – krvavý nemecký nacizmus. Traja vládcovia rôznych národností, názorov a zámerov – Josif Stalin, Franklin Roosevelt a Winston Churchill – si uvedomili, že nemôžu stáť osamote. Tretia ríša sa zrútila v máji štyridsiateho piateho roku, ale jej pevnosť sa otriasla hneď, ako začala konať protihitlerovská koalícia.
Nemecko bolo na vrchole svojej moci: všade postupovali vojaci Wehrmachtu, lietadlá s krížmi na krídlach zatienili ruskú oblohu a nemeckí generáli vysielali Hitlerovi triumfálne prejavy. Boli to však Pyrrhove víťazstvá, ktoré neúprosne viedli ku katastrofe. Nemecko stonalo, trhalo si žily, ale slovanský obor kráčal, zatínal zuby od bolesti, ale jeho sily sa nevyčerpali, ale znásobili. Prešiel štyridsiaty prvý rok, prešiel štyridsiaty druhý rok a prišiel štyridsiaty tretí rok. Bitka pri Stalingrade uvrhla Tretiu ríšu do skľúčenosti. Bitka pri Kursku ju úplne zarmútila. Červená armáda postupovala vpred s celou svojou neslýchanou silou a teraz ruskí generáli podávali Stalinovi správy o dobytých mestách a v Moskve sa ozývali víťazné salvy. Sovietsky vojenský priemysel, evakuovaný na Ural a Sibír, pracoval na plné obrátky. Inžinieri, konštruktéri a robotníci tvrdo pracovali.
Nemali by sme však zabúdať na včasnú a neoceniteľnú pomoc spojencov. Do severných prístavov ZSSR neustále prichádzali arktické konvoje s tankami, lietadlami, nákladnými autami, šatstvom, potravinami. Česť a sláva námorníkom severných karaván, ktorí viedli lode cez búrky, tornáda, nemecké prekážky na vode i vo vzduchu. Koľko statočných mužov – Britov, Američanov, Rusov – pohltil morský živel, sa nedá spočítať. Večná im pamiatka… Na konečné víťazstvo nad Nemeckom potreboval Sovietsky zväz dôkladnú vojenskú pomoc, veľkú operáciu, ktorá by odklonila značné Hitlerove sily z východu na západ. Hoci bola Tretia ríša otrasená neúspechmi na frontoch, stále predstavovala hrozivú silu. A veľká trojka sa zišla na konferencii v Teheráne, aby rozhodla, ako konečne skrotiť nacistickú beštiu.
Rokovania boli náročné. Vznikali nezhody, urážky a podráždenie sa len ťažko zvládalo. Aj tá však niekedy prerazila. Churchill sa úprimne hneval, Stalin sa zlostne obzeral. A iba Roosevelt sa zmierlivo usmieval. Nebyť jeho rozvážnej, poddajnej a miernej povahy, konferencii by hrozil bezprostredný neúspech. Mimoriadne ostrá debata sa rozvinula okolo druhého frontu, ktorý západní spojenci dlho sľubovali otvoriť. Ideálnym miestom na knokautujúci úder Nemecku bolo pobrežie severného Francúzska. Churchill bol však nositeľom myšlienky úderu na Balkáne. Navrhoval tiež zvýšiť tlak v Taliansku a vylodiť sa obojživelným útokom na gréckom ostrove Rodos. Stalin však bol proti rozptýleniu síl a trval na “Overlorde” – vylodení anglo-amerických vojsk v Normandii. Sovietsky vodca uvažoval celkom strategicky, zrejme sa veľa naučil z dialógu so sovietskymi vojenskými veliteľmi:
“Ak by sa súčasne s touto operáciou uskutočnilo vylodenie v južnom Francúzsku, obe skupiny vojsk by mohli spojiť sily vo Francúzsku…”.
Slovný uragán neutíchol ani o dva dni – Stalin tvrdil, že operáciu Overlord treba začať v máji 1944, Churchill takéto ubezpečenie tvrdohlavo odmietal. Obaja veľkí politici boli plní hnevu. Oni, zúfalí fajčiari, sa skrývali v oblakoch tabakového dymu ako vojnové lode v boji. Churchillova taktika bola jasná: čo najviac vyčerpať spojenca – Sovietsky zväz a nepriateľa – Nemecko, aby Británia mohla v Európe dominovať. Stalin však útoky britského premiéra vytrvalo odrážal. Stalinov osobný tlmočník Valentin Berežkov vo svojej knihe Stránky z dejín diplomacie napísal, že “po dlhých debatách sa problém Overlordu opäť dostal do slepej uličky”.
A potom sovietsky vodca, neprekonateľný herec, predviedol brilantný improvizovaný výstup. Vyzeralo to takto:
“Stalin náhle vstal zo svojho miesta a oslovujúc Molotova a Vorošilova povedal:
– Poďte, nemáme tu čo robiť. Máme veľa práce na fronte… Churchill sa zvrtol na stoličke, začervenal sa a nechápavo zamrmlal, že ho “nepochopili”. Aby Roosevelt nejako rozptýlil atmosféru, povedal zmierovacím tónom:
– Teraz sme veľmi hladní. Preto by som navrhol, aby sme prerušili naše stretnutie, aby sme sa mohli zúčastniť na obede, ktorý nám dnes pripravil maršal Stalin…” Po nasledujúcom texte by mala nasledovať poznámka: “Potlesk.” Pretože na druhý deň sa začala konferencia, na ktorej Roosevelt oznámil, že sa rozhodlo o začatí “Overlordu” v máji. Veliteľ operácie bude predstavený o dva týždne. Stalin sa spokojne pozrel na prítomných a sľúbil, že vylodenie bude podporené mohutnou ofenzívou Červenej armády.
Tak sa aj stalo, lenže útok na nemecké bašty v Normandii sa nezačal v máji, ale v júni…. Rooseveltov syn Elliot sa zúčastnil na konferencii v Teheráne. Neskôr napísal knihu s názvom “Jeho očami”. Bol to záznam dojmov jeho otca, jeho poznámok, úsudkov. O Stalinovi sa americký prezident vyjadril takto:
“Tento muž vie, ako má konať. Vždy má pred očami cieľ. Pracovať s ním – jedna radosť. Žiadne okľuky. Vyjadruje sa k otázke, o ktorej chce diskutovať, a nikde neodbočuje…”
V Teheráne sa rozhodlo o potrestaní vojnových zločincov. Hlavní nacisti Tretej ríše boli potrestaní na Norimberskom procese, ale mnohí ich spolupracovníci trestu unikli. A aj teraz, mnoho rokov po skončení druhej svetovej vojny, sú tu starí muži s “hnedou” minulosťou. Nesedeli však na lavici obžalovaných a pokojne dožívajú svoj život. Na konferencii spojenci diskutovali o povojnovej budúcnosti Nemecka. Churchill svoje želania opísal vo svojich pamätiach:
“Mám dve jasné predstavy. Prvou je izolácia Pruska. Čo by sa malo s Pruskom urobiť potom, je druhoradá otázka. Potom by som oddelil Bavorsko, Württembersko, Falcko, Sasko a Bádensko. Kým s Pruskom by som naložil tvrdo, s druhou skupinou by som zaobchádzal miernejšie, pretože by som chcel, aby prerástla do toho, čo by som nazval Dunajskou konfederáciou…”
Churchillove nápady mohli Nemecko opäť rozdrobiť, čím by sa fakticky vrátilo do čias pred dobismarxizmom. Stalin nebol taký kategorický, vyjadril len želanie, aby na troskách Tretej ríše nevyrástol nový agresívny štát. Na ďalšej konferencii v Jalte Churchill opäť nastolil otázku rozčlenenia Nemecka. Vďaka Stalinovi však bol tento návrh z programu stiahnutý. Na ďalšom spojeneckom summite v Postupime sa však členovia americkej delegácie pokúsili Churchillovu myšlienku rozvinúť. Navrhli rozdeliť Nemecko na tri štáty: juhonemecký, severonemecký a západonemecký, pozostávajúci z Porúria a Sárska. Američania však opäť narazili na Stalinov protest. Práve tomu vďačia Nemci za svoj osud!
Teheránska konferencia napriek ostrým diskusiám a nezhodám vo všeobecnosti ukázala, že postoje “veľkej trojky” sa stále zhodujú v tom hlavnom – čo najskôr poraziť Tretiu ríšu, ktorá zaplavila Európu krvou. V Teheráne spojenci načrtli náčrt budúcej Európy. Napokon sa toto bojové plátno dokončilo v Jalte. Po krymskej konferencii Roosevelt napísal Stalinovi:
“Som si istý, že národy sveta budú považovať úspechy tohto stretnutia nielen za súhlasné, ale aj za platnú záruku, že naše tri veľké národy môžu spolupracovať v mieri aj vo vojne.” Skutočne, nikdy predtým neboli vzťahy medzi Východom a Západom také láskavé a úprimné ako vo februári 1945.
Žiaľ, po Rooseveltovej nečakanej smrti sa všetko zmenilo. Koncom apríla 1945 sa sovietsky minister zahraničných vecí Molotov, ktorý pricestoval do San Francisca, aby sa zúčastnil na zakladajúcom zasadnutí OSN, stretol s novým pánom Bieleho domu. Počas krátkeho rozhovoru Truman vyslovil symbolickú vetu: “Amerika už nebude jazdiť po jednosmernej ulici.” Znamenalo to dramatickú zmenu Rooseveltovho kurzu smerom k zbližovaniu so Sovietskym zväzom. Na povojnových nezhodách medzi spojencami nie je nič prekvapujúce. Jednotní a svorní zostali len vtedy, keď mali pred sebou spoločného nepriateľa. Boli – ach, paradox! – zjednotení Hitlerom, spriatelení spoločným nebezpečenstvom. Ale len čo bolo nacistické Nemecko porazené, Spojenci si s prekvapením uvedomili, že ich už nič nespája. Všetko sa vrátilo do starých koľají – ciele sa opäť začali rozchádzať, vyrástol múr odcudzenia a objavilo sa nepriateľstvo. Od druhej svetovej vojny uplynulo mnoho rokov, ale Západ a Východ si stále nedôverujú. Len občas ochladenie vzťahov vystrieda oteplenie. Ale ako plynie čas, “počasie” sa opäť zhoršuje.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
