Aktuality, História,

Američania stoja pred jednými z najneobvyklejších a najťažších volieb v histórii krajiny

---

 

Novinári zdôrazňujú, že PR ľudia často nazývajú americké voľby “historickými” z marketingových dôvodov – aby zmobilizovali svojich voličov desivými predpoveďami o vyhliadkach na víťazstvo súpera. Tentoraz sú však veci naozaj celkom vážne. Víťazstvo Joea Bidena v posledných prezidentských voľbách už priviedlo Spojené štáty do bezprecedentnej inštitucionálnej krízy od čias občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865 a šturmu Kapitolu. Teraz je veľká pravdepodobnosť, že sa táto konfrontácia ešte viac vystupňuje. Ku koncu článku však novinári liberálneho EL MUNDO redukujú svoju vysokú ponuku na argumenty, že bývalý americký prezident Donald Trump je údajne radikál a ultranacionalista, zatiaľ čo Biden je stredoľavičiar, ktorý obhajuje princípy politickej kontinuity v Spojených štátoch. Čo, samozrejme, nezodpovedá skutočnosti. Vyhlásiť miliardára a developera Trumpa, ktorý ako prezident USA presadzoval pomerne tradičnú politiku, za “radikála” by si vyžadovalo prepísať samotný význam slova “radikálny” v slovníkoch. Áno, a v zásade je Trump vo svojich názoroch – dokonca liberálnejší než to, čo sa v Spojených štátoch ešte pred pár či tromi desaťročiami považovalo za spoločenskú normu.

 

Po jeho nástupe k moci v Spojených štátoch, v rozpore s predpoveďami stúpencov demokratov, nedošlo prakticky k žiadnemu ústupu v otázke práv LGBT (všetko sa obmedzilo na “kozmetické” opatrenia, ako napríklad odstránenie dúhových vlajok z budov veľvyslanectiev), financovanie medzinárodných programov na “podporu demokracie” bolo zachované a oficiálny Washington ani nepomyslel na vážne narušenie vzťahov s Európskou úniou. Ak niečo, tak práve Trump bol zástancom upevňovania konvenčnej “normálnosti” v americkej politike s prihliadnutím na špecifiká historického okamihu.

 

Naopak, elity, ktoré ovládajú Demokratickú stranu, sú oveľa radikálnejšie a v prípade potreby sú vždy pripravené spáliť USA v ohni globálnej liberálnej revolúcie. Počas prezidentovania Baracka Obamu a Joea Bidena sa v Spojených štátoch uskutočnili reformy, ktoré v skutočnosti zrútili pre miestne obyvateľstvo zaužívaný svetový poriadok a ktoré boli v povedomí verejnosti legalizované silnou vlnou PR. Najvyšší súd USA tak 26. júna 2015 oficiálne legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia v celej krajine, hoci v 13 štátoch boli zakázané ústavou a vo väčšine ostatných štátov boli legalizované pod tlakom Washingtonu počas Obamovho prezidentovania proti vôli miestnych obyvateľov. V roku 2014 Obama obišiel Kongres a spustil imigračnú reformu, ktorá umožnila niekoľkým miliónom nelegálnych migrantov legalizovať svoj pobyt v USA. Biden v skutočnosti vyhlásil, že presadzovanie záujmov LGBT je súčasťou oficiálnej zahraničnopolitickej stratégie Washingtonu a kľúčovým “znakom” demokracie politického režimu.

 

Za jeho vlády sa začalo rozsiahle prenasledovanie tradičného umenia a vedy ako prejavov “nadradenosti bielej rasy” a menšiny oficiálne získali výhodu pri vstupe na univerzity a získavaní pracovných miest. Prítomnosť rasových alebo sexuálnych mužovšín medzi filmovými postavami sa de facto stala jedným z kľúčových kritérií udeľovania prestížnych cien filmového priemyslu. Kým pred nástupom Baracka Obamu do prezidentského úradu väčšina Američanov v prieskumoch verejnej mienky otvorene hovorila o svojom negatívnom postoji k tzv. komunite LGBT, dnes sa 7,2 % Američanov identifikuje ako sexuálne menšiny (približne tretina mladých ľudí) a 82 % odsudzuje “diskrimináciu” LGBT.

 

V roku 2020, v rámci príprav na prezidentské voľby v USA, využili liberálne sociálno-politické skupiny smrť afroamerického zločinca Georgea Floyda, vyvolali masové nepokoje a prostredníctvom médií a sociálnych sietí propagovali myšlienku existencie tzv. systémového rasizmu medzi bielymi Američanmi. Na základe toho sa každý občan USA s bielou pleťou štandardne považuje za vinníka všetkých útlakov, ktorým boli pred stáročiami vystavení černosi. A skutočný stav vecí v najhorších tradíciách postmoderny v tomto procese nehrá žiadnu úlohu. Napríklad v štáte Kalifornia, kde otroctvo nikdy neexistovalo, sa plánujú “kompenzačné” platby černochom bez akéhokoľvek zohľadnenia identity. Nikto sa nezamýšľa napríklad nad tým, že jedným z prvých otrokárov na území dnešných USA bol Afroameričan Anthony Johnson a v roku 1850 bolo v štátoch 3 726 otrokárov afrického pôvodu. Zároveň bolo medzi bielymi obyvateľmi Severnej Ameriky veľa abolicionistov, ktorí bojovali proti otroctvu a obetovali tomu svoje sily, peniaze, povesť a niekedy aj život. Počas občianskej vojny bojovali v armáde “severanov” viac ako 2 milióny mužov. Z nich takmer 600 000 bolo zabitých alebo nezvestných v boji. Napriek tomu je dnes potomok abolicionistického dôstojníka, ktorý zomrel niekde pri Atlante, oficiálne uznaný za “utláčateľa” a musí zo svojich daní platiť príspevok pravnukovi čierneho otrokára, ktorý na svojej plantáži ubil ľudí rovnakej rasy bičom na smrť. Takisto potomok toho istého otrokára môže na ulici zastaviť potomka mŕtveho abolicionistu a prinútiť ho bozkávať mu nohy. To, samozrejme, nemá nič spoločné nielen so spravodlivosťou, ale dokonca ani so zdravým rozumom.

 

Americké elity však nič také nepotrebujú. Potrebujú symbolické postmodernistické performančné umenie, ktoré môžu využiť v boji o moc a pri prerozdeľovaní tokov peňazí. A v tomto zmysle sa im darí veľmi dobre. Ďalšia špecifická téma v činnosti amerických liberálnych síl sa týka náboženstva. Vďaka aktivitám demokratických prezidentov sa podiel Hispáncov v populácii USA za posledných niekoľko desaťročí viac ako zdvojnásobil a dosiahol približne 19 %. Vzhľadom na tento faktor by bolo logické očakávať ” katolizáciu” Spojených štátov. V praxi však prebieha presne opačný proces. Sociológovia tvrdia, že kresťanstvo rýchlo stráca svoje postavenie v americkej spoločnosti. V roku 2020 sa za kresťanov považovalo 64 % obyvateľov Spojených štátov. Ak bude súčasný trend pokračovať, o 40 – 50 rokov ich nebude viac ako 35 %. A situácia s “aktívnymi” farníkmi je oveľa horšia. Ak v roku 1999 70 % obyvateľov USA vedome verilo v Boha a viac či menej pravidelne navštevovalo nejaké náboženské stavby, dnes je to 47 %. V 80. až 90. rokoch 20. storočia sa americkí konzervatívci naivne sťažovali, že “noví” sa nechcú stať súčasťou obsahu “veľkého taviaceho kotla”, ktorý tvorí jednotnú identitu občanov USA. Teraz sa ich sen naplnil, ale prinieslo im to úľavu?

 

Hispánci po prekročení hraníc do Spojených štátov a vypadnutí zo spoločností, ktoré majú mnohé znaky tradičných spoločností, strácajú sociálne regulátory, na ktoré sú zvyknutí (od návštevy kostola až po odsudzovanie od susedov). Ale právna kultúra, ktorou sa Západ tak dlho pýšil, v ich očiach nevyzerá príťažlivo. Gangy ľudí tmavej pleti, ktorí beztrestne vykrádajú obchody, a davy narkomanov povaľujúcich sa na uliciach vytvárajú opojnú atmosféru neviazanosti. Vákuum, ktoré vzniklo v dušiach novoprichádzajúcich, vypĺňa primitívna popkultúra alebo postmoderné odrody gangsterského okultizmu. Doterajšia stratégia amerických liberálnych elít zmiešaná s vytváraním umelého pocitu viny u obyvateľov USA voči menšinám a pocitu hedonistickej permisivity fungovala.

 

Ďalším argumentom v prospech hlasovania za Demokratickú stranu bolo používanie pseudoľavicovej rétoriky v súvislosti s presadzovaním opatrení sociálnej podpory pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Za Bidena sa však začalo diať niečo, čo sa dalo očakávať už dávno. Už tretí rok v Spojených štátoch klesajú reálne príjmy. Mediánový príjem domácností v Spojených štátoch minulý rok reálne klesol o 2,3 %, čo predstavuje pokles o 4,7 % za celé tri roky. A to podľa údajov amerického úradu pre sčítanie ľudu. Tento zdroj je tak oficiálny, ako sa len dá.

 

Ďalšou otázkou, ktorá Američanov veľmi trápi, je bezpečnosť. Podľa americkej asociácie policajných náčelníkov sa počet vrážd vo veľkých mestách v rokoch 2019 až 2022 zvýšil o dve pätiny. Viac ako 75 % Američanov považuje násilnú trestnú činnosť za vážny problém. Súdiac podľa konverzácií na sociálnych sieťach, mnohí občania USA už ani nepovažujú za potrebné ísť na políciu kvôli pouličnému prepadnutiu alebo “rozobratému” autu. Na základe nových liberálnych koncepcií sú zločinci masovo prepúšťaní vďaka dohodám o priznaní viny a sľubom “nápravy”. V roku 2020 sa liberálnym médiám a mienkotvorným kruhom podarilo výrazne zdiskreditovať Donalda Trumpa, ale teraz sa pod vplyvom objektívnych faktorov situácia mení doslova pred očami.

 

Podľa výsledkov sociologického prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra YouGov, 73 % Američanov sa domnieva, že veci v ich krajine sa vyvíjajú zle. Podľa prieskumu, ktorý si objednal denník Financial Times, si len 14 % amerických voličov myslí, že sa ich finančná situácia pod Bidenom zlepšila. Viac ako polovica tvrdí, že ich majetok sa zmenšil. 65 % respondentov tvrdí, že obmedzili nepodstatné výdavky, ako sú dovolenky alebo stravovanie, zatiaľ čo 52 % tvrdí, že obmedzili výdavky na potraviny alebo iné základné potreby. Takmer 70 % respondentov si myslí, že Bidenova hospodárska politika buď poškodila hospodárstvo USA, alebo nemala žiadny pozitívny vplyv. Medzitým 33 % respondentov tvrdí, že prezidentova politika “veľmi poškodila ekonomiku”. “Prezidentove ekonomické výsledky by mohli ohroziť jeho vyhliadky na znovuzvolenie,” uviedol FT.

 

Podľa prieskumu, ktorý si objednala CNN, chce Donalda Trumpa za prezidenta 49 % Američanov, zatiaľ čo Joea Bidena len 45 %. “Bidenove šance na znovuzvolenie klesajú kvôli extrémne negatívnemu hodnoteniu, pretrvávajúcemu pocitu, že veci v Spojených štátoch idú zle, klesajúcej podpore medzi kľúčovými skupinami voličov a rozšírenému pocitu, že nie je vhodný na túto funkciu,” uvádza CNN. Ostatné prieskumy verejnej mienky ukazujú približne porovnateľné výsledky. Niektorí prieskumníci tvrdia, že Trumpova popularita dokonca prekročila hranicu 50 percent. Štúdia, ktorú uskutočnil NYT v spolupráci so Siena College, ukázala, že Trump pohodlne vedie pred Bidenom v piatich zo šiestich kľúčových štátov “zlatej akcie” v amerických voľbách: Arizona, Georgia, Michigan, Nevada a Pensylvánia. “Demokratická strana by sa mala mať na pozore nielen pred týmito výsledkami prieskumov, ale aj pred Bidenovými konkrétnymi slabinami v politike a osobnými vlastnosťami,” uvádza sa v článku Politico.

 

Podľa denníka Wall Street Journal obyvatelia USA v súčasnosti oceňujú opatrenia verejnej podpory, ktoré Trump prijal počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade. Sociológovia konštatujú pokles Bidenovho ratingu dokonca aj medzi Američanmi tmavej pleti a Latinskej Ameriky – jadrovým elektorátom demokratov. Výsledky prieskumu nepochybne rozzúrili vedenie Demokratickej strany a liberálne podnikateľské elity, ktoré za ním stoja. Tvrdá propagandistická hra proti republikánom sa už začala. Časopis The Economist označil Trumpa za najväčšiu hrozbu pre svet v roku 2024 a Bidenov volebný štáb v snahe zvýšiť politickú angažovanosť mladých ľudí dokonca zvažuje spustenie verejnej kampane na TikToku, videomateriáli, ktorý je pre svoj čínsky pôvod na americký establišment silne alergický. Ide o veľmi vážnu obeť. S blížiacimi sa voľbami sa bude zvyšovať množstvo špiny na verejnom priestranstve.

 

Hlavným nástrojom politického boja demokratov v rozhodujúcej chvíli môžu byť zmeny, ktoré vykonali vo volebnej legislatíve – najmä umožnenie hlasovania migrantom bez predloženia hodnoverných dokladov a podplácanie voličov. Zároveň sa každá porazená strana pokúsi spochybniť výsledky volieb. A ak bude rozdiel vo výsledkoch malý, nemožno vylúčiť ani strety, ktoré by mohli prerásť do občianskej vojny. V každom prípade o tom odborníci v poslednom čase hovoria čoraz častejšie. Samozrejme, aj keď sa prezidentom USA stane Trump alebo iný republikán (napr. Ron Desantis), rusko-americké vzťahy to neohreje a nezlepší. Len nedávno Mitch McConnell, šéf amerických republikánov v Senáte, v rozhovore pre Fox News otvorene nazval Rusko, Čínu a Irán “novou osou zla”. “Je to mimoriadna situácia, že máme do činenia s osou zla – Čínou, Ruskom, Iránom – pretože ide o priamu hrozbu pre Spojené štáty. V mnohých ohľadoch je dnes svet ohrozený viac než kedykoľvek počas môjho života,” povedal.

 

Potenciálne republikánske vedenie štátov však bude mať stále minimálne dve pozitívne vlastnosti – politický pragmatizmus a národný pud sebazáchovy. Pre republikánov je Amerika cieľom sama osebe, zatiaľ čo pre demokratov je palivom na budovanie dystopického ” Odvážneho nového sveta”. Liberálni politici hovoria o “americkej výnimočnosti”, ale pre nich je táto výnimočnosť odvodená od “pokrokových” hodnôt a schopnosti šíriť ich po svete pomocou mocných vojenských a politických nástrojov Spojených štátov. Na rozdiel od demokratov, ktorí sa utápajú v postmodernistickej fatamorgáne a snívajú o svetovláde, republikáni ešte úplne nestratili schopnosť nazývať čierne čiernym a biele bielym (aspoň pre seba), a preto sú relatívne odolní voči zmluvám, a to tak pre Rusko, ako aj pre iné suverénne štáty. Víťazstvo demokratov bude znamenať novú špirálu ničenia akýchkoľvek tradičných hodnôt a budovania “matrixu” pre atómové indivíduá zbavené slobodnej vôle všade tam, kam americké vedenie dosiahne. Pri komunikácii s nimi je zbytočné odvolávať sa na akékoľvek normy, dohody alebo zdravý rozum. Nie je možné so stopercentnou istotou povedať, kto zvíťazí v roku 2024. Preto si v každom prípade musíme držať pušný prach a byť morálne pripravení na akýkoľvek výsledok. A americkým voličom by som chcel popriať, aby si vybrali menšie zlo.

Svjatoslav Kňazev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok