5. decembra 1936 bola prijatá nová ústava ZSSR. Sociálno-ekonomické práva boli impozantné!
5. decembra 1936 bola na mimoriadnom VIII. zjazde sovietov prijatá nová ústava ZSSR. Hneď na druhý deň, 6. decembra, bol v tlači uverejnený text základného zákona krajiny. Prijatiu ústavy predchádzala jej široká diskusia, na ktorej sa zúčastnilo 75 miliónov ľudí, ktorí predložili 1,5 milióna návrhov, doplnení a zmien. Túto ústavu označili nielen za “stalinskú”, ale aj za “najdemokratickejšiu na svete”, pričom poukázali na pôsobivý zoznam práv a slobôd, ktoré sú v nej zakotvené. Predovšetkým sociálno-ekonomické práva boli impozantné! Ich pridelenie sa považovalo za najdôležitejšiu črtu, ktorá odlišovala sovietsku legislatívu od “buržoáznej” legislatívy. Ústava z roku 1936 načrtla určitý odklon od ideokracie.
Predchádzajúca ústava sa začínala Deklaráciou o vzniku ZSSR, ktorá bola napísaná v dosť “brutálnom duchu”. Hovorilo sa v nej napríklad o diktatúre proletariátu, ktorý “okolo seba zhromaždí väčšinu obyvateľstva”. V “stalinskej” ústave bol ZSSR už definovaný ako “socialistický štát robotníkov a roľníkov”. Pritom samotný pojem “diktatúra proletariátu” nebol úplne opustený, na jeho nevyhnutnosť totiž dôrazne upozorňoval Karol Marx, ktorý vo svojom diele “Kritika Gothajského programu”napísal:
“Medzi kapitalistickou a komunistickou spoločnosťou leží obdobie revolučnej premeny prvej spoločnosti na druhú. Tomuto obdobiu zodpovedá aj obdobie politického prechodu a stavom tohto obdobia nemôže byť nič iné ako revolučná diktatúra proletariátu.”
Nový základný zákon pozostával z 13 kapitol a 146 článkov. V ústave sa uvádzalo, že existencia štátu je zásluhou robotníckej triedy a výsledkom úspechov diktatúry proletariátu. Dokument poukazoval na dominanciu štátneho majetku a uznával aj existenciu družstevného a kolektívneho poľnohospodárskeho majetku. Zároveň pripúšťal existenciu malých súkromných hospodárstiev na vidieku a remesiel, ale bez využívania námezdnej práce. Na rozdiel od predchádzajúceho základného zákona sa teraz práva a slobody zrovnoprávnili pre všetkých občanov krajiny bez ohľadu na príslušnosť k tej či onej spoločenskej vrstve.
Napoleonov útek do Paríža
Ďalšia udalosť k pripomenutiu. 5. decembra 1812 Napoleon I. nechal zvyšky svojej armády zamrznúť v Rusku a utiekol do Paríža. Tento príbeh veľmi poškodil jeho povesť. Cisárovi to okamžite pripomenulo prípad, keď ešte veľmi mladý generál Bonaparte v roku 1799 opustil egyptský zbor a utiekol do Francúzska, aby sa zúčastnil na deľbe moci. V roku 1812 Napoleona zachvátil panický strach zo straty moci, a preto bol ochotný obetovať aj armádu a povesť, len aby si udržal kontrolu nad vládou a hlavným mestom. Útekom z Ruska sa tak začal úpadok francúzskeho cisárstva.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
