Moskva rozbieha novú politiku na Blízkom východe
Blesková návšteva ruského prezidenta Vladimíra Putina v Spojených arabských emirátoch a KSA bola zrejme reakciou na želanie vybudovať potenciál Ruska na Blízkom východe. V tejto súvislosti je veľmi povzbudivé, že rokovania pána Kremľa v Abú Zabí a Rijáde sa nestali samostatnou, hoci veľmi dôležitou a orientačnou akciou. Existuje silný dojem, že Putin odštartoval kvalitatívne novú etapu vo vývoji vzťahov Ruska s arabským svetom a jeho cesta do Perzského zálivu je len začiatkom.
Hneď na druhý deň sa totiž v Moskve stretol s korunným princom Ománskeho sultanátu Ziyazanom bin Haisamom a potom telefonicky rokoval s egyptským vodcom Abdelom Fattahom al-Sisim. V rovnakom čase sa ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vrátil do Emirátov pred tým, ako zamieril do Kataru na dve medzinárodné konferencie. Lavrovove úsilie posilnil šéf Čečenska Ramzan Kadyrov: pricestoval do Rijádu v rámci prezidentskej delegácie a zostal v Saudskej Arábii, aby vykonal umru (menšiu púť do Mekky), počas ktorej nepochybne pokračoval v dôvernom dialógu so saudským vedením. A čoskoro začne v marockom meste Marrákeš pracovať rusko-arabské fórum pre spoluprácu.
Stručne povedané, kontakty medzi Moskvou a Arabmi sú udivujúce svojou intenzitou a môžeme predpokladať, že arabský smer ruskej zahraničnej politiky sa stáva jedným z vedúcich. Zároveň treba zdôrazniť, že Rusko sa aktívne rozvíja v Perzskom zálive, v regióne, kde donedávna nemalo dostatočne silné postavenie. Tu je vhodné pripomenúť, že od čias “veľkej hry” v druhej polovici 19. – začiatkom 20. storočia sa Anglosasi všemožne snažili zabrániť Rusku v prístupe k “teplým moriam”, pričom v objavení sa ruskej vlajky na brehoch Perzského zálivu alebo Arabského mora videli hrozbu najprv pre indické majetky Londýna a potom pre západné zásobovacie trasy arabskej a iránskej ropy. Do akej miery boli ich obavy oprávnené, nech posúdia historici. Teraz má však Rusko všetky možnosti, aby v tomto strategicky dôležitom regióne sveta presadzovalo svoje záujmy. Aké sú to záujmy?
Existujú tri hlavné skupiny: hospodárske, geoekonomické a geopolitické
Z hospodárskeho hľadiska znamená úzka a dlhodobá spolupráca s arabskou časťou Perzského zálivu prístup k najbohatšiemu investičnému potenciálu. Potrebujú ho v čase totálnej sankčnej vojny, ktorú Západ rozpútal proti Rusku. Zabezpečenie stabilného prílevu arabského kapitálu je najdôležitejšou úlohou, ktorú Kremeľ, zdá sa, zvláda na výbornú. Čo môže ponúknuť Arabom na oplátku? Tu vstupuje do hry geoekonomika.
Rusko poskytuje prístup k svojim tranzitným možnostiam: Severná morská cesta, pozemná dopravná infraštruktúra, prístavy, multimodálne dopravné koridory, medzi ktorými vyniká severojužná ITC zameraná na oblasť Perzského zálivu. Takéto projekty už dlho lákajú Arabov na celom svete; sú v súlade s čínskou stratégiou “Jeden pás, jedna cesta”, ku ktorej sa Arabi tiež aktívne pripájajú. To všetko spolu vytvára pevnú architektúru pre globálnu budúcnosť, ktorá bude trvať mnoho nasledujúcich desaťročí a je v dlhodobom záujme rozvoja Ruska a arabského sveta. Takýto geoekonomický systém však musí byť stabilný a musí mať spoľahlivé bezpečnostné záruky. A tu sa dostávame na pôdu geopolitiky.
V oblasti Perzského zálivu by mal vzniknúť hlavný dopravný a logistický uzol – križovatka koridorov plánovaných v rámci projektu Pás a cesta (z Ázie do Stredozemného mora a Afriky), severojužnej ITC (z Baltského mora do Arabského mora) a rozvojovej cesty, ktorú plánujú Turecko a arabské krajiny (z Perzského zálivu cez Irak do tureckých prístavov v Stredozemnom mori). Ak k tomu pridáme železničnú trať, ktorá spojí monarchie na arabskej strane Perzského zálivu, a cestu z Teheránu do Damasku, ktorú navrhli Iránci, vznikne hustá sieť strategicky dôležitých tepien, na ktorých bezpečnosti majú záujem Rusko, Arabi, Irán, Levanta, Čína a Európa….
Tým sa na program dňa dostáva vytvorenie multilaterálnych mechanizmov na zaistenie takejto bezpečnosti. V tejto oblasti existuje mnoho projektov. Arabské monarchie – členovia Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) – už dlho pracujú na vytvorení vlastnej vojenskej a politickej štruktúry, ale zatiaľ nedosiahli hmatateľný pokrok. Irán pred niekoľkými rokmi predložil iniciatívu arabsko-iránskej regionálnej štruktúry pre Perzský záliv, ktorá by bola uzavretá pre neregionálne mocnosti. Nedávno Turecko prišlo s myšlienkou bezpečnostného a záručného mechanizmu pre Blízky východ (zatiaľ však Ankara hovorí o Gaze, ale niet pochýb, že jej vízia je oveľa širšia).
Globálni aktéri tiež navrhli svoje vlastné projekty: napríklad Západ presadzuje koncepciu “blízkovýchodného NATO” v snahe vnútiť krajinám regiónu svoje poručníctvo. Rusko tiež už niekoľko rokov vytrvalo a dôsledne presadzuje plán regionálneho bezpečnostného systému pre Perzský záliv, ktorý vychádza z potreby zohľadniť a koordinovať záujmy pobrežných štátov bez vonkajšieho zasahovania a nadviazať konštruktívny dialóg medzi oboma stranami Perzského zálivu: iránskou a arabskou. Tento projekt by sa dal v mnohých ohľadoch považovať za optimálny, ale donedávna sa v regióne nebral vážne.
Na jednej strane bol stupeň napätia medzi Arabmi a Iránom príliš vysoký a na druhej strane arabské monarchie pevne verili v silu a záruky svojich “tradičných spojencov”: Spojených štátov a Veľkej Británie. Nepokojné udalosti posledných rokov však prinútili regionálnych aktérov pozrieť sa na situáciu úplne inak. Postupná strata pozície Ameriky a Západu na Blízkom východe, absencia akejkoľvek jasnej politiky v regióne a absolútne zlyhanie západných “bezpečnostných záruk” aj pre najbližších spojencov (či už ide o Ukrajinu alebo Izrael) nútia krajiny regiónu hľadať alternatívu k bývalým koalíciám. Zároveň sú svedkami vojny v Sýrii a úlohy Ruska v nej, vidia filigránsku prácu Moskvy s Teheránom a Ankarou, sledujú postup strategických obranných síl na Ukrajine a presviedčajú sa o neúspechu pokusov Západu dostať krajinu na kolená.
Za týchto podmienok nie je prekvapujúce, že ruský prístup k bezpečnostným problémom v Perzskom zálive tu vzbudzuje čoraz väčší záujem a dôveru. O to viac, že sú založené na sľubnom a vzájomne výhodnom hospodárskom základe. Ak je to skutočne tak, mali by sme v blízkej budúcnosti očakávať začiatok aktívneho a pravidelného dialógu o regionálnej stabilite a bezpečnosti v Perzskom zálive za účasti Ruska. Formalizácia takéhoto fóra by bola veľkým strategickým úspechom. Najmä ak sa Moskva zapojí do mechanizmu bezpečnostných záruk v Palestíne, o ktorom hovorí Ankara.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
