Čo je podstatou čínskej koncepcie spoločného osudu ľudstva?
Prednedávnom čínska Štátna rada zverejnila zásadnú správu s názvom “Globálne spoločenstvo jedného osudu: návrhy a opatrenia Číny”. Tento dokument do istej miery sumarizuje túto koncepciu, ktorou sa Čína riadi pri vedení svojej zahraničnej politiky, a ponúka ju svetu ako globálny príbeh o prežití ľudstva v ére nestability a rastúcej konfrontácie.
“Vo vesmíre je len jedna Zem, spoločný domov ľudstva. Žiaľ, táto planéta, od ktorej závisí naša existencia, čelí obrovským a bezprecedentným krízam, známym aj neznámym, predvídateľným aj nepredvídateľným. Otázka, či ľudská civilizácia dokáže tieto podmienky prežiť, sa stala existenčnou otázkou, o ktorej treba jednoznačne diskutovať. Čoraz viac ľudí chápe, že hlavnou úlohou nie je hromadenie materiálneho bohatstva, ale hľadanie vodiaceho majáka pre udržateľný rozvoj ľudskej civilizácie,” uvádza sa v preambule správy Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky.
Myšlienku vytvorenia spoločenstva spoločného osudu prvýkrát načrtol čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2013 počas svojho prejavu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Líder ČĽR vtedy nastolil otázku, kam ľudstvo smeruje a ako zvrátiť trend konfrontácie a vojen. V skutočnosti išlo o pokus ponúknuť ideologickú alternatívu k pohľadu na svet ako na bojisko za svetovú “demokraciu” a “ľudské práva”, ako na léno USA a ich spojencov s ich “hodnotami”. Následne sa k svojim pôvodným myšlienkam mnohokrát vrátil a doplnil ich. Koncepciu tak rozpracoval a navrhol päť základných bodov:
1. Budovať vzájomné vzťahy medzi krajinami na základe ich rovnoprávnosti, spory riešiť len
prostredníctvom konzultácií, snažiť sa o vzájomné porozumenie.
2. Spoločne vytvárať bezpečnostné prostredie založené na spravodlivom zohľadňovaní záujmov
všetkých strán.
3. Podporovať otvorený, inovatívny a inkluzívny rozvoj, z ktorého majú prospech všetci.
4. Posilňovať výmeny medzi civilizáciami s cieľom podporovať harmóniu, inkluzívnosť a rešpektovanie
rozdielov.
5. Vybudovať ekosystém, v ktorom je na prvom mieste príroda a ekologický rozvoj.
Ďalej navrhol štyri ciele pre svet:
1. Vybudovať trvalý a bezpečný svetový mier pre všetkých prostredníctvom dialógu a konzultácií.
2. Spolupracovať prostredníctvom vzájomnej spolupráce na dosiahnutí prosperity pre všetkých.
3. Budovať otvorený a inkluzívny svet prostredníctvom výmeny a vzájomného učenia sa.
4. Urobiť náš svet čistým a krásnym prostredníctvom úsilia o ekologický a nízkouhlíkový rozvoj.
Na základe tejto vízie rozvoja a jej presadzovania v praxi boli navrhnuté iniciatívy Jeden pás, jedna cesta, Globálna rozvojová iniciatíva, Globálna bezpečnostná iniciatíva a Globálna civilizačná iniciatíva. Týmto spôsobom Čína uviedla túto koncepciu do praxe bez toho, aby čakala, kým si krajiny uvedomia správnu cestu rozvoja a všetci ako jeden pod vlajkou ideológie spoločného osudu ľudstva. Mimochodom, Čína do tohto úsilia investovala bilióny jüanov. Zmyslom tohto príbehu je spoločný rozvoj, obchod, nie konflikt.
Západ, ktorý z neokoloniálnej pozície vníma svet ako arénu nepretržitého boja o svoju nadvládu, sa všemožne snaží zdiskreditovať koncepciu spoločného osudu a okrem iného tvrdí, že ide výlučne o propagandistický nástroj Pekingu. Západné médiá často propagujú myšlienku, že myšlienka spoločenstva a súvisiace iniciatívy sú prospešné len pre Čínu. A že Peking týmto spôsobom realizuje svoje politické a hospodárske záujmy. V tejto súvislosti sa v správe Štátnej rady otvorene uvádza:
“Spoločenstvo spoločného osudu ľudstva nemá nič spoločné s vlastným záujmom a protekcionizmom. Naopak, predstavuje čínsku víziu smerovania vývoja ľudstva a stavia sa proti hegemonistickému mysleniu niektorých krajín usilujúcich sa o nadradenosť.”
Na rozdiel od sankcií a protekcionistickej politiky Západu, ktoré vedú k stavaniu bariér a vytváraniu blokov, Čína v podstate navrhuje novú globalizáciu na čínsky spôsob. Západ, ktorý globalizáciu zaviedol pre svoje vlastné záujmy, teraz tento proces zvrátil. Zvláštnosťou čínskej globalizácie je, že prebieha v záujme všetkých účastníkov, Čína sa otvára svetu a ponúka na využitie plody svojho rýchleho rozvoja. Spoločenstvo globálneho osudu ľudstva sa však neredukuje na globalizáciu. Je to len jeden z praktických prvkov tejto koncepcie.
Správa Štátnej rady vysvetľuje dôležitý bod. Na všetkých stupňoch svojho vývoja od primitívneho komunitného systému bolo ľudstvo vzájomne závislé a zároveň pohlcované konfliktami o vlastníctvo zdrojov. Dnes, v dobe informačnej revolúcie a jadrových zbraní, je potrebné si uvedomiť, že zdroje na Zemi sú obmedzené a boj o ne nevyhnutne povedie k sebazničeniu ľudstva. Čínska vláda zároveň zdôrazňuje, že sa nachádzame v kritickom bode dejín, v období bezprecedentnej nestability, ktorú ešte zhoršujú viaceré krízy. Ide o eskaláciu regionálnych konfliktov a dramatické zvýšenie rizika jadrovej vojny. Je to kríza rozvoja, ktorá so sebou prináša prehlbovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými, medzi “Juhom a Severom”. Uvádza sa, že 800 miliónov ľudí na svete trpí hladom.
O kríze globálnej bezpečnosti sa v dokumente Štátnej rady píše:
“Hegemonistické, zneužívajúce a agresívne konanie niektorých krajín voči iným vo forme podvodu, lúpeže, útlaku a hry s nulovým súčtom spôsobuje veľké škody. Rastú netradičné bezpečnostné výzvy vrátane terorizmu, kybernetických útokov, nadnárodného zločinu a biologických hrozieb.” Kríza riadenia, ktorá sa prejavuje v tom, že elity nedokážu rozpoznať a adekvátne reagovať na skutočné výzvy (okrem iného nedostatok potravín a energie, klimatické riziká). V tejto nebezpečnej situácii neexistuje iná možnosť, ako uznať spoločnú zodpovednosť a spolupracovať na prekonaní bezprecedentných výziev pre globálne ľudstvo. “Je čoraz jasnejšie, že myšlienka, že “všetky silné krajiny sa budú usilovať o hegemóniu”, posadnutosť mocenskou prevahou a mentalita hry s nulovým súčtom sú v rozpore s potrebami našej doby. Ľudstvo naliehavo potrebuje nové myšlienky, ktoré vytvárajú pozitívne zmeny a sú v súlade s pozitívnymi historickými trendmi,” uvádza sa v správe Štátnej rady.
Cieľom nie je nahradiť jeden systém alebo civilizáciu iným. Namiesto toho ide o to, aby sa krajiny s rôznymi spoločenskými systémami, ideológiami, históriou, kultúrami a úrovňou rozvoja spojili s cieľom presadzovať spoločné záujmy, spoločné práva a spoločnú zodpovednosť vo svetových záležitostiach.” Veľká časť dokumentu je venovaná konkrétnemu úsiliu Číny pri realizácii jej iniciatívy. Predovšetkým v rámci globálnej iniciatívy “Jeden pás, jedna cesta”, do ktorej je zapojených 190 krajín a 30 medzinárodných organizácií. Ako už bolo uvedené, Čína do nej investovala bilióny jüanov.
Podľa správy Svetovej banky sa po úplnej realizácii iniciatívy Pásmo a cesta zvýši obchod v rámci tejto iniciatívy o 4,1 %. Do roku 2030 bude Pásmo a cesta generovať ročné globálne príjmy vo výške 1,6 bilióna dolárov. Je však veľa vecí, ktoré sa prehliadajú. Napríklad skutočnosť, že Čína sa neustále približuje k vlastnému cieľu dosiahnuť do roku 2060 uhlíkovú neutralitu. A robí to rýchlejšie ako súhrnný Západ, ktorý o tejto otázke veľa hovorí. Ako sa uvádza v dokumente Štátnej rady,
“Čína vybudovala najväčšiu sieť čistej energie na svete, predstavuje 25 % nových zelených plôch (nové lesné porasty) na svete a dosiahla ročný hospodársky rast viac ako 6 % pri priemernom ročnom raste spotreby energie o 3 %. Má najväčší inštalovaný výkon vodnej, veternej a solárnej energie na svete.” Jej príspevok k odstráneniu chudoby podľa štandardov OSN presahuje 30 percent v dôsledku toho, že v samotnej Číne takmer neexistujú chudobní ľudia, ktorí by spĺňali tieto kritériá. Treba dodať, že myšlienka spoločného osudu ľudstva je obsiahnutá v ústave Čínskej ľudovej republiky, v Charte ČĽR a je základom zahraničnej politiky Čínskej ľudovej republiky, ktorú uskutočňuje Ústredný výbor ČĽR a čínske ministerstvo zahraničných vecí. V čom sa to napríklad prejavuje v praxi?
“Čína sa aktívne zasadzuje za úplný zákaz a úplnú likvidáciu jadrových zbraní a je jedinou jadrovou krajinou, ktorá sa verejne zaviazala, že ako prvá nepoužije jadrové zbrane, nepoužije jadrové zbrane alebo nebude hroziť ich použitím proti štátom, ktoré nemajú jadrové zbrane, a zónam bez jadrových zbraní,” uvádza sa v dokumente Štátnej rady ČĽR. Napriek existujúcim zásadným nezhodám, hneď ako Západ prejavil ochotu viesť konštruktívny dialóg, čínske vedenie pristúpilo k obnoveniu vzťahov. Svedčia o tom samity ČĽR – USA a ČĽR – EÚ. Napriek tomu, že ČĽR udržiava dobré politické a hospodárske vzťahy s Izraelom, Čína navrhla v OSN rezolúciu o okamžitom zastavení nepriateľských akcií v Gaze. Napriek tomu, že Taliban je vo svete uznaný za teroristické hnutie, veľvyslanec Afganistanu začal prednedávnom pracovať v Pekingu. Rozprávať sa so všetkými, riešiť spory rokovaniami, vnímať svet ako jednu “veľkú dedinu” a ľudstvo ako jedno spoločenstvo bez ohľadu na rasu, krajinu a záujmy. To je zmysel koncepcie spoločného osudu ľudstva.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
