.
Aktuality, Bezpečnosť,

Aká je zadlženosť jednotlivých krajín v pomere ku ich národnému bohatstvu

USA. 9. decembra 2023 (AM) – V súčasnosti pravdepodobne neexistuje na svete štát, ktorého hospodárstvo by nemalo žiadny dlh. Dlhy sú v určitej miere prítomné vo všetkých sektoroch: vo verejnej správe (štátny dlh), finančnom, nefinančnom (reálny sektor ekonomiky), sektore domácností (dlhy jednotlivcov).


 

Celkový dlh každej krajiny pozostáva z vnútorného a zahraničného dlhu. Prvý predstavuje záväzky voči veriteľom a veriteľom so štatútom rezidentov. Druhý predstavujú záväzky voči nerezidentom, ktorými môžu byť zahraničné štáty, súkromné banky, iné finančné inštitúcie, zahraniční investori kupujúci dlhové cenné papiere zadlženej krajiny (škála takýchto investorov je široká: od centrálnych bánk až po jednotlivcov iných krajín). Treba poznamenať, že štatistické služby danej krajiny nie vždy poskytujú všeobecný obraz o zahraničnom dlhu krajiny. Spravidla sa uvádza len časť tohto obrazu, a to zahraničný dlh verejného sektora hospodárstva. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o veľmi významný ukazovateľ. Ak úroveň vonkajšieho verejného dlhu dosiahne kritickú hodnotu, hrozí štátu nesplatenie štátneho dlhu so všetkými následnými problémami. Ukazovateľ zahraničného verejného dlhu sledujú nielen orgány daného štátu, ale aj veľké tri ratingové agentúry (S&P, Moody’s a Fitch).

 

Medzinárodný menový fond, Svetová banka a inštitúcie OSN nevedú podrobné štatistiky o celkovom zahraničnom dlhu štátov. MMF však poskytuje štatistiky o hlavných ukazovateľoch medzinárodnej investičnej pozície členských krajín, ale v údajoch MMF často nie je ľahké rozlíšiť tie záväzky a pohľadávky, ktoré sa týkajú bežného chápania zahraničného dlhu (záväzky a pohľadávky súvisiace s úvermi). Medzinárodná investičná pozícia (IIP) odráža nielen záväzky krajiny z úverov a pôžičiek, ale aj záväzky vo forme nerezidentských aktív, ako sú priame a portfóliové investície (t. j. majetkové účasti). Inými slovami, IIP poskytuje širokú definíciu zahraničného dlhu krajiny. Štatistikou zahraničného dlhu sa zaoberajú aj niektoré ďalšie organizácie. Napríklad americká Ústredná spravodajská služba (CIA) už dávnejšie vytvorila a spravuje informačnú a štatistickú databázu s názvom The World Factbook. Má blok o zahraničnom dlhu krajín. Informácie v tomto bloku však už dlho neboli aktualizované. Väčšina údajov je naposledy z roku 2016.

 

Prednedávnom som objavil ďalší zdroj štatistík o zahraničnom dlhu štátov, kde sa údaje priebežne aktualizujú a v databáze sú údaje o zahraničnom dlhu od roku 2023. Ide o spoločnosť CEIC Data, ktorá je spoločnou divíziou známych investičných a finančných spoločností CITIC a CAIXIN a už viac ako 20 rokov zhromažďuje a poskytuje svojim klientom makroekonomické údaje o 195 krajinách sveta. Už pred niekoľkými rokmi boli niektoré z týchto údajov prístupné každému, kto mal záujem o ich získanie. Patrili k nim aj údaje o zahraničnom dlhu. Zobrazenie zahraničného dlhu môže byť buď na strane veriteľov (pohľadávky), alebo na strane dlžníkov (dlhové záväzky). Údaje CEIC poskytujú obraz o zahraničnom dlhu zo strany dlžníckych krajín. A tu je uvedené, ako vyzerá poradie 20 najväčších krajín podľa tohto ukazovateľa k roku 2023 (v biliónoch dolárov):

USA – 32,9
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO – 8,7
Japonsko – 4,34
Holandsko – 3,79
Francúzsko – 3,28
Írsko – 3,26
Taliansko – 3,10
Nemecko – 2,81
Kanada – 2,65
Čína – 2,45
Švajčiarsko – 2,30
Austrália – 1,90
Hongkong – 1,82
Španielsko – 1,67
Brazília – 1,49
Švédsko – 1,03
Mexiko – 0,88
Singapur – 0,82
Nórsko – 0,74
Južná Kórea – 0,67

 

Pre porovnanie by som vás chcel informovať, že Ruská federácia sa ocitla mimo prvej dvadsiatky, je na 29. mieste s hodnotou 282 miliárd USD. USA sú v rebríčku s veľkým odstupom od všetkých ostatných krajín sveta. Zahraničný dlh USA sa približne rovná celkovému zahraničnému dlhu ďalších deviatich krajín v zozname. Pozoruhodné je aj to, že v zozname prvej dvadsiatky patrí väčšina krajín do skupiny ekonomicky vyspelých krajín. V zozname sú všetky krajiny G7 a všetky sú v prvej desiatke. Nemožno sa ubrániť podozreniu, že tajomstvo úspechu tzv. hospodársky rozvinutých krajín nespočíva v tom, že majú nejaké vnútorné zdroje hospodárskeho rozvoja, ale v tom, že si dokážu požičiavať na zahraničných trhoch a “prosperovať” vďaka zvyšovaniu zahraničného dlhu. Samozrejme, mnohé z uvedených krajín prvej dvadsiatky nie sú len príjemcami pôžičiek a úverov, ale vystupujú aj ako veritelia a dlžníci.

 

Ak však porovnáme medzinárodné pohľadávky a medzinárodné dlhové záväzky, ukáže sa, že mnohé z nich sú čistými dlžníkmi (prebytok záväzkov nad pohľadávkami). Platí to najmä pre USA. Na základe údajov MMF o medzinárodnej investičnej pozícii USA odhadujem, že na konci roka 2022 budú dlhové záväzky USA úverového typu prevyšovať dlhové pohľadávky úverového typu o 13 biliónov USD. Výška zahraničného dlhu krajiny je dôležitým parametrom, ktorý sa zohľadňuje pri hodnotení celkovej hospodárskej situácie krajiny. Samozrejme, ako som už uviedol, ratingové agentúry sa zameriavajú predovšetkým na verejný zahraničný dlh. Ak je to však možné, snažia sa posúdiť aj celkový zahraničný dlh a porovnať ho s hrubým domácim produktom (HDP).

 

Podľa štandardov Európskej hospodárskej a menovej únie by výška verejného dlhu nemala presiahnuť 60 % ročného HDP. Pre celkový zahraničný dlh takéto normy neexistujú, ale podľa väčšiny odborníkov je žiaduce, aby nepresiahol 100 % HDP. Logika je tu jasná. Aby mohla krajina s dlhmi nad 100 % obsluhovať zahraničné dlhy, musí zabezpečiť rast HDP, na úkor ktorého bude možné splácať úroky. V posledných rokoch však bola priemerná miera rastu svetového HDP veľmi mierna a táto miera nemusí byť dostatočná na obsluhu zahraničného dlhu. Z mnohých štúdií vyplýva, že globálny rast HDP beznádejne zaostáva za rastom zahraničného dlhu krajín. Mnohé tzv. hospodársky rozvinuté krajiny už zároveň prekročili hranicu 100 % HDP. Na konci minulého roka boli rekordérmi v tejto skupine krajín z hľadiska relatívnej výšky zahraničného dlhu (% HDP) tieto krajiny (% HDP): Cyprus – 849; Malta – 691; Írsko – 549; Holandsko – 382; Grécko – 323.

 

Samozrejme, tieto krajiny majú svoje špecifiká: malý rozsah národného hospodárstva, s pomerne výraznými znakmi offshore a “špeciálnych zón”. V skupine lídrov z hľadiska relatívnej úrovne zahraničného dlhu (% HDP) sú aj tieto popredné západné krajiny: Veľká Británia – 287; Švajčiarsko – 285; Švédsko – 172; Portugalsko – 164; Taliansko – 143; Nórsko – 133; Kanada – 127; USA – 123; Dánsko – 119; Francúzsko – 112; Španielsko – 112; Austrália – 111; Belgicko – 104.

 

V relatívne bezpečnom pásme (pod 100 % HDP) zatiaľ zostávajú tieto ekonomicky vyspelé krajiny (ku koncu minulého roka, % HDP): Nemecko – 65; Fínsko – 71; Rakúsko – 78; Nový Zéland – 82; Japonsko – 98. Krajiny, ktorých pomer zahraničného dlhu k HDP je nižší ako 10 %, sa na mape sveta hľadajú ťažko. Príkladom sú Afganistan (7 %), Líbya (9 %) a Botswana (8 %). Na pozadí väčšiny hospodársky rozvinutých krajín vyzerá pomer zahraničného dlhu Ruska vo výške 13,67 % HDP viac než skromne. Mimochodom, skromné ukazovatele majú aj dve vedúce ekonomiky skupiny BRICS: Čína – 13,55 % a India – 16,83 %. Ostatné ekonomiky BRICS majú tieto hodnoty: Brazília – 72 percent, Južná Afrika – 66 percent.

 

Pomerne široko sa používa taký relatívny ukazovateľ zahraničného dlhu krajiny, ako je jeho hodnota na obyvateľa. Tu sú popredné krajiny podľa tohto ukazovateľa (v tisícoch dolárov na obyvateľa v roku 2022): Írsko, 628,5; Švajčiarsko, 262,5; Hongkong, 248,2; Malta, 223,0; Holandsko, 215,6; Nórsko, 134,0; Spojené kráľovstvo, 130,0; Luxembursko, 114,7. V USA sa tento ukazovateľ blíži k hranici 100 000 USD (v roku 2022 bola jeho hodnota 98,1 000 USD). Pokiaľ ide o Rusko, jeho ukazovateľ vyzerá veľmi skromne – 1,97 tis. dolárov na obyvateľa. Čína má ešte menej – 1,74 tisíc dolárov.

 

Niektorí odborníci sa snažia používať iný relatívny ukazovateľ zahraničného dlhu. Porovnávajú hodnotu zahraničného dlhu s národným bohatstvom krajiny. Takéto porovnanie je celkom logické, pretože práve národné bohatstvo sa môže a dokonca by sa malo považovať za záruku dlhu. Ďalšou vecou je, že mnohé krajiny vôbec nevedú štatistiky o národnom bohatstve. Švajčiarske banky UBS a Credit Suisse však už dlhé roky realizujú spoločný projekt na hodnotenie národného bohatstva krajín sveta. Výsledky hodnotenia sú formalizované vo forme výročných správ s názvom Global Wealth Report. Nedávno bola uverejnená správa na rok 2023. Na základe údajov zo správy je možné odhadnúť ukazovatele zahraničného dlhu krajín vo vzťahu k ich národnému bohatstvu.

 

Ukazuje sa, že na svete je niekoľko krajín, ktorých zahraničný dlh prevyšuje výšku národného bohatstva. Takýto dlh možno považovať za “prohibitívny”. Je dokonca ťažké si predstaviť, ako sa takéto krajiny môžu dostať zo zahraničného dlhu. Tu sú rekordéri z hľadiska relatívnej výšky zahraničného dlhu na konci roka 2022 (% národného bohatstva): Írsko, 357; Sudán, 284; Mongolsko, 225; Malta, 179; Bahamy, 110. Je zrejmé, že tieto krajiny sú buď extrémne zaostalé, alebo majú offshorové charakteristiky. Preto je taká extrémna úroveň relatívneho zahraničného dlhu. Ukazuje sa však, že tento ukazovateľ je veľmi pôsobivý aj v skupine hospodársky rozvinutých krajín. Niektoré krajiny by museli obetovať štvrtinu, tretinu alebo dokonca polovicu svojho národného bohatstva, aby uzavreli (splatili) svoj zahraničný dlh. Tu sú údaje o zahraničnom dlhu niektorých západných krajín (% národného bohatstva): Holandsko – 77,8; Veľká Británia – 54,5; Švajčiarsko – 47,6; Grécko – 39,3; Španielsko – 32,2; Taliansko – 28,1.

 

Údaj pre USA je tiež pôsobivý: 23,5 %. Ukazuje sa, že na splatenie gigantického zahraničného dlhu by Spojené štáty v súčasnosti museli obetovať takmer štvrtinu svojho národného bohatstva. Na pozadí mnohých krajín vyzerajú Rusko a Čína opäť veľmi skromne, pokiaľ ide o zahraničný dlh pripadajúci na národné bohatstvo: v prípade Ruska je to 6,43 percenta, v prípade Číny 2,90 percenta. Ostatné tri krajiny BRICS však majú tento pomer výrazne vyšší: India má 52,10 %, Brazília 44,11 % a Južná Afrika 28,40 %. Na záver možno konštatovať, že podľa najnovších odhadov dosiahne celkový zahraničný dlh všetkých krajín sveta v roku 2023 hodnotu 76,56 bilióna USD, čo predstavuje 80 % svetového HDP.

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov