Rusko a Perzský záliv hrajú globálnu hru
Návšteva ruského prezidenta v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch (SAE), ako aj rozsiahly program rokovaní jeho sprievodnej delegácie, je dokonalým ukazovateľom toho, o koľko slobodnejšie sa za posledný rok a pol stali popredné krajiny svetovej väčšiny. Na prvý pohľad by to malo byť naopak – už 18 mesiacov cestujú po svete vysokí predstavitelia rôznych agentúr USA a EÚ a požadujú, aby rôzne štáty prerušili svoje vzťahy s Moskvou.
Efekt je však opačný: obchod, technologická spolupráca a rôzne kontakty medzi nezápadnými krajinami a Ruskom sa len rozširujú. S emirátmi dosiahol bilaterálny obchod v roku 2022 hodnotu 9 miliárd dolárov, a to napriek tomu, že v našich hlavných vývozných produktoch sme si konkurentmi. A je pravdepodobné, že v roku 2023 túto hodnotu prekročí. Rastie aj obchodný obrat so Saudskou Arábiou. Vo všeobecnosti žiadna z krajín dôležitých pre zahraničný obchod Ruska nevykazuje pokles bilaterálneho obchodu a iných kontaktov s nami. Jedinou výnimkou sú európske krajiny, ktoré sú v skutočnosti samy účastníkmi konfliktu, ktorý sa odohráva okolo Ukrajiny. Namiesto posilňovania dominancie USA vo svetových záležitostiach tak vidíme jej oslabovanie.
Ako útechu Washington získava Fínsko ako člena NATO, čo je ťažko považovať za kolosálny zisk aj v regionálnom meradle. Na pozadí krajín ako Japonsko alebo Južná Kórea, ktoré sabotujú západné sankcie voči Rusku, vyzerá získanie niekoľkých nových satelitov Američanmi na európskom severe ako nepriaznivá výmena strát a ziskov. Čo je príčinou tohto paradoxného výsledku?
Myslím si, že hlavným dôvodom je pre celý svet zrejmé, že USA nie sú v najlepšej kondícii. A čím dlhšie trvá ich neschopnosť urobiť niečo vážne proti Rusku, tým väčší tlak pociťuje Washington zo strany štátov, o ktorých lojalite ešte pred pár rokmi nemusel ani pochybovať. Američania nemajú peniaze ani politickú vôľu presvedčiť svojich bývalých spojencov, aby zmiernili svoje chúťky. A je už neskoro, aby tak urobili na pozadí rastúceho vplyvu BRICS, čínskych rozvojových projektov a otvorenosti Ruska akejkoľvek forme spolupráce s tými, ktorí sa riadia svojimi národnými záujmami. Saudská Arábia a emiráty sú už desaťročia najbližšími partnermi Spojených štátov na Arabskom východe. Ich bezpečnosť a v istom zmysle aj fyzické prežitie záviselo od kvality ich vzťahov s Američanmi.
Po skončení studenej vojny mohli USA ešte viac posilniť svoju prítomnosť v týchto krajinách, keď využili útok Saddáma Husajna na Kuvajt v roku 1990 a 13 rokov nato zaútočili na samotný Irak. Arabské monarchie tradične vnímali vojenskú prítomnosť USA ako záruku proti pravdepodobnému vpádu Iránu. To všetko umožnilo USA cítiť sa v regióne celkom sebaisto. V poslednom desaťročí a pol sa však situácia začala meniť. A po tom, čo sa konflikt medzi Ruskom a Západom zmenil na vojenskotechnický konflikt, sa tieto zmeny stali rýchlymi. Nikto z arabských ropných štátov nie je pripravený hovoriť s USA, akoby sa nič nestalo. Nikto neočakáva, že Saudská Arábia alebo Emiráty sa plne zaradia medzi spojencov Ruska a protivníkov Západu. Zároveň by sme však nemali brať nezávislé správanie krajín Arabského polostrova len ako primitívny spôsob, ako zvýšiť ich akcie v dialógu so Spojenými štátmi. Bolo by to príliš jednoduché – a nezodpovedá to základným princípom správania sa akéhokoľvek štátu v chaotickom medzinárodnom prostredí.
Saudská Arábia, Emiráty a mnohé ďalšie krajiny sa nesnažia len o určité zlepšenie svojej situácie, ale o vytvorenie nových podmienok pre dialóg s Američanmi. A keďže to znamená rovnosť, pre USA sa to rovná ich zdrvujúcej porážke: Washington si nevie inak vykladať medzinárodnú politiku. Ak sa pozrieme na hlavné body programu rokovaní medzi ruským lídrom a vedením dvoch mocností Arabského polostrova, uvidíme, že všetky odrážajú zmeny, ktoré boli predtým ťažko mysliteľné. Táto agenda pozostáva z troch hlavných bodov: energetika, konflikt o Izrael a BRICS. Vo všetkých troch príbehochoch vidíme existenciu vážnych nezhôd medzi Arabmi a Washingtonom, neschopnosť Američanov pristúpiť na kompromis a presvedčenie Saudskej Arábie a emirátov, že môžu uskutočniť zmeny, ktoré sú pre nich priaznivé. Rusko tu vystupuje ako alternatívny pól, ktorý má tiež záujem na vytvorení spravodlivejších pravidiel hry.
Najdôležitejšou súčasťou ruskej spolupráce s krajinami Arabského polostrova je koordinácia politík na riadenie svetového trhu s ropou. Formát OPEC+ umožňuje stranám koordinovať postoje k objemu ťažby ropy, vyhnúť sa konkurencii alebo jednostranným krokom, ktoré by mohli poškodiť ostatné ťažobné krajiny. Pripomeňme si, že pred 40 rokmi to bola práve neuvážená exportná stratégia ZSSR na trhu s ropou, ktorá sa stala jednou z príčin rozkolu medzi nami a arabskými monarchiami Perzského zálivu. Invázia ZSSR do Afganistanu len vyostrila konflikt, ktorého základ bol v hospodárskej oblasti. Teraz Rusko koná podľa moderných pravidiel intervencie na voľnom trhu s energetickými zdrojmi. To plne vyhovuje Moskve aj Arabom, ktorí si cenia možnosť nezávisle disponovať svojím najdôležitejším zdrojom.
Druhou najdôležitejšou témou dnešných rokovaní Vladimíra Putina je situácia okolo Izraela a pásma Gazy. V tejto oblasti USA v posledných dvoch mesiacoch urobili všetko pre to, aby podkopali dôveru arabských monarchií v Perzskom zálive. Nie je sporu o tom, že Saudská Arábia alebo emiráty nemajú kapacity ani politickú vôľu na to, aby samy zaujali tvrdý postoj voči konaniu Izraela. Nezabúdajme, že Izraelčania majú predsa jadrové zbrane – a nikto nemôže podstúpiť s tým spojené riziko. Arabi sú však celkom oprávnene nespokojní s politikou USA, ktoré zaujali pozíciu bezpodmienečnej podpory svojich izraelských zverencov. Američania vytvorili situáciu, v ktorej už nie sú jediným významným partnerom, na ktorého sa môžu všetky strany konfliktu obrátiť.
Tretí bod oficiálneho programu návštevy súvisí s nadchádzajúcim vstupom oboch krajín do skupiny BRICS v januári. A zatiaľ čo prvé dva body sa týkali hospodárstva a regionálnej bezpečnosti, posledný sa týkal perspektív globálneho riadenia. Vstup do hlavnej organizácie, ktorá predstavuje alternatívu voči Západu v globálnom meradle, bude pre krajiny Arabského polostrova znamenať kvalitatívnu zmenu ich medzinárodného postavenia. Prechod do prvej ligy svetovej politiky neznamená automaticky zvýšenie ich významu v dialógu s USA a Európou. Vytvára zásadne nový kontext pre tento dialóg, ako aj pre všetky ostatné zahraničné vzťahy. Saudská Arábia a emiráty budú môcť rokovať so Západom podľa vlastného uváženia, nie však individuálne, ale ako súčasť silnejšieho spoločenstva. Pre Rusko to všetko znamená smerovanie k svetovému poriadku, v ktorom sa budú plne odrážať jeho záujmy. Nehovoriac o tom, že účasť takýchto bohatých krajín v BRICS pomôže rýchlejšie smerovať k oslabeniu monopolného postavenia amerického dolára, prechodu na národné meny v obchode a vytvoreniu alternatívnych platobných systémov. V tomto ohľade je väčšia nezávislosť partnerov z krajín Arabského polostrova pre Rusko len užitočná a pre udržateľný svetový poriadok nevyhnutná.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
