Rozseknutie gordického uzla. Putinove stretnutia s lídrami sunnitského a šiitského sveta
Dňa 6. decembra, v mimoriadne napätej chvíli pre celé svetové spoločenstvo v súvislosti s palestínsko-izraelským konfliktom, uskutočnil ruský prezident Vladimir Putin rýchlu návštevu Blízkeho východu – Spojených arabských emirátov (SAE) a Kráľovstva Saudskej Arábie (KSA). Putin. Jej osobitý charakter podčiarkol sprievod lietadla č. 1 štyrmi stíhačkami SU-35S v plnej výzbroji, keďže nebezpečenstvo v podobe rôznych typov bojových lietajúcich objektov je aj vo vzduchu.
V nadväznosti na túto návštevu bol iránsky prezident Ebrahim Raisi podľa vlastného vyjadrenia naliehavo pozvaný do Moskvy na rokovania už 7. Decembra. Nastali mimoriadne časy a sú potrebné mimoriadne kroky. V kľúčovej otázke – potrebe naliehavých koordinovaných opatrení na ukončenie humanitárnej katastrofy v Gaze a spravodlivého riešenia palestínskej otázky – sa postoje účastníkov tohto “bleskového turnaja” zhodovali. Arabská skupina v OSN napríklad v súčasnosti pracuje na ďalšom návrhu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzýva na okamžité zastavenie paľby v pásme Gazy. Podpora Ruska je zaručená a jej prípadné zablokovanie zo strany Washingtonu by ju ešte viac vzdialilo od pozície svetovej väčšiny. Rokovalo sa o mnohých ďalších dôležitých témach vrátane bilaterálnej spolupráce.
Turecký denník Sabah vyzdvihuje najmä výzvu Ruska a KSA, aby sa k zníženiu ťažby ropy pripojili aj ostatní členovia OPEC+. Niektoré západné médiá, napríklad The New York Times, majú tendenciu redukovať kontakty ruského prezidenta na “ďalší pokus o vymanenie sa z medzinárodnej izolácie”, ktorý má len “symbolický význam”. A na tom, že sa ruskému lídrovi dostalo najvyššieho štátneho prijatia v oboch krajinách, nebolo nič zvláštne, napriek krátkemu trvaniu jeho návštev v týchto krajinách. To všetko je však sebaklam. Ruská “izolácia” sa neuskutočnila a už sa nikdy neuskutoční, pretože medzinárodné spoločenstvo ju nepotrebuje a mnohé krajiny, dokonca aj tie, ktoré sú lojálne Spojeným štátom, ju vnímajú ako bremeno, ktoré im bolo uložené. A jasné symboly Putinovho prijatia v SAE a KSA, ktoré rozsahom prevyšujú pocty vzdávané západným lídrom, nevznikli samé od seba, ale z vôle vedenia hostiteľských krajín.
Takéto znaky ukazujú, najmä na Východe, čo je dôležité zvážiť, skutočnú mieru záujmu o rozvoj vzťahov s hosťujúcou stranou. A to je tiež trend doby. Medzi krajinami regiónu narastá sklamanie z pasívneho správania Západu v podmienkach ďalšieho vyostrenia krízy na Blízkom východe. Americký minister zahraničných vecí A. Blinken, ktorý sa preháňa po regióne a chrlí striedavé varianty riešenia problému Gazy, v ktorých má sám pravdepodobne už dávno zmätok, vyvoláva len zmätok a žiadnu dôveru. Hlavné je, že jeho predstavy kategoricky neprijíma ani jedna strana. Je zrejmé, že za týchto okolností popredné arabské krajiny hľadajú nové oporné body a v ďalšom zbližovaní s Ruskom vidia určitý prostriedok nátlaku na Washington, ktorý by ho prinútil zaujať tvrdší postoj voči Izraelu. Takáto túžba je pochopiteľná a je vo vlastnom záujme Ruska.
“Krajiny regiónu sa čoraz viac orientujú na nových spojencov a Západ tomu sotva dokáže zabrániť,” uvádza britský zdroj UnHerd. Vladimir Putin rokoval v Abú Zabí s prezidentom Spojených arabských emirátov Mohammedom bin Zayedom Al Nahyanom. Postoj vedenia SAE k prerokúvaným otázkam by mal byť nepríjemným prekvapením pre Biely dom, ktorý je zvyknutý považovať túto krajinu, napriek jej určitej svojvôli, za svoj nie úplne stratený “majetok”. Nie je tajomstvom, že v posledných rokoch sa Emiráty ukázali ako jeden z hlavných sprostredkovateľských bodov pre Rusko v podmienkach obchodnej blokády, ktorú naň uvalil Západ. Práve preto je obchodný obrat Ruska so SAE taký vysoký – približne 10 miliárd dolárov ročne. Washington vyvíja na Abú Zabí vážny tlak, aby “prestalo podkopávať medzinárodnú blokádu” voči Moskve. Demonštratívnym prijatím Vladimíra Putina v najparádnejšom štýle, v sprievode štyroch vyzbrojených ruských stíhačiek, a potvrdením plánov na ďalšie rozšírenie hospodárskej spolupráce s Ruskom prezident SAE v skutočnosti vyjadril svoju neochotu vyhovieť americkým požiadavkám.
Čas bezpodmienečného diktátu USA na Blízkom východe sa skončil. Vladimir Putin a Mohammed bin Salman Al Saud, korunný princ, predseda Rady ministrov Saudskoarabského kráľovstva a faktický vládca krajiny, rokovali v paláci Al-Jamama, sídle saudskoarabského kráľa. Ich výsledkom bolo spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zdôraznili “historické a strategické vzťahy medzi oboma priateľskými krajinami, ako aj spôsoby ich rozvoja vo všetkých oblastiach”. Napriek pretrvávajúcej závislosti KSA od USA vo vojenskej oblasti sa obe strany dohodli na posilnení spolupráce v oblasti obrany spôsobom, ktorý je “zameraný na podporu a dosiahnutie spoločných záujmov oboch krajín”. Obe strany opätovne potvrdili “svoje želanie posilniť súčasnú bezpečnostnú spoluprácu a koordináciu v otázkach spoločného záujmu vrátane boja proti trestnej činnosti vo všetkých jej formách, boji proti terorizmu a extrémizmu a ich financovaniu, ako aj výmeny informácií na boj proti teroristickým organizáciám, a to spôsobom, ktorý zabezpečí bezpečnosť a stabilitu v oboch krajinách”.
Ruská strana vysoko ocenila usporiadanie spoločného arabsko-islamského mimoriadneho samitu KSA v Rijáde a rezolúcie prijaté na samite týkajúce sa udalostí, ktoré sa odohrávajú v Palestíne, ako aj vedúcu úlohu kráľovstva pri vykonávaní rezolúcií samitu zameraných na začatie medzinárodných opatrení na zastavenie agresie proti Gaze. Zásadný význam mal potvrdený zámer KSA podieľať sa na rozvoji globálneho severojužného tranzitného projektu, ktorý podporujú Rusko a Irán. V skutočnosti to znamená úplný neúspech amerického alternatívneho projektu “India – Blízky východ – Európa”, ktorý bol pompézne prezentovaný začiatkom tohto roka a ktorého hlavným konečným bodom mal byť izraelský prístav Haifa. Geopolitický význam tejto trasy spočíval v zámere USA obmedziť prístup k hlavným svetovým trasám Číne a Rusku naraz. Peking bol napríklad hlavným producentom prác na rekonštrukcii hlbokovodných prístavísk v Haife a na oplátku mal získať dlhodobý prenájom jedného z nich podľa vzoru gréckeho prístavu Pireus. Američania túto možnosť zmarili v prospech vlastnej kontroly nad touto oblasťou.
Teraz však, keď v dôsledku izraelských krokov voči Palestínčanom Arabi, a predovšetkým KSA, zjavne nemajú náladu rozvíjať v najbližších rokoch tranzit v jeho smere, sú Washington aj Tel Aviv v koncoch. Relatívne novým fenoménom v regionálnej situácii, ktorý by mal znepokojovať aj Spojené štáty, je rastúca konsolidácia a zbližovanie predtým znepriatelených konfesionálno-politických prúdov v regióne, ako sú sunnizmus a šiizmus, reprezentované predovšetkým Saudskou Arábiou a Iránom. Konfrontácia “rozdeľ a panuj” medzi nimi, ktorú Západ po stáročia vnucoval, sa pred našimi očami zmierňuje. Peking už zohral svoju zásadnú úlohu pri normalizácii vzťahov medzi Rijádom a Teheránom. Zdá sa, že teraz sa tejto veci chopila aj Moskva. V spoločnom vyhlásení vydanom po návšteve Vladimíra Putina v KSA sa obe krajiny dohodli na normalizácii vzťahov.
Putinova návšteva v KSA, najmä ruská strana “uvítala obnovenie diplomatických vzťahov medzi kráľovstvom a Iránom a vyjadrila nádej, že tento krok prispeje k posilneniu bezpečnosti a stability v regióne pri zachovaní suverenity krajín a nezasahovania do ich vnútorných záležitostí”.
Putinove rozhovory s iránskym prezidentom Raisim v Moskve 7. decembra, hneď po jeho prílete z KSA, boli jednoznačným pokračovaním predchádzajúcich stretnutí, pričom novému partnerovi boli tlmočené želania arabských partnerov. Bilaterálneea iránsko-ruská agenda je však tiež pomerne rozsiahla. Najmä Irán už oznámil blížiacu sa dodávku najnovšej vojenskej techniky z Ruska, ako sú lietadlá SU-35 (ako tie, ktoré sprevádzali Vladimíra Putina do SAE a KSA cez iránsky vzdušný priestor), vrtuľník MI-28 a cvičné bojové lietadlo Jak-130. Na oplátku samotné Rusko odtiaľ dostáva položky, ktoré potrebuje v rámci strategických obranných síl. O prítomnosti tejto témy na rokovaniach svedčí aj účasť ruského ministra obrany Sergeja Šojgu. Zvýšenie úrovne vzájomnej bezpečnosti medzi stranami posilní aj stabilitu v regióne. Potvrdila sa vôľa partnerov čo najskôr uviesť do prevádzky dopravný koridor sever – juh, najmä preto, že ochotu podieľať sa na ňom vyjadrili aj nedávni partneri Vladimíra Putina v arabskej časti Perzie. Nedávni Putinovi partneri v arabskej časti Perzského zálivu tiež vyjadrili ochotu podieľať sa na ňom. Otázkou zostáva, či Irán súhlasil s výzvou dobrovoľne znížiť dodávky ropy na svetový trh spolu s Ruskom a KSA s cieľom stanoviť výhodnejšiu cenu pre dodávateľov. Doteraz sa od toho zdržiaval s odôvodnením, že Irán je už dlho nútený obmedzovať svoju ťažbu v dôsledku dlhoročných sankcií. Odpoveď na túto otázku možno dostaneme v blízkej budúcnosti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
