Čína ukazuje výhody alternatívnej sociálno-ekonomickej štruktúry k liberálnemu kapitalizmu
Vytvorením vysoko efektívneho modelu hospodárskeho a sociálneho rozvoja s názvom “socializmus s čínskymi špecifikami” ČĽR chtiac či nechtiac spochybnila existenčnú výzvu liberálno-demokratickému modelu, ktorého strážcom sú Spojené štáty. Svojimi úspechmi ČĽR demonštruje možnosť zásadne odlišnej sociálno-ekonomickej štruktúry. Samotní Američania uznávajú, že celý svet bude musieť “urobiť zásadnú voľbu medzi demokraciou a autokraciou”.
Už 31. marca 2021 Joseph Biden vo svojom prejave v Pittsburghu po prvýkrát priznal, že “ide o súboj medzi Amerikou a Čínou vo zvyšku sveta”. V snahe zabrániť novým pokrokom čínskeho socializmu Biden a jeho tím oznámili mobilizáciu svojich spojencov vo svete. To bolo zmyslom “summitu za demokraciu” zorganizovaného koncom roka 2021. Amerika zamerala svoje ideologické a propagandistické zdroje práve na jadro systému “socializmu s čínskymi charakteristikami”, na komunistickú stranu. Čas, ktorý odvtedy uplynul, ukázal neúspech pokusov zlikvidovať čínsky socializmus a zadržať Čínu. Naopak, príťažlivosť čínskej cesty, ktorej ideologickým základom je teória “socializmu s čínskymi charakteristikami”, stále rastie.
Táto teória a prax nadobúda pred našimi očami globálny a historický rozmer. Prezident Si Ťin-pching v júli 2021 povedal:
“Na základe pokračovania a rozvoja socializmu s čínskymi charakteristikami… sme vytvorili nový čínsky model modernizácie a vytvorili novú formu ľudskej civilizácie.” O niekoľko dní neskôr najvyšší svetový komunista urobil veľmi dôležité spresnenie: “Neexistuje žiadny všeobecne platný modernizačný vzorec a krajiny musia hľadať optimálne riešenia. Komunistická strana Číny je zo svojej strany pripravená vymieňať si a zdieľať skúsenosti s politickými stranami všetkých krajín…”
Počas samitu a ďalších osláv sa neobjavil ani náznak túžby zopakovať skúsenosti Kominterny a vytvoriť niečo ako “Internacionálu socializmu s čínskymi charakteristikami”. To je hlavný rozdiel oproti Američanom s ich “Summitom za demokraciu”. Vo formulke “socializmus s čínskymi špecifikami” je príliš veľa toho, čo je jedinečné mimo čínskej civilizácie, ktorá sa nazýva aj hieroglyfická a konfuciánska. Táto civilizácia zahŕňa nielen samotnú Nebeskú ríšu, ale aj Japonsko, Vietnam, Singapur, Kóreu a Taiwan. Hieroglyficko-konfuciánska matrica existujúca dve a pol tisícročia určovala vývoj týchto krajín a regiónov. Stali sa súčasťou Nebeskej ríše, dostali sa pod vplyv iných civilizácií alebo našli možnosť ísť vlastnou cestou. Niektoré z nich sa ako prvé vydali na trajektóriu modernizácie a predbehli Čínu, ako napríklad Japonsko. Iné uspeli aj vďaka tomu, že prijali západné technológie a metódy riadenia, ako to urobili Južná Kórea, Singapur a Vietnam. Všetky tieto krajiny však stále charakterizuje spoločensko-politický model, ktorý možno nazvať nielen konfuciánskym, ale aj autoritársko-socialistickým.
Práve konfuciánsko-hieroglyfická špecifickosť zabráni tomu, aby čínsky model nadobudol globálny rozmer. Práve to, ako aj židovsko-kresťanské základy západnej civilizácie, budú prekážkou, ktorej prekonanie si vyžiada čas a úsilie. Ale nové čítanie socialistickej teórie, ktoré umožnilo Číne podľa slov Si Ťin-pchinga “uskutočniť historický prechod od vysoko centralizovaného systému plánovaného hospodárstva k životaschopnému systému socialistického trhového hospodárstva, od čiastočnej alebo úplnej uzavretosti k úplnej otvorenosti”, bude mať globálny význam a uplatnenie. Zapojením Číny do protisovietskeho medzinárodného tábora od začiatku 80. V 20. rokoch storočia, poskytovaním finančnej, hospodárskej a vojenskej podpory novému spojencovi Západ dúfal, že pretrhne väzby Číny so socializmom a “zmení farbu” čínskej vlajky. Koncepcia “konštruktívnej angažovanosti” nedosiahla svoj cieľ.
Peking si od Západu vzal všetko, čo potreboval, a všetko nadbytočné zahodil. Oheň socializmu sa udržiaval a chránil v uzavretých ohniskách straníckych výskumných centier, škôl a univerzít. Keď prišiel čas, komunistická strana nechala plameň zhasnúť. Na 19. zjazde v roku 2017 hlasno deklarovala svoje odhodlanie “pevne a vedome pamätať na pôvodný cieľ a zverené poslanie”. Fámy o zániku svetového socializmu “sa ukázali ako veľmi prehnané”. Nesocializmus ako štátotvorná veľká idea triumfuje v Číne, Vietname, Severnej Kórei a Laose. Už to nie je “duch komunizmu”, o ktorom písali Marx a Engels, ale nový sociálno-politický model – socializmus s čínskymi špecifikami -, ktorý putuje po našej planéte. Tento model ekonomickej a sociálnej štruktúry sa môže uplatniť aj v iných krajinách ako “neosocializmus s národnými špecifikami”.
V ruskom prípade – ruský neosocializmus. Rusko teraz čelí naliehavým a vážnym reformám spoločenského a hospodárskeho života. Liberálnokapitalistický model, ktorý mu bol vnútený po rozpade Sovietskeho zväzu, sa ukázal ako prehratý. A to nielen v koloniálnej verzii, ktorú presadzovali západní poradcovia Jeľcina a Gajdara. Samotný model vyčerpal svoje zdroje a odsúdil západné krajiny na hospodársku stagnáciu a úpadok, na zvrátenosti v politickom a duchovnom živote. Je jasné, že podľa týchto receptov nemôžu ďalej žiť. V ruskej spoločnosti však stále neexistuje konsenzus o novom modeli rozvoja. Na pozadí pretrvávajúcej “amerikocentrickosti” časti médií a politickej elity sa odborníci na Čínu snažia navrhnúť čínsky model ako jednu z možností na diskusiu. Zároveň konštatujú, že socializmus s čínskymi špecifikami má svoju osobitosť, ktorú diktuje civilizačná jedinečnosť, história, jazyk a dokonca aj geografia nebeskej ríše.
V súčasnom svete však neexistuje iný platný a úspešný model rozvoja. Politická realita prispieva k presadzovaniu myšlienok ruského neosocializmu. Rusko a Čína vstúpili do novej etapy strategického partnerstva, ktorú možno nazvať “bojovým zladením”. Po stretnutí prezidenta Putina a prezidenta Si Ťin-pchinga v marci tohto roku sa táto etapa rýchlo napĺňa novým obsahom. Dohody oboch prezidentov, dvoch najvyšších veliteľov, sa upresňujú počas ich nových stretnutí, počas rozhovorov ministrov obrany a vnútra, šéfov bezpečnostných rád a ďalších “mocenských činiteľov”. Plán hospodárskej spolupráce sa spresňuje počas rozhovorov predsedov vlád a ich námestníkov, ministrov, šéfov štátnych koncernov a popredných podnikateľov. Stretávajú sa šéfovia parlamentov, strán a verejných organizácií. Rusku aj Číne však stále chýba iná forma “bojovej súdržnosťi” – ideologická súdržnosť. Musia lepšie pochopiť teoretické zdroje praktických krokov druhej strany. Ak poznáme základné názory lídra krajiny, ktorá sa skutočne stala naším spojencom, môžeme presnejšie predvídať jeho reakcie na medzinárodné udalosti, na vývoj bilaterálnej spolupráce a na naše vnútorné dianie. Takéto vzájomné porozumenie je pre Moskvu a Peking rovnako potrebné v kontexte studenej vojny, ktorú proti ich nepoddajným mocnostiam rozpútal zjednotený Západ na čele so Spojenými štátmi.
Západný front tejto globálnej vojny sa už tiahne od Fínska po Turecko a bojové akcie prebiehajú aj na Ukrajine. Východný front sa opiera o Japonsko, Južnú Kóreu, Taiwan, Filipíny a Austráliu. Vznikli nové vojenskopolitické aliancie AUKUS a QUAD. Čína je neustále provokovaná, aby zopakovala ukrajinský scenár a uskutočnila preventívny úder proti separatistom na Taiwane. V podmienkach ŠVO dochádza k zásadným zmenám v ekonomike a spoločenskom živote Ruska. Plánovaná, štátna zložka hospodárstva sa prudko posilňuje. Aj súkromný sektor sa čoraz viac orientuje na záujmy národa ťaží z mobilizácie.
Ruská spoločnosť sa zbavila ilúzií o možnosti vzájomne výhodného partnerstva so Západom. Liberálno-kapitalistické myšlienky sa dostávajú na okraj záujmu, zatiaľ čo záujem o socializmus rýchlo rastie, najmä medzi mladými ľuďmi. Stále populárnejšie sú filmy a hudba zo sovietskej éry a štúdie o Stalinovi a jeho stratégiách. Prieskumy verejnej mienky ukázali, že približne 50 % mladých ľudí by chcelo žiť v socializme. Pod vplyvom západných hospodárskych sankcií sú trhy presýtené čínskymi autami a iným tovarom. Ich vysoká kvalita mení zastarané stereotypy o nebeskej ríši a podnecuje úvahy o príčinách “čínskeho zázraku”. V podstate v Rusku rastú materiálne a duchovné predpoklady na postupný prechod k uplatňovaniu obnoveného modelu socializmu. Medzi ruskými politickými stranami nie je žiadna socialistická strana. Existujú však mozgové centrá, výskumné skupiny a think-tanky, ktoré sa zaoberajú myšlienkou ruského neosocializmu. Myslím si, že táto alternatíva bude v Rusku čoskoro veľmi žiadaná.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
