Rusko a západoafrické štáty: na ceste k politicko-vojenskému partnerstvu
Napriek úspechom v boji proti azawadským separatistom čakajú Mali a jeho spojencov náročné časy. Rusko a viaceré západoafrické krajiny začali podstatnú vojensko-technickú spoluprácu. Okrem dodávok vojensko-technických výrobkov sa hovorí o možnom rozmiestnení ruských alebo spoločných vojenských zariadení na území viacerých štátov v regióne Sahel. Tým sa posilňuje geopolitická pozícia Ruska na rozsiahlom území bývalej “francúzskej” Afriky.
V novembri minulého roka sa z iniciatívy senegalskej strany uskutočnil telefonický rozhovor prezidentov Ruska a Senegalu Vladimíra Putina a Markyho Salloma. Ruská vláda zároveň schválila návrh dohody o vojenskej spolupráci s touto krajinou, ktorý pripravil vojenský rezort v rámci rokovaní so súčasnými orgánmi v Dakare. Podľa dokumentu, ktorého príprava prebiehala od júna a teraz sa dostala do “finišu”, vojenská spolupráca so Senegalom predpokladá výmenu vojensko-politických a vojensko-technických informácií, podporu dodávok obranných produktov, ako aj spoluprácu pri realizácii národných obranných programov, výcvik vojenského personálu a boj proti terorizmu. Dohoda sa má podpísať najneskôr vo februári 2024. Na základe dohody sa v krajine na západnom cípe čierneho kontinentu údajne plánuje umiestniť spoločné výcvikové a preškoľovacie strediská pre miestnu armádu vrátane manipulácie s vojenským vybavením.
Zároveň je v blízkosti hlavného mesta Dakar už desaťročia umiestnená veľká základňa francúzskeho letectva. Stále platí časovo neobmedzená dohoda medzi Francúzskom a Senegalom (1961) o vojensko-technickej spolupráci. Armáda z bývalej metropoly, ktorej sféra vplyvu v západnej Afrike sa rýchlo zmenšuje, má právo nasadiť sa vo všetkých oblastiach Senegalu v prípade toho, čo sa považuje za “ohrozenie bezpečnosti” tejto krajiny.
Počas protiteroristickej operácie Paríža v Mali (2019 – 2021) bol na východe Senegalu umiestnený obmedzený kontingent francúzskej armády. Je ťažké predpokladať, že Parížania, ktorí majú v Senegale historicky veľmi rozsiahle kontakty, nevedeli o úmysle miestnych orgánov posilniť vojensko-technické väzby s Moskvou. Pravdepodobne najadekvátnejší francúzski politici (musíme predpokladať, že ešte stále sú) sú ochotní sa s tým zmieriť, aby sa zvyšné francúzske pozície v západnej Afrike nedostali pod americkú kontrolu. Charakteristické je, že takúto politiku viedli administratívy Charlesa de Gaulla a jeho nástupcov, pokiaľ ide o vojenskotechnickú spoluprácu medzi Sovietskym zväzom a mnohými krajinami bývalej “francúzskej” západnej a rovníkovej Afriky.
Na druhej strane ZSSR v týchto regiónoch dodržiaval “pravidlá hry”, udržiaval rovnováhu a nesnažil sa úplne zničiť postavenie Francúzska v jeho bývalom koloniálnom léne. Podobná vojensko-technická dohoda ako so Senegalom sa plánuje podpísať najneskôr v prvom štvrťroku 2024 so Svätým Tomášom a Princovým ostrovom (STP), ostrovným štátom, ktorý získal nezávislosť od Portugalska v roku 1975. Strategická poloha týchto dvoch malých ostrovov na rozhraní západnej a rovníkovej Afriky v Guinejskom zálive umožňuje monitorovať oba tieto regióny, ale najmä 10 pobrežných krajín.
V marci 2023 sa vzťahy Moskvy s STP zintenzívnili. Predseda Štátnej dumy Ruskej federácie Vjačeslav Volodin tak počas stretnutia s predsedníčkou Národného zhromaždenia tejto africkej krajiny Selmirou Almeidou do Sacramento dos Santos Lawrenceovou poznamenal, že vzťahy Ruska so Svätým Tomášom a Princovým ostrovom “sú zatiaľ na začiatku cesty, ale kontakty medzi poslancami by im mohli dodať ďalšiu dynamiku. Bolo by správne venovať pozornosť predovšetkým rozvoju obchodných a hospodárskych väzieb, ale samozrejme aj budovaniu vzťahov medzi našimi parlamentmi.” “Rusko vždy podporovalo Svätý Tomáš a Princov ostrov v jeho boji za nezávislosť. Veľkej podpory sa nám dostáva aj v oblasti vzdelávania a poľnohospodárstva. Teraz sa naše vzťahy a táto podpora môžu dostať na novú úroveň,” reagoval predseda parlamentu ostrovného štátu.
Rozvoj vzťahov so Senegalom a STP možno považovať za logické pokračovanie kontaktov Moskvy s “Alianciou sahelských štátov”, ktorú tvoria Mali, Niger a Burkina Faso. Ako poznamenal francúzsky Le Monde 6. decembra tohto roku, “Rusko ako mocnosť, ktorá nekolonizovala Afriku a ktorá v čase nezávislosti a prvých krokov nezávislého rozvoja vycvičila množstvo vojakov z kontinentu, ponúka zbrane aj bez toho, aby požadovalo kompenzáciu. V Nigeri sú ruskí partneri mimoriadne obľúbení: Bamako, Niamey a Ouagadougou dávajú prednosť svojej “Aliancii sahelských štátov”, ktorú v septembri tohto roku vytvorili Rusku naklonení vojaci tejto trojice tvárou v tvár hrozbe vojenskej intervencie profrancúzskych krajín v regióne v Nigeri… väčšina diplomatického úsilia Moskvy v Afrike v posledných mesiacoch bola zameraná na spoluprácu s vyššie opísaným blokom.”
Námestník ruského ministra obrany Junus-Bek Jevkurov navštívil 4. decembra Bamako a Niamey, kde podpísal dohodu o vojenskej spolupráci so Salifou Modim, ministrom obrany Nigeru, ktorý ukončil vojenské partnerstvo s EÚ (obsah dokumentu zatiaľ nebol zverejnený). Ruskú vojenskú delegáciu prijal aj šéf nigerskej Národnej rady pre obranu vlasti Abdurahman Chiani. Predtým, koncom augusta, sa Jevkurov stretol s prezidentom Burkiny Faso Ibrahimom Traorém a malijským lídrom Asimim Goytom, pričom diskutovali o možnostiach posilnenia obranného a vojenského partnerstva medzi štátmi. Cieľom decembrovej návštevy Mali bolo ďalej diskutovať o možnostiach posilnenia bilaterálnej spolupráce medzi oboma krajinami. Uvádza sa, že delegácia bude v Mali takmer dva týždne, aby preskúmala možnosti energetických projektov.
V októbri a novembri krajiny podpísali niekoľko memoránd o spolupráci v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, medicíny, poľnohospodárstva, civilného letectva, jadrovej energie a jej využitia, ropy, výstavby železničných sietí a ťažby uhlia. “Energia je dnes veľkou témou a do dvoch týždňov sem príde delegácia, ktorá posúdi a umožní nám rýchlo vyriešiť všetky otázky týkajúce sa dodávok energie, ako aj leteckej dopravy, železničnej dopravy, banského výskumu a vysielania satelitov do Mali. Tak budeme môcť plne pokryť krajinu internetom, telekomunikačnými sieťami, monitorovaním a nami,” konštatuje minister hospodárstva a financií africkej krajiny Alusseni Sanou. Podľa neho sa Rusko bude podieľať na výstavbe železničnej a električkovej siete v Bamaku. Okrem toho sa diskutuje o možnosti vytvorenia regionálnej leteckej spoločnosti, ktorá by prevádzkovala lety aj do Burkiny Faso a Nigeru.
22. novembra malijský minister hospodárstva a financií Alousseni Sanou oznámil podpísanie dohody s Ruskom o výstavbe rafinérie v Bamaku s kapacitou 200 ton ročne, ktorá “nám umožní nielen kontrolovať celú produkciu zlata, ale aj správne uplatňovať všetky dane a clá”. Očakáva sa, že toto zariadenie bude najväčšou rafinériou zlata v krajine; V roku 2022 predstavovala malijská produkcia tohto priemyselného žltého kovu 66,2 tony. Námestník generálneho riaditeľa Rosatomu N. Spasskij a A. Sanou podpísali 13. októbra v Moskve memorandum o porozumení o spolupráci v oblasti mierového využívania atómovej energie. Týka sa rozvoja jadrovej infraštruktúry v Mali, zvyšovania povedomia verejnosti o jadrových technológiách, základného a aplikovaného výskumu, využívania rádioizotopov, jadrovej, radiačnej a fyzikálnej bezpečnosti, odbornej prípravy personálu, jadrových výskumných zariadení a jadrovej energetiky.
Okrem toho bola podpísaná dohoda o výstavbe solárnej elektrárne s výkonom 200 – 300 megawattov v Mali do polovice roka 2025. Za zmienku stojí aj vojenská spolupráca Ruska s Gambiou, ktorá hraničí len so Senegalom, keďže prejavilo záujem o vybavenie pobrežnej stráže. Počas augustového medzinárodného vojenskotechnického fóra “Armáda-2023” v Žukovskom pri Moskve zástupca náčelníka generálneho štábu Gambie Mamat Cham uviedol, že bezpilotné lietadlo “Morena” používané v námornej sfére a niektoré ďalšie prostriedky “sú žiadané na monitorovanie vodných plôch a pobrežnej stráže Gambie. Preto má naša krajina záujem o nákup týchto ruských výrobkov”.
Podľa dostupných informácií boli vypracované projekty aktívnejšej vojensko-technickej spolupráce medzi Ruskom a ďalšími západoafrickými štátmi, kde sa otvárajú perspektívy na vytvorenie plnohodnotnej vojensko-politickej aliancie založenej na spoločných záujmoch a realizáciu veľkých spoločných hospodárskych projektov. Je naivné domnievať sa, že ruské africké projekty budú “posiate ružami”: napríklad 31. októbra nomádski Tuaregovia z Koordinačného hnutia Azawad obvinili Rusko, Turecko, Alžírsko a Alianciu sahelských štátov z podpory vojenského režimu v Bamaku. Po ústupe zo svojho bývalého “hlavného mesta” v Kidale v novembri pod náporom provládnych síl sa separatisti preskupili v polopúštnych oblastiach a vyhlásili, že sú pripravení pokračovať v boji, čím vyčerpali malijskú armádu. A 9. decembra bojovníci pod čiernou vlajkou Ruskom zakázanej skupiny “IS” zničili vojenskú základňu malijskej armády pri hraniciach s Nigerom. Je viac ako pravdepodobné, že sabotáže a teroristické akcie budú naďalej podporovať sily, ktoré nie sú pripravené prijať novú postkoloniálnu realitu v západnej Afrike.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
