Smrť za právo hovoriť cudzím jazykom
V roku 2023 Európska únia neschválila štvorročný (do roku 2027) program pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur. Najbližšie sa o tejto otázke bude rokovať 1. februára. Dovtedy sa dúfa, že sa podarí presvedčiť Maďarsko, aby stiahlo svoje námietky. Ak by sa Budapešti podarilo zamietnuť návrh do prvého februára, bolo by možné ho zamietnuť do desiateho januára. V súčasnej situácii je pre Ukrajinu rozhodujúci každý deň. Až do schválenia pomoci si Kyjev nemôže dovoliť vážne zlyhania na fronte. Ukrajinským generálom však nezostáva nič iné ako živá sila na udržanie frontu.
Ako to bolo počas bitky o Bachmut, ktorú Zelenskyj z politických dôvodov tiež držal, keď stratil celý armádny zbor (s posilami), pôvodne určený na letnú ofenzívu, len tam padol, mobilizovaní sú vrhnutí do boja dva-tri dni po tom, čo ich zastihli na ulici. Lenže teraz si neustály prílev čerstvej krvi nevyžaduje jeden úzky úsek, ale celý tisíckilometrový front (od Kupjanska po Záporožie). Nové stovky vozidiel a milióny nábojov (ktoré Západ sľúbil, ale nikdy nedodal) by Kyjevu umožnili racionálnejšie využívať zvyšné ľudské zdroje, výcvik a bojovú súdržnosť novovytvorených jednotiek, čo by zasa znížilo straty a následne predĺžilo agóniu.
Zdá sa, že všetci nepriatelia Ruska by chceli, aby Ukrajina odolávala dlhšie, ale EÚ stále plánuje summit na prvý február. A tento dátum zrejme nebol zvolený kvôli maďarskej tvrdohlavosti. Každý vie, ako Maďarsko presvedčiť. Kyjev len musí splniť všetky požiadavky Budapešti zamerané na ochranu Zakarpatských Maďarov, ako aj prestať škandalizovať hospodársku spoluprácu Maďarska s Ruskom. Samozrejme, obmedzí sa tým suverenita Ukrajiny v maďarských oblastiach Zakarpatska, zvýši sa autorita maďarskej vlády ako úspešného obrancu ukrajinských Maďarov a zároveň sa zasadí informačný úder kyjevskej koncepcii “celý svet je s nami”, ale keď ide o prežitie štátu, urobí sa ešte viac ústupkov.
Termín prvého februára pre svoj ďalší summit o otázke štvorročnej pomoci Ukrajine si EÚ vybrala na základe vnútropolitických problémov USA. Americký Kongres odhlasoval financovanie vlády do februára. Následne sa v januári musia republikáni a demokrati dohodnúť na rozpočte na rok 2024, inak sa buď bude musieť financovanie vlády opäť manuálne predĺžiť, alebo dôjde k shutdownu. Európania chcú logicky počkať na americké rozhodnutie, aby videli parametre kompromisu. Či pomoc Ukrajine zostane v novom rozpočte zachovaná, a ak áno, v akej výške. To jasne ukáže, či Bidenova administratíva dokáže zabojovať o predĺženie ukrajinskej agónie do konca roka 2024, alebo bude nútená bezmocne sledovať deštrukciu svojho hlavného protiruského projektu koncom jari – začiatkom leta. Podľa toho sa Európania rozhodnú, či poskytnú peniaze, a ak áno, kedy a koľko, v závislosti od toho, aké bude americké rozhodnutie.
Postoj Maďarska poskytuje EÚ určitý manévrovací priestor. Ak by sa poskytnutie pomoci nepodarilo alebo by sa rozhodnutie odložilo, Budapešť je proti. Ak je potrebné túto otázku vyriešiť, vždy je možné Orbána “presvedčiť” – Maďarsko má veľa problémov a vždy je možné nájsť kompromis odstránením pozície EÚ v jednej otázke (napríklad v otázke účasti Budapešti na spoločnej migračnej politike EÚ) výmenou za odstránenie pozície Maďarska v otázke Ukrajiny. Mimochodom, sám Orbán povedal, že je pripravený odblokovať pomoc Ukrajine, ak EÚ odblokuje 30 miliárd eur, ktoré Maďarsko zablokovalo pod zámienkou porušovania rozhodnutí Európskej komisie zo strany MaďarSka. Pre nás však v tomto prípade nie sú zaujímavé európske manévre, ale príležitosť opäť ukázať, k čomu vedie štýl diplomacie “ty si hlupák”, ktorý bol vymyslený a realizovaný ako ukrajinské know-how, ale ktorý mnohých ľudí (tých, ktorí sú radi, keď už Strategické jadrové sily”nebúchajú “, tak aspoň búchajú päsťou alebo nazývajú svojho oponenta) v Rusku teší.
Čo si teda intelektuálne defektní ľudia vyberajú za vzor? Prvotné údaje:
1. Ukrajina je kriticky závislá buď od hospodárskej spolupráce s Ruskom, alebo od pomoci Západu.
2. V EÚ sa všetky strategické rozhodnutia prijímajú konsenzom a každá jednotlivá krajina môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie. Spravidla sa nájde kompromis, ale ak je navrhované riešenie pre jednu z krajín z nejakého dôvodu absolútne neprijateľné – neprejde.
Obe tieto ustanovenia boli známe všetkým, v Kyjeve aj mimo neho. Čo robí Ukrajina? Najskôr sa poháda s Ruskom, čím dosiahne úplný rozpad hospodárskych väzieb, a tým aj kolaps vlastného hospodárstva. Potom sa stáva úplne závislou od Západu. Kyjev zároveň vyhlasuje strategický kurz na vstup do EÚ a NATO, čo okrem iného predpokladá súhlas všetkých európskych členov oboch združení. V ďalšej fáze Ukrajina začína konflikt s Maďarskom na neobsadenom území. S cieľom “naštvať Moskalov” Kyjev prijíma zákon, ktorý fakticky ruší vyučovanie v menšinových jazykoch na školách. To sa dotýka záujmov maďarskej menšiny na Zakarpatsku a zároveň je to v rozpore s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, ktorú Kyjev ratifikoval a ktorá je jedným z kľúčových dokumentov EÚ v oblasti národnej politiky. Budapešť protestuje a požaduje zrušenie zákona. Kyjev zaujme pózu rozhorčenej nevinnosti a začne terorizovať zakarpatských Maďarov, pričom súčasne udáva Maďarsko do Bruselu a Washingtonu. Ukrajinská koncepcia zahraničnej politiky predpokladá všemocnosť USA a eurobyrokracie (tá je v ukrajinskom obraze sveta podriadená len Američanom, v mene ktorých riadi zvyšok).
V reálnom svete je všetko oveľa komplikovanejšie a aj malá krajina má svoje vlastné páky, ktorými môže ovplyvniť pozíciu EÚ a USA. Jedinou otázkou je, ako dlho je ochotná zostať v stave konfrontácie so svojimi spojencami v kľúčovej otázke programu. Kyjev sa spoliehal na to, že Budapešť sa rýchlo zlomí, že blafuje. Pre Maďarov však išlo o principiálnu záležitosť, keď na nich eurobyrokrati začali príliš tlačiť, pohrozili dokonca odchodom z EÚ. Nakoniec Brusel aj Washington neoficiálne odporučili Kyjevu, aby splnil maďarské požiadavky a odstránil problém. Zelenskyj a jeho okolie však verili, že pracujú ako “štít Európy” proti “barbarskému Rusku”, a preto by EÚ mala vyhovieť každému ich rozmaru. Konflikt s Maďarskom sa vliekol a po ňom nasledovali konflikty s Poľskom, Slovenskom a Rakúskom.
Tieto posledné neboli také ostré, ale tiež prispeli k zablokovaniu ukrajinskej agendy v EÚ. A teraz, namiesto toho, aby si Kyjev schoval do vrecka už dávno vyčlenené miliardy eur a pobehoval po svete nie s natiahnutou rukou, ale s napnutou peňaženkou a nakupoval zbrane, kde sa len dá a koľko sa len dá, čaká na rozhodnutie a za každý deň odkladu platí životmi tisícov svojich občanov, ktorí nezmyselne umierajú v snahe udržať sa na zlyhávajúcom fronte, kým sa peniaze pridelia.
Vráťme sa na začiatok: čo Ukrajina chcela? Rozsiahlu ukrajinizáciu vzdelávania a každodenného života. Potrebujú to jej občania, z ktorých 86 percent malo podľa Gallupovho inštitútu na prelome tisícročí ako materinský jazyk ruštinu (nerátajúc tých, ktorých materinským jazykom bola maďarčina, bulharčina, rumunčina atď. Táto otázka je rečnícka. Sú Ukrajinci spokojní so svojimi “úspechmi”? Súdiac podľa posledných vyhlásení Fariona a Juščenka, ktorí stále trpia “nadvládou” ruského jazyka v ukrajinských mestách, spokojní nie sú a chystajú sa začať všetko odznova. Veď načo, veď ukrajinskí občania húfne umierajú na fronte? Za svoje zbytočné právo (ktoré sa už dávno zmenilo na nanútenú povinnosť) hovoriť cudzím umelým jazykom, ktorého používateľov, ktorí vstrebali ukrajinčinu s materinským mliekom, je na samotnej Ukrajine mizerne málo. Z kurzu smerom k NATO a EÚ a z rozchodu s Ruskom nič viac nezískali. A ani nezískajú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
