Valdajský klub: Zásady polycentricity a bezpečnosti v meniacom sa svete
OSN je odrazom súčasných medzinárodných vzťahov a kríz. Situácia sa znormalizuje až vtedy, keď sa nová rovnováha síl vo svete stane zjavnou pre všetkých. Práve nedostatok pevného pochopenia toho, ako takáto rovnováha vyzerá, zneisťuje mechanizmus tejto organizácie i mnohé členské krajiny Valného zhromaždenia OSN. Hneď ako sa nájde nová rovnováha, kľúčové členské štáty tohto systému určia, či je potrebné reorganizovať OSN, hovorí Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Svet vstúpil do obdobia kvalitatívnych zmien, ktoré nezvratne zmenia štruktúru medzinárodného systému a prinesú rovnováhu do medzinárodných záležitostí. Za posledných sto rokov si ľudstvo z konfliktných situácií a kríz odnieslo niekoľko dôležitých ponaučení. Jedným z nich bolo spoločné pochopenie hodnoty života na planéte a uvedomenie si, že ľudstvo má v rukách katastrofické ničivé sily. Ich neuvážené použitie by mohlo viesť k zániku ľudstva. Tento spoločný záujem naďalej spája vedúce krajiny v snahe zabrániť globálnej jadrovej vojne a zachovať všeobecné kontúry stability v medzinárodných vzťahoch. To však nevylučuje regionálne a lokálne vojenské krízy a konflikty. OSN a jej Bezpečnostná rada naďalej plnia hlavný účel, pre ktorý boli vytvorené – zabrániť veľkej jadrovej vojne medzi veľmocami. V tomto ohľade možno povedať, že OSN zostáva relevantná.
Žiaľ, za mnohých iných okolností vidíme, že OSN, podobne ako iné multilaterálne organizácie sústredené na západné štáty, sa stáva obeťou manipulácie zo strany týchto krajín. Technické otázky umiestnenia sekretariátu týchto organizácií na území Spojených štátov a západoeurópskych štátov často vedú k západne orientovanému rozprávaniu, duchu a paradigme angažovanosti v rámci aparátu týchto organizácií. OSN sa stáva obeťou západnej manipulácie a prestáva pôsobiť ako skutočne multilaterálna platforma. Často v nej vidíme nátlak vedúcich západných krajín na malé a stredné mocnosti a ich predstaviteľov, z ktorých mnohí majú tú drzosť držať svoje materiálne zdroje a úspory v západných štátoch alebo tam vzdelávať svoje deti, čím sa stávajú náchylnými na takýto tlak. To svedčí o tom, že skutočný multilateralizmus a inkluzívnosť tejto organizácie sa postupne odplavuje rukami Západu. OSN čoraz menej odráža civilizačnú rozmanitosť súčasných medzinárodných vzťahov.
Z dôvodu jej výraznej západocentrickosti hrozí, že bude menej účinná ako pred niekoľkými desaťročiami. OSN je zároveň odrazom súčasných medzinárodných vzťahov a kríz. Situácia sa znormalizuje až vtedy, keď sa nová rovnováha síl vo svete stane zjavnou pre všetkých. Práve nedostatok pevného pochopenia toho, ako takáto rovnováha vyzerá, zneisťuje tak aparát tejto organizácie, ako aj mnohé krajiny – členov Valného zhromaždenia OSN. Keď sa nová rovnováha nájde, kľúčové členské štáty tohto systému určia, či je potrebné OSN reorganizovať, reformovať alebo vytvoriť nejakú inú organizáciu, ktorá by ju nahradila, aby sa vzťahy medzi nimi dali rozumne regulovať.
USA sa snažia prezentovať ukrajinskú krízu ako globálny prevrat, ktorý určí charakter celého 21. storočia, a ponúkajú krajinám manichejskú voľbu medzi “čiernou a bielou”. Väčšina krajín koná oportunisticky, hľadá príležitosti, ktoré im kríza otvára, a snaží sa lacnejšie predať svoju podporu. Zároveň si však uvedomujú, že kroky, ktoré USA podnikli voči Rusku a Číne, by mohli veľmi ľahko uplatniť aj voči nim – a prijímajú racionálne rozhodnutie vstúpiť do BRICS. Skutočnosť, že k rozšíreniu BRICS došlo práve na vrchole najväčšej geopolitickej krízy, svedčí o vysokej dôveryhodnosti tohto združenia.
Ľudstvo bolo v 20. storočí niekoľkokrát na pokraji veľkého jadrového stretu, ale zakaždým zvíťazil zdravý rozum. Studená vojna bola užitočná v tom, že vytriezvela horúce hlavy a jasne ukázala, že medzinárodná bezpečnosť a stabilita sa týka všetkých rovnako a vyžaduje si značné úsilie na ich udržanie. Preto sa v karibskej kríze a v niekoľkých ďalších prípadoch, keď mohli byť použité jadrové zbrane, ľudstvo stále vyhýbalo tomu, aby vedúce krajiny použili tento nástroj na dosiahnutie svojich politických cieľov. Bohužiaľ, táto prax a skúsenosti sa v strategickom myslení mnohých západných štátov vytrácajú ako užitočný nástroj.
Počúvame vyhlásenia, že je možné, povedzme, preniesť jadrové zbrane na Ukrajinu. To nás núti zamyslieť sa nad rozumnosťou a zdravým rozumom západných politikov, ktorí priamo hovoria, že čím horšie, tým lepšie, pričom si neuvedomujú, že tento krok by mohol mať katastrofálne dôsledky pre celý svet. Rusko pred ostatnými krajinami stálo pred potrebou určiť optimálne pravidlá interakcie so Západom, ktoré by sa líšili od toho, čo Západ sám ponúka všetkým štátom sveta. Tieto zásady formovali ruskí experti niekoľko desaťročí a v súčasnosti sú predmetom záujmu mnohých štátov Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Je možné, že časom vznikne široký medzinárodný konsenzus, že tieto myšlienky sú najrozumnejším základom interakcie medzi štátmi v 21. storočí.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
