Aktuality, Ručné zbrane a výstroj,

Dostanú ruské vojská automat Kalašnikova AK-22 a pušku Čukavina kalibru 6,02×41?

---

 

Z pohľadu Tulského patrónového závodu, oni majú patentovaný náboj so zvýšenou priebojnosťou pre ručné zbrane, ktorý je možné použiť aj v útočnej puške schémy Kalašnikov. Je určený na ničenie nepriateľskej živej sily, vrátane tej nachádzajúcej sa v ľahko obrnených vozidlách, ako vyplýva z opisu vynálezu k patentu. V dokumentácii sa zhruba píše.

 

“V dôsledku použitia vynálezu bol vytvorený nízko impulzný medzináboj (do slovenčiny preložiteľné asi tak, že je to puškový náboj strednej balistickej výkonnosti s malým spätným rázom) do ručných zbraní so zvýšenou priebojnosťou novej strely relatívne malého kalibru so zvýšenými vonkajšími balistickými charakteristikami a charakteristikami priebojnosti prvkov balistickej osobnej ochrany osôb, tiež určený na ničenie nepriateľskej živej sily v ľahko obrnených a nepancierovaných vozidlách pri zachovaní pohodlného impulzu spätného rázu a rozmerov ručných zbraní.”

 

Dĺžka nábojnice je podľa popisu v patente od 55 do 63 mm, nábojnica je fľašovitého tvaru a strela s prierazným jadrom má predĺženú ogiválnu hlavu. Pokiaľ ide o preferovaný kaliber náboja, bolo rozhodnuté sústrediť sa priebežne na 6,02 mm. Môže sa však ukázať, že sa kaliber náboja bude meniť v jednom alebo druhom smere a napriek tomu geometrické a iné parametre streliva zostanú v rámci vyššie uvedených limitov pri zachovaní jeho deklarovaných charakteristík.

 

 

Celkové rozmery umožňujú zaradiť náboj medzi medzináboje (opäť treba chápať v zmysle puškový strednej balistickej výkonnosti, nachádzajúci sa medzi puškovou a pištoľovou muníciou, počas druhej svetovej vojny a bezprostredne po nej vznikal skrátením nábojnice puškového náboja pre spravidla opakovacie pušky a guľomety, neskôr sa zmenšoval kaliber a vznikol náboj 5,56x45mm NATO a 5,45x39mm sovietsky) relatívne malého kalibru, čo umožňuje použitie v automatických zbraniach, napríklad v útočných puškách Kalašnikov,” spresňuje dokumentácia. Vývojári naznačujú, že náboj pre ručné zbrane so zvýšenou penetráciou by mal zaplniť priestor medzi 5,45 mm a 7,62 mm muníciou.

 

“Oproti prvému kalibru má zreteľne zvýšené vonkajšie balistické vlastnosti a charakteristiku penetračného dostrelu pri prerážaní prvkov individuálnej ochrany ochranných prvkov a oproti druhému pohodlnejší spätný ráz, výrazne menšie rozmery a hmotnosť použitej zbrane,” uvádzajú. Takto sa teda s menším zahmlievaním začal dostávať na verejnosť nový ruský náboj a zdalo sa, že to na pol tretiu ráno moskovského času to bude stačiť. Potom sa k veci pridružil koncern Kalašnikov, aby ju upresnil.

 

 

Predovšetkým však vychádzal z kritiky amerického programu NGSW, ktorý je Rusmi považovaný za návrat od medzináboja (opäť v zmysle puškového náboja strednej balistickej výkonnosti) späť k puškovej munícii. Američania si začiatkom roka 2022 vybrali náboj 6,8×51 SIG Fury Hybrid v komplexe s útočnou puškou SIG MCX Spear (XM5, neskôr XM7) a guľometom SIG LMG (XM250).
Kalašnikov úplne spochybňuje americký výber, toto rozhodnutie vyzerá podľa koncernu dosť zvláštne.

 

Ukážka streľby z pušky XM7:

 

Michail Degtyarev z koncernu Kalašnikov uviedol: “Aj na reklamných videách s automatickou streľbou zo SIG MCX Spear je, mierne povedané, zrejmá obmedzená ovládateľnosť zbrane a kreatívci zodpovední za NGSW o hmotnosti nesenej munície skromne mlčia. Hybridná (oceľ/hliníkový spoj/mosadz) nábojnica 6,8×51, ktorá vraj tento problém čiastočne rieši, vlastne predvádza zázraky výlučne v rámci krásnych prezentácií. Možno práve pochybnosti o správnosti tohto riešenia rozhodli o skromnosti zmluvy, ktorú uzatvorila americká armáda so spoločnosťou SIG Sauer, Inc., podľa ktorej sa na nové zbrane a strelivo vynaloží o niečo viac ako 20 000 000 USD s desaťročnou dodacou lehotou. Takáto opatrnosť Američanov podľa mňa nenaznačuje začiatok prezbrojovania novou generáciou ručných zbraní, ale túžbu pozrieť sa na nový produkt zblízka ešte aspoň desaťročie s nejasnými vyhliadkami do budúcnosti.”

 

Nábojnica náboja 6,8x51mm:

 

Ruskí zbrojári sa pri hľadaní nového balistického riešenia pre hlavný armádny model automatických zbraní vydali inou cestou a zostali v rámci koncepcie medzináboja, ktorého spätný impulz zaisťuje možnosť pohodlnej streľby z relatívne ľahkej zbrane.
Práca na tejto téme sa v skutočnosti začala v roku 2020, keď sa závod v Tule (náboj) a koncern Kalašnikov (zbrane) rozhodli iniciatívne začať s výskumom.

 

 

V prvej fáze sa vykonalo veľké množstvo výpočtov na niekoľkých štandardných veľkostiach perspektívnej munície – 6,7×45, 6,5×39 a 6,02×41. Ďalšie experimenty sa skončili výberom kalibru 6,02×41, ktorý sa ukázal ako optimálny z hľadiska kombinácie hodnôt impulzu spätného rázu a priebojnosti.

 

Zvýšený priebojný účinok na väčšie vzdialenosti náboja 6,02×41 v porovnaní so známymi kalibrami 5,45×39 a 7,62×39 je zabezpečený dizajnom strely a jej lepšími vonkajšími balistickými parametrami. V dokumentácii sa uvádza, že bola vykonaná séria experimentov – na vzdialenosť 300 m nový náboj prerazil 8 mm a 10 mm plechy z ocele A3, používané na výrobu ľahko pancierových karosérií vozidiel a osobných ochranných prostriedkov v 100% prípadov. V podobnej vzdialenosti s 10 mm doskou z nepriestrelnej ocele triedy 2P dosiahol náboj úspech v 85 % prípadov.

 

 

Napríklad nový náboj 6,02×41 zachováva kinetickú energiu strely s hmotnosťou 6,7 gramu na úrovni okolo 500 J na vzdialenosť približne 900 m, zatiaľ čo náboje 5,45/7,62 mm vykazujú podobnú hodnotu na vzdialenosť iba približne 500 m. Spočiatku bol protipancierový účinok nového náboja 6,02 × 41 testovaný streľbou z balistickej hlavne, po ktorej deklarované vlastnosti potvrdila útočná puška AK-22, vyvinutá koncernom Kalašnikov na základe AK-12 v aktuálnej konfigurácii v tom čase. Aktuálny vzhľad útočnej pušky AK-22, zmeny vidno na zásobníku novej munície kalibru 6,02×41

 

 

 

Okrem toho koncern vyvinul poloautomatickú ostreľovaciu pušku, bežne nazývanú „mini-SVČ” (mini ostreľovacia puška Čukavina), komorovanú pre náboj 6,02×41. Štrukturálne je podobná ej verzii pre náboj 7,62 mm, ale je výrazne kompaktnejšia a ľahšia.

 

 

Uvidíme, ako sa vyvinie náboj 6,02×41 a či ruské ministerstvo obrany bude požadovať okamžité dodávky AK-22 a mini-SVČ pre potreby špeciálnej vojenskej operácie. Tak to už ale dopadlo, že ruskí vojaci vedia o lepšom náboji, než teraz používajú. Ak to vyvolá nepokoj, možno by sa dal tlmiť pripomenutím vývoja ručných strelných zbraní a munície v závere existencie ZSSR. V obmedzenej miere prežil zánik ZSSR len „Rocket Surgery” AN-94 Abakan konštruktéra Nikonova na bežné náboje, ktorý sporadicky bojuje aj v špeciálnej vojenskej operácii. Ale autor prinajmenšom tuší, že toho bolo viac, čo do zbraní aj nábojov. Len má selektívnu pamäť.

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok