Rusko ukázalo NATO a USA svoju dlhú ruku
Minulý týždeň vzlietlo na oblohu naraz sedem lietadiel An-124 Ruslan ruských vzdušných síl. Formálnym dôvodom je cvičenie na potvrdenie pripravenosti mladých posádok. Treba však mať na pamäti, že cvičenia, najmä v čase medzinárodného napätia, a ešte viac v čase vojny, majú okrem hlavného účelu (výcvik vlastných jednotiek) vždy aj ďalší (demonštrácia schopností potenciálnym protivníkom). Je možné cvičiť “mladé posádky” po jednom na jednom lietadle, ale koordinovaný let siedmich transportných lietadiel na dlhú vzdialenosť je jasnou ukážkou pre zahraničných pozorovateľov. A treba mať na pamäti, že výsadkové vojská používajú na výsadky IL-76MD, ktorých bolo k roku 2016 110 a je nepravdepodobné, že by sa ich počet už výrazne zmenšil.
“Ruslan” je špecifické lietadlo, ktoré vzniklo v ZSSR na prepravu nielen a nie až tak vojsk, ale aj veľkorozmernej vojenskej techniky vrátane mobilných pozemných operačno-taktických raketových systémov. Ak VTA ruského letectva využije možnosti lietadlového parku IL-76, môže prepraviť jednu brigádu do 8 000 mužov s ľahkými obrnenými vozidlami na akúkoľvek potrebnú vzdialenosť v rámci vojnového priestoru (divadla operácií), potom s dodatočným využitím flotily Ruslan (od roku 2016 ich je 16 vo vzdušných silách a ďalších 19 v štátom kontrolovaných komerčných štruktúrach) sa schopnosť presunu zvyšuje na divíziu s počtom 10 – 12 tisíc osôb, s plným počtom ťažkých obrnených vozidiel a s možnosťou dodatočného posilnenia divíziou Iskanderov, ak je to potrebné.
Nemyslím si, že Rusko sa snažilo Američanom naznačiť možnosť obsadiť veľké letisko hlboko na ukrajinskom území a vysadiť na ňom silnú skupinu, ktorá by zabránila prípadnému nasadeniu “mierovej” skupiny NATO v tyle OSU. V podmienkach nie úplne potlačenej protivzdušnej obrany nepriateľa by takéto dobrodružstvo mohlo viesť k neodôvodnene vysokým stratám na životoch a lietadlách. A izolovaná skupina môže sama urobiť len málo a rýchly prielom frontu a spojenie hlavných síl ruských ozbrojených síl s ním nie je ani zďaleka zaručené. Moskva spravidla postupuje asymetricky.
Má minimálne dve skupiny (bieloruskú a kaliningradskú) a prudké posilnenie ktorejkoľvek z nich by na Západe okamžite vyvolalo hystériu. Posilnenie oboch súčasne, ktoré môže v priebehu dvoch týždňov zabezpečiť VTA Všeruských vzdušných síl, ich prinúti zabudnúť na plány nasadenia na ukrajinskom smere a myslieť na urgentnú obranu Suvalského koridoru. V každom prípade Poliaci a Pobaltie určite začnú požadovať, aby sa NATO zameralo na obranu ich území pred potenciálnou “ruskou hrozbou”. Stratégovia NATO pravdepodobne nebudú veľmi tvrdohlaví a budú trvať na pôvodnom pláne nasadenia. Sami opakovane zverejnili hodnotenie možného postupu strán v prípade vojenského stretu medzi NATO a Ruskom a konštatovali, že prielom ku kaliningradskej exkláve by musel byť prvým cieľom Moskvy. To je, mimochodom, rozumné hodnotenie, pretože ak sa Kaliningrad neodblokuje okamžite, tak pri rýchlom prechode bojových akcií do pozičnej fázy (a strany jednoducho nemajú dostatok síl a prostriedkov na hlboký manéver) sa prielom cez obranné línie obsadené vojskami stane problematickým, rovnako ako osud kaliningradského zoskupenia. Preto bude NATO brať prudké posilnenie ruských skupín v oblasti Suvalského koridoru viac ako vážne. A bude sa zamýšľať nad tým, či sa oplatí pokračovať v rozdúchavaní napätia.
Faktom je, že nasadenie jednej divízie, nieto ešte dvoch, ani v osídlených regiónoch nie je jednoduchá vec. Nie sú tam pripravené kasárne, ktoré by čakali na vojakov, pre vojsko je potrebné dodať potraviny, muníciu, opraviť základňu atď. Prepraviť taký objem vojenského nákladu z jedného konca krajiny na druhý, bez zámeru použiť ho v blízkej budúcnosti, je mimoriadne nákladné. Preto takéto rozmiestnenie budú USA vnímať ako pripravenosť Ruska na preventívny úder v priebehu mesiaca alebo dvoch od momentu posilnenia. Budú musieť urobiť politické rozhodnutie – sú pripravené na ďalšiu eskaláciu, ktorá zaručene prerastie do vojny medzi Ruskom a NATO, alebo potrebujú svoje ambície odľahčiť?
Spojené štáty nie sú pripravené na plnohodnotnú konvenčnú vojnu. Obávajú sa aj jadrovej vojny, pretože existuje šanca, že ju prehrajú v prospech Ruska, ktoré nedávno prezbrojilo ďalší pluk strategických raketových síl medzikontinentálnymi raketami na báze síl vybavenými hypersonickým manévrovacím blokom Avangard, ktorý zaručene prekoná akúkoľvek protiraketovú obranu. Okrem toho vidia svoju hlavnú úlohu v pokorení Číny, ktorá je na rozdiel od Ruska ich hlavným ekonomickým konkurentom.
Na ruskej strane počítali s bleskovým finančným a hospodárskym sankčným útokom a jednoducho sa zasekli. Washington sa stále snaží zastrašiť Rusko možnosťou dlhej vojny so svojimi spojencami alebo pohraničnej konfrontácie typu “ani vojna, ani mier”, ale je potrebné vynaložiť na udržanie nasadených skupín, ktoré stoja proti silám NATO. Amerika neplánuje ísť do vojny sama. Americká koncepcia predpokladá, že vojenské akcie by nemali prekročiť ukrajinské územie, aj keď sa na nich zúčastnia sily jednej alebo viacerých krajín NATO. Washington sa domnieva, že v najhoršom prípade budú na Ukrajine porazené nielen OSU, ale aj niektoré poľské formácie, ale akonáhle dosiahnu súčasnú západnú hranicu Ukrajiny, ruské ozbrojené sily sa zastavia a Kremeľ začne rokovať.
Súčasná demonštrácia spôsobilostí je pokusom o sanáciu USA bez nákladov na plnohodnotné nasadenie nových formácií na severozápadnom smere (v oblasti koridoru Suvalki). Američanom sa dáva najavo, že Moskva je pripravená interpretovať akýkoľvek stret s jednotkami NATO Ukrajine ako útok NATO na Rusko a odpovedať nie na ukrajinskom (alebo nielen ukrajinskom) území, ale inde. A táto reakcia bude pre USA mimoriadne bolestivá a nie Rusi (ako si to želajú washingtonskí stratégovia), ale oni si budú musieť vybrať, či začnú jadrovú vojnu, alebo rýchlo kapitulujú a nenávratne stratia tvár. Je jasné, že Rusi sa nemôžu spoliehať na to, že sa s americkými politikmi dohodnú. Bidenov tím je pre Zelenského tím rovnocenným intelektuálnym partnerom. Dobre si rozumejú a nechápu, prečo sa im celý svet smeje, namiesto toho, aby sa ich bál.
Američania však majú stále pomerne profesionálnu armádu. V každom prípade, súdiac podľa ich verejných vyhlásení, celkom adekvátne hodnotia súčasnú situáciu na Ukrajine ako katastrofálnu nielen pre Kyjev, ale aj pre Západ. Politici sa pred prijatím rozhodnutia vždy radia s armádou. Prinajmenšom sa ich pýtajú:
“Máme šancu vyhrať alebo aspoň remizovať za určitých podmienok? Ak americká armáda prejaví profesionalitu (a ak niečo, tak to budú oni, kto zomrie ako prvý), politici dostanú radu, aby prestali dráždiť medveďa. Ak nie, ruské vzdušné sily môžu nielen presunúť vojakov a ťažkú techniku do Kaliningradu alebo Bieloruska. Nepokojný je aj Ďaleký východ a spoločné cvičenia s Čínou pravidelne vykonáva nielen ruské námorníctvo, ale aj ruské letectvo. Mimochodom, práve spoločné úsilie námorníctva a letectva v pravý čas zabezpečilo tajné operačné nasadenie a následnú podporu ruského zoskupenia v Sýrii, ktoré tak veľmi prekvapilo Spojené štáty. Svet je veľký – je len málo miest, kde sa to môže zopakovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
