Aktuality, Bezpečnosť,

Ďalší “okrúhly dátum” amerického Fedu. Zloženie akcionárov svedčí o mnohých veciach

---

 

Skratku “Federálny rezervný systém” má dnes v ušiach každý; o Federálnom rezervnom systéme hovoria a píšu nielen ekonómovia a finančníci, ale aj politici, vojenské a dokonca aj kultúrne osobnosti. Hovorí a píše sa o tom veľa, ale zdá sa mi, že nie všetci úplne chápu, o čo v tejto organizácii ide. Dokonca aj tí, ktorí sú občanmi USA. Spomínam si, ako som začiatkom roka 1991 prednášal (na tému porovnávacej analýzy americkej a sovietskej ekonomiky) v Spojených štátoch amerických študentom ekonomickej fakulty prestížnej americkej univerzity.

 

Potom som sa dotkol témy centrálnych bánk v oboch krajinách a zdôraznil som, že v ZSSR je centrálna banka štátnou organizáciou, zatiaľ čo v USA je súkromná. A vlastne mimo kontroly štátu. To vyvolalo silnú reakciu publika. Snažili sa ma obviniť, že tejto problematike vôbec nerozumiem, že FED je štátna organizácia. Slovo “federálny” naznačuje, že americký Federálny rezervný systém je orgánom federálnej vlády. Paríroval som, že v USA existujú súkromné organizácie, ktorých názov obsahuje slovo “federálny”. Napríklad známa americká súkromná spoločnosť “Federal Express” (zaoberajúca sa prepravou pošty, balíkov a iného nákladu). Naša diskusia v triede sa skončila tým, že jeden zo študentov si priniesol veľký telefónny zoznam (v tom čase boli v Amerike všade vo veľkom množstve) a hľadal v ňom Federálny rezervný systém USA.

 

Telefónny zoznam bol rozdelený na časti: jedna obsahovala vládne organizácie, druhá súkromné. Federálny rezervný systém sa na veľké prekvapenie mnohých študentov nachádzal v časti súkromných organizácií. Tento príbeh je starý viac ako tri desaťročia. Ale zrejme počas týchto desaťročí je vnímanie Američanov ich centrálnej banky na rovnakej úrovni (ak nie nižšej). Na začiatku minulého desaťročia sa uskutočnil prieskum medzi Američanmi, ktorý ukázal, že 90 % opýtaných bolo presvedčených, že Fed je vládna agentúra. Väčšina Američanov si mýli nielen slovo “federálny” v názve Fedu, ale aj slová “rezervy” a “systém”. Najmä slovo “rezervný” vyvoláva u priemerného človeka dojem, že peniaze, ktoré Fed vydáva, sú kryté akýmisi “rezervami”, ktoré zaručujú udržateľnú kúpnu silu peňazí a stabilitu emitenta. Takýmito rezervami môžu byť drahé kovy alebo prinajmenšom niektoré iné likvidné komodity. V skutočnosti má tento systém veľmi málo rezerv vo forme zlata (v pomere k peňažnej zásobe).

 

Okrem toho sa zlato, ako sa uvádza v oficiálnych dokumentoch, nachádza v bilancii amerického ministerstva financií, nie FED-u. Hlavnou “rezervou” Federálneho rezervného systému sú dlhopisy amerického ministerstva financií, tiež cenné papiere kryté hypotékami, ktoré vydávajú americké polovládne hypotekárne agentúry. Tie však nie sú komoditami, ale prázdnymi záväzkami, t. j. sú rovnako papierové ako bankovky. Najmä od jari minulého roka, keď Fed začal zvyšovať kľúčovú sadzbu, sa aktíva Fedu v podobe štátnych dlhopisov začali znehodnocovať, Federálny rezervný systém mal na jeseň 2022 negatívny finančný výsledok. A ten sa naďalej vytvára. Fed vynakladá časť svojho kapitálu, tzv. rezervný kapitál, na krytie strát. A tento rezervný kapitál sa rozplýva.

 

Krach viacerých amerických bánk na jar tohto roka ukázal, že Fed len ťažko nachádza prostriedky na ich záchranu a platby postihnutým klientom (zabránil “domino efektu” v americkom bankovom systéme). Ako však americkí experti správne upozorňujú, americký Fed nemá žiadne rezervy na záchranu ďalších potenciálnych bankrotárov. Federálny rezervný systém už nie je schopný plniť úlohu “veriteľa poslednej inštancie” (viac informácií tu). Ak sa rezervný kapitál Fedu na krytie vlastných strát vyčerpá, potom sa “rezervou poslednej inštancie” pre americkú centrálnu banku stane štátna pokladnica.

 

Na záver zhrniem, že už pred 110 rokmi, v čase svojho vzniku, mal FED len čiastočnú rezervu svojich záväzkov. A dnes nemá prakticky žiadne. Rovnako slovo “systém” v názve FEDu neodráža skutočnú situáciu. Fed bol formálne koncipovaný ako súbor 12 federálnych rezervných bánk (FRB) – aby zákonodarcovia, ktorí v roku 1913 prijali zákon, mali ilúziu, že sa vytvára decentralizovaná sieť inštitúcií. V skutočnosti je z 12 “rovnocenných” FRB jedna “najrovnoprávnejšia”. Je to Federálna rezervná banka v New Yorku, na ktorú pripadá prevažná väčšina celkových aktív FED-u a všetkých menových emisií. V skutočnosti je to centrálna banka Ameriky. V každom prípade činnosť všetkých 12 FRB podlieha “prísnemu” dohľadu Rady guvernérov Fedu (ústredie je vo Washingtone). Na Radu guvernérov zase “dozerajú” hlavní akcionári newyorskej FRB.

 

Moje doterajšie skúsenosti s Američanmi, dokonca aj s veľmi vzdelanými, ukazujú, že (až na výnimky) majú veľmi nejasnú predstavu o tom, čo je americký FED. Pravdepodobne ešte menej chápu túto problematiku občania iných krajín. Preto tvrdím, že najbližšie výročie založenia Federálneho rezervného systému môže a malo by byť príležitosťou na vysvetlenie, o čo v tejto organizácii ide. Koniec koncov, nech sa na ňu pozeráme akokoľvek, jej význam ďaleko presahuje hranice Spojených štátov. Rovnako ďaleko presahuje produkty “tlačiarenského lisu” Fedu – americké doláre.

 

V auguste tohto roka predstavovala masa hotovostných a bezhotovostných amerických dolárov v obehu 20,865 miliardy USD, z toho masa hotovostných dolárov 5,559 miliardy USD. Mimo USA je podľa rôznych odhadov v obehu 60 až 80 % bankoviek pochádzajúcich z “tlačiarenského lisu” Fedu. Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) odhaduje, že celkový objem všetkých hotovostných peňazí (bankoviek a mincí) na svete je 8,28 bilióna USD. Ukazuje sa, že dolárové bankovky tvoria viac ako 2/3 (67 %) celkovej svetovej hotovosti. A v celkovej mase hotovostných a bezhotovostných peňazí v obehu vo svete, ktorá podľa odborných odhadov dosahuje 83 biliónov USD, tvorí dolárová zložka približne 25 %.

 

Podľa systému SWIFT (ktorý zabezpečuje informačnú podporu cezhraničných platieb) predstavoval v auguste 2023 podiel amerického dolára na celkovom objeme platieb 48,0 % (oproti 46,5 % v júli). V polovici tohto roka predstavoval podiel amerického dolára na celkových devízových rezervách všetkých krajín sveta podľa odhadov MMF 58,9 %. Na trhu FOREX (devízové operácie) tvorí dolár 85 až 90 % (pričom celkový súhrnný objem devízových operácií sa rovná 200 %).

 

Nebudem sa ponárať do analýz uvedených ukazovateľov a hodnotení možných zmien ich hodnôt. Upozorňujem len na skutočnosť, že, po prvé, napriek rečiam o “blížiacej sa smrti dolára” si táto mena stále zachováva svoje kľúčové postavenie vo svetovej ekonomike a medzinárodných financiách. A po druhé, že napriek takýmto pozíciám dolára stále vieme veľmi málo o organizácii, ktorá ich vydáva. Jedna z kľúčových otázok, ktorá by mala zaujímať každého, znie: Kto vlastní súkromnú spoločnosť “americký FED”? Hovorili nám a stále hovoria, že v trhovom kapitalistickom hospodárstve by malo byť všetko čo najviac “transparentné”. Vládne regulačné orgány, klienti súkromných spoločností a organizácií, ako aj ich partneri by mali mať úplný a neskreslený obraz o príslušných spoločnostiach a organizáciách. Vrátane výšky kapitálu a jeho vlastníkov. Nevedeli sme však a stále nevieme, kto sú vlastníci Federálneho rezervného systému (najväčší akcionári Fedu neboli známi až do jeho vzniku v roku 1914). Bolo mnoho pokusov to zistiť.

 

Najmä v roku 1976 sa komisia amerického Kongresu zaoberala zisťovaním, kto vlastní FED. Záver komisie je nasledovný: kontrolný podiel vlastnia nástupcovia tých, ktorí boli hlavnými zakladateľmi Federálnej rezervnej banky v New Yorku v roku 1914 – “J.P.Morgan Co.” a “Kuhn, Loeb & Co.”. To znamená, že Federálne rezervné banky v roku 1976, rovnako ako v roku 1914, ovládali Rothschildovci, Bank of England a ďalšie londýnske banky. Na objasnenie otázky, kto vlastní Federálny rezervný systém, môžeme odkázať aj na odhady známeho amerického výskumníka Federálneho rezervného systému Eustacea Mullinsa (Eustace Mullins), autora senzačnej knihy “Tajomstvá Federálneho rezervného systému” (“Secrets of the Federal Reserve”), ktorá vyšla v roku 1983. Bola vydaná a znovu vydaná desiatky krát (a v niektorých krajinách sa úžernícki bankári pokúšali zničiť výtlačky knihy).

 

Dovoľte mi pripomenúť, že Fed je predovšetkým Federálna rezervná banka v New Yorku. Takže podľa Mullinsových údajov bolo v roku 1983 akcionármi Federálnej rezervnej banky v New Yorku 27 bánk, 10 z nich vlastnilo 66 % všetkých akcií Federálnej rezervnej banky a päť z nich malo “kontrolný podiel” 53 %. Akcionári týchto piatich bánk sú osoby pokrvne spriaznené a ich občianstvo nemusí byť nevyhnutne americké. Týchto ľudí nazývame rodinou Rothschild & Co. Ako vyplýva z Mullinsovho výskumu, hlavní akcionári newyorskej FRB majú úzke väzby nielen a ani nie tak na newyorský Wall Street, ako na londýnsku City. V konečnom dôsledku s Bank of England, ktorá je pod kontrolou Rothschildovcov.

 

Podľa niektorých výskumníkov dnes už hlavnými akcionármi nie sú ľudia z klanu Rothschildovcov, ale z klanu Rockefellerovcov. A existuje názor, že oba klany sa už “syntetizovali” na základe pokrvných vzťahov aj na základe rôznych dohôd a finančných fúzií. Nech je to akokoľvek, obraz hlavných akcionárov Federálneho rezervného systému z inštitucionálneho hľadiska sa vyjasnil začiatkom minulého desaťročia. Pred poldruha desaťročím vrcholila svetová finančná kríza. V USA sa do záchrany bánk na Wall Street vrhli obrovské rozpočtové prostriedky (štátna pomoc sa prejavila v tom, že štátne peniaze sa investovali do základného imania bánk; v skutočnosti došlo k tzv. technickému alebo taktickému znárodneniu najväčších amerických bánk. Na záchrane bánk sa podieľal aj Federálny rezervný systém, ktorý bankám štedro poskytoval úvery. Komu a koľko poskytol, však neuviedol.

 

Nebudem opisovať históriu na prelome prvého a druhého desaťročia tohto storočia, keď mnohé osobnosti verejného života, politici a podnikatelia (napríklad Michael Bloomberg) požadovali, aby Federálny rezervný systém zverejnil informácie o svojich úverových operáciách počas finančnej krízy. Nakoniec sa americkému Kongresu s veľkými ťažkosťami podarilo “predať” rozhodnutie o čiastočnom audite Federálneho rezervného systému USA (išlo o prvý a jediný audit v histórii Federálneho rezervného systému). Výsledky tohto veľmi čiastočného auditu, ktoré boli zverejnené v lete 2011, boli nasledovné. Počas krízy poskytol FED rôznym bankám bez zverejnenia viac ako 16 biliónov dolárov vo forme pôžičiek (takmer bezúročných) (čo presiahlo hodnotu ročného HDP Spojených štátov). Nie je ťažké uhádnuť, že “páni peňazí” rozdávali pôžičky “svojim obľúbencom”. Teda tým bankám, ktoré sú hlavnými akcionármi Federálneho rezervného systému. Je logické predpokladať, že zoznam príjemcov úverov je zoznamom hlavných akcionárov Federálneho rezervného systému. Tu je zoznam tých, ktorí majú blízko k Fedu (v zátvorkách sú sumy pôžičiek, ktoré Fed dostal, v miliardách dolárov):

Citigroup (2 500);
Morgan Stanley (2004);
Merril Lynch (1949);
Bank of America (1 344);
Barclays PLC (868);
Bear Sterns (853);
Goldman Sachs (814);
Royal Bank of Scotland (541);
JP Morgan (391);
Deutsche Bank (354);
Credit Swiss (262);
UBS (287);
Leman Brothers (183);
Bank of Scotland (181);
BNP Paribas (175).

 

Je pozoruhodné, že viacerí príjemcovia úverov FEDu nie sú americké, ale zahraničné banky: britské (Barclays PLC, Royal Bank of Scotland, Bank of Scotland); švajčiarske (Credit Swiss, UBS); nemecká banka Deutsche Bank; francúzska banka BNP Paribas. Tieto “nerezidentské” banky dostali od Federálneho rezervného systému približne 2,5 bilióna USD. Možno predpokladať, že ide o zahraničných akcionárov Fedu. Potom vypukol škandál, pretože Federálny rezervný systém (resp. skôr Federálna rezervná banka v New Yorku, ktorá ako jediná z 12 FRB má právo vykonávať zahraničné operácie) môže poskytovať pôžičky, ak to povolí (schváli) Kongres USA. A ten o zahraničných úverových operáciách Fedu pred auditom nič nevedel. Škandál sa akosi ututlal a na tento príbeh sa radšej nepamätá.

 

Čo sa týka amerických bánk, ktoré dostali od FED-u astronomické sumy úverov, rozhodol som sa do nich preniknúť a identifikovať ich hlavných akcionárov. Zatiaľ sú takéto možnosti. Všetci hlavní obyvatelia Wall Street (Citigroup, Morgan Stanley, Bank of America, Goldman Sachs, JP Morgan a ďalšie) majú, čo je dosť prekvapujúce, rovnakých akcionárov. Ide o finančné holdingy (investičné fondy), ktoré sa bežne označujú ako “veľká štvorka” – Vanguard Group, Inc; Black Rock; Fidelity Investments; State Street. Ich celkové aktíva presahujú ročný hrubý domáci produkt Spojených štátov. Mimochodom, podieľajú sa na kapitáloch všetkých veľkých a strategicky dôležitých amerických spoločností (IT-priemysel, Big Pharma, vojensko-priemyselný komplex atď.). Tieto podiely sú však mimoriadne netransparentné. Preto nielen ruskí občania, ale ani Američania (dokonca ani “ľudom volení zástupcovia” z Kongresu USA) nevedia, kto presne (menovite) vlastní Federálny rezervný systém (a zároveň – celú ekonomiku USA).

Valentin Katasonov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok