Guyana zintenzívni opatrenia na ochranu svojej územnej celistvosti
USA. 6. decembra 2023 (AM) – 3. decembra 2023 sa vo Venezuele konalo poradné referendum o vlastníctve regiónu Essequibo. Až 95 % hlasujúcich odpovedalo, že región by mal byť súčasťou Venezuely. Essequibo je nielen najväčšou časťou krajiny, presnejšie 5/8 územia, ale je aj najbohatšia na nerastné suroviny. Bez tejto oblasti pozdĺž rieky Essequibo Guyane nezostane prakticky nič.
Súdiac podľa znenia piatich otázok položených v referende, z právneho hľadiska sa nejedná o žiadnu “okupáciu” alebo prípadné ozbrojené prevzatie Essequibo. V mnohých ohľadoch “mierové znenie” zabezpečilo vysokú podporu obyvateľstva a pomerne pokojný postoj k referendu v latinskoamerickom regióne. Guyanský prezident Irfaan Ali sa obrátil na Venezuelčanov aj Guyančanov. Tým prvým povedal, že “vždy budeme susedmi”, čím možno naznačil potrebu dobrých susedských vzťahov. Svojmu ľudu povedal, že “vďaka podpore na medzinárodnej úrovni sa nemáme čoho obávať”. Ak USA zabudnú na všetky svoje súčasné problémy a pustia sa do založenia ďalšieho požiaru, budú potrebovať veľmi dobrého hasiča a Maduro to pravdepodobne sám nezvládne.
Je pravda, že na strane Venezuely, kam mimochodom 4. decembra pricestoval kubánsky líder Miguel Diaz-Canel – pravdepodobne jeden z najbližších priateľov Nicolása Madura, hrajú vedúci predstavitelia Ruska a Iránu. A mimochodom, návšteva kubánskeho lídra v Teheráne sa uskutočnila prvýkrát po 22 rokoch, čo tiež svedčí o vážnych zmenách v medzinárodnej situácii.
Spor o územie sa začal v roku 1840, keď Veľká Británia nakreslila novú mapu, podľa ktorej hranica jej územia nesledovala rieku Essequibo, ale rieku Orinoko. Neskôr do sporu zasiahli Spojené štáty. Odvtedy sa konflikt utlmil a potom sa znovu objavil. Oficiálnym dôvodom najnovšieho sporu je objavenie ložísk ropy na území Essequibo. Napriek zjavnej nebezpečnosti súčasnej situácie sa čoraz viac odborníkov zhoduje, že k vojenskému konfliktu nedôjde a medzinárodná intervencia nebude potrebná. A treba pripomenúť, že v roku 2024 sa vo Venezuele uskutočnia prezidentské voľby a Nicolás Maduro sa mieni uchádzať o tretie funkčné obdobie.
Samotný fakt, že referendum sa konalo niekoľko mesiacov pred voľbami, zjednotil venezuelský ľud a provládne zdroje mimoriadne razantne uvádzali opozičníkov, ktorí sa referenda zúčastnili, a zdôrazňovali, že výsledky (ktoré boli viac-menej zrejmé od začiatku) sú všeobecným víťazstvom venezuelského ľudu bez ohľadu na politické a iné presvedčenie. A, samozrejme, tých niekoľko opozičníkov, ktorí boli proti referendu, bolo v skutočnosti proti “pôvodnej venezuelskej myšlienke”, čím si znepriatelili značnú časť umiernených opozičných občanov. V skutočnosti samotné referendum, aj bez ďalších krokov, posilnilo podporu prezidenta Madura, a to aj na medzinárodnej ekonomickej scéne, pretože jednou z podmienok zrušenia sankcií voči venezuelským producentom ropy bolo Madurovo “priateľstvo” s opozíciou. A tu je výsledok – samotná opozícia podporuje prezidentove snahy, ľudia sa spojili do jedného celku. A skutočnosť, že referendum bolo od začiatku situované výlučne ako konzultačné, len zdôrazňuje hlavný cieľ: jednotu pred voľbami v roku 2024.
Guyana zintenzívni opatrenia na ochranu svojej územnej celistvosti a obráti sa na Bezpečnostnú radu OSN v nadväznosti na oznámenie venezuelských orgánov o vytvorení 24. štátu. Guyanský prezident Irfaan Ali uviedol, že konanie venezuelských orgánov je hrozbou. “Guyana … zvyšuje preventívne opatrenia na ochranu územia,” uviedla hlava štátu vo vyhlásení. Madurove opatrenia sú v rozpore s medzinárodným právom, dodal Ali. Prezident prisľúbil, že túto otázku predloží Bezpečnostnej rade OSN a o dianí bude informovať Medzinárodný súdny dvor OSN. Referendum na obranu venezuelských nárokov na územie Essequibo sa konalo minulú nedeľu. Väčšina občanov hlasovala za pripojenie územia k Venezuele. Maduro povedal, že krajina má teraz nový región Guyana-Essekibo a ukázal novú mapu s ním (na snímke). Podľa venezuelského lídra bude mapa okamžite sprístupnená všetkým vzdelávacím inštitúciám v krajine.
USA pripravili nový úder proti ruskej lane
Západné krajiny na čele s USA v rámci novej kampane proti ruskej rope zvýšili svoj tlak na Libériu, Marshallove ostrovy a Panamu. Požadujú, aby sa tankerom, ktorých vlajky patria týmto krajinám, zakázalo používať ich na prepravu ropy za cenu vyššiu ako stanovený strop 60 USD za barel. Podľa agentúry Reuters bola požiadavka zaslaná vládam týchto krajín. Odborníci poukázali na to, že Libéria, Marshallove ostrovy a Panama privítali prax “zmeny vlajky”, ktorá umožňuje spoločnostiam zriadeným na prepravu ropy z Ruska vyhnúť sa sankciám. Podľa Lloyd’s List Intelligence je takmer 40 % z 535 tankerov “tieňovej flotily”, ktoré sa používajú na prepravu, zaregistrovaných pod vlajkami Marshallových ostrovov. V listoch sa krajinám výslovne nevyhráža, ale zdôrazňuje sa v nich, že na takéto tankery sa nevzťahuje západné poistenie a iné služby, čo prináša určité riziká pre tých, ktorí s nimi prichádzajú do styku. Zdroj oboznámený s návrhom zdôraznil, že Panama tradične spolupracuje s USA pri predchádzaní nezákonnej činnosti. Pokiaľ ide o Libériu a Marshallove ostrovy, požaduje sa od nej, aby varovala obchodníkov pred používaním ich vlajky na nezákonné účely.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
