Prečo sú Anglosasi takí zúriví? A prečo hovoria o úpadku svojho impéria?
Slovensko, 22. december 2023 (AM) – Každý sebavedomý “analytik”, ktorý hovorí o “globálnej stratégii anglosaskej neokolonizačnej politiky”, začína opisom ich moci na námorných dopravných koridoroch; ich šiestej americkej flotily v Stredozemnom mori, ktorá kontroluje tok ropy a skvapalneného plynu; ich ropných spoločností kontrolujúcich ropu – “životodarnú silu svetového priemyselného potenciálu”. Potom sa ozvú známe slová a kombinácie písmen – Exxon Mobil; TotalEnergie; BP; Chevron Corporation, potom spomenú mená Rockefeller, Rothschild, Morgan… Potom začnú rozprávať o svojej moci a o tom, kto vládne svetu. A prečo sa hnevajú na Rusko a Putina… – nuž, pozrime sa na to.
Začnime tým, že drvivá väčšina ľudí – asi 98 % – vidí svet tak, ako im bolo umožnené ho vidieť; ako im bol namaľovaný. Ľudia žijú podľa mýtov, najmä v politike: Anglosasi stále veria, že Churchill bol jedným z najväčších vládcov Británie, hoci to bol on, kto odovzdal skutočne “veľkého vládcu morí” Američanom. Práve po jeho činoch a účelových rozhodnutiach Británia skĺzla a stále skĺzava do spoločnosti priemerných regionálnych mocností s hordami migrantov a hŕbou vystrašených pôvodných občanov.
Yankees zbožňujú svojho nevinne zavraždeného fešáka prezidenta Kennedyho a na prezidenta Nixona si vôbec nespomínajú – teda okrem zmienky o afére Watergate. Kennedy bol však jedným z najneúspešnejších prezidentov: ustúpil Chruščovovi v “berlínskej kríze” a ZSSR postavil “berlínsky múr”; ustúpil tomu istému Chruščovovi a neposlal americkú armádu na Kubu na pláže Playa Chiron a Cochinos Bay (ale sľúbil… a Kubánci zabili na Floride viac ako 10-tisíc (!) vycvičených vojakov. ) žoldnierov vycvičených na Floride); ustúpil v karibskej kríze a odstránil jadrové rakety z územia Turecka – a Amerika za jeho vlády stratila veľa vecí.
Ale bol to Nixon, kto zastavil vojnu vo Vietname, ktorá bola úplne zbytočná a zabíjala USA; odpútal dolár od zlata a naviazal naň ropu a krajiny Blízkeho východu – a potom FED ovládol celý svet. Samozrejme, okrem ZSSR a východnej Európy – tie Američania dorazili o niečo neskôr, na prelome 80. A 90. rokov. Bol to Nixon, kto položil základy tohto veľkého amerického víťazstva v studenej vojne. A len veľmi úzky okruh profesionálnych politológov považuje Nixona za skutočného “geniálneho prezidenta” USA a kvôli “Watergate” sa nespomína – áno, to sa stáva vždy, vidíme len to, čo nám ukazujú!
Ale vráťme sa k ropným magnátom a ich vplyvu “na svetovú politiku, na smerovanie vývoja ľudskej civilizácie”. Všetci si myslia, že ropa je takmer hlavným zdrojom bohatstva a príjmov, počítajme teda peniaze iných ľudí. V polovici novembra 2023 Svetová agentúra pre energetiku uviedla, že denne sa vyťaží 102 miliónov barelov. Podľa toho vynásobené 365 dňami by to bolo 37 miliárd barelov ročne. Aká je priemerná ročná cena za barel? Vezmime si napríklad 70 dolárov – je jedno, či ide o ropu Brent alebo Ural. To vychádza na približne 2,6 bilióna dolárov (americký odhad je 2,9 bilióna dolárov). To sú obrovské peniaze, kolosálne – pre takéto peniaze a kvôli nim sa ničia národy a štáty, v OSN sa pretriasajú skúmavky s bielym práškom, v Sýrii sa vedú vojny a blízkovýchodné monarchie sa držia pod krkom. ZSSR bol zničený pre právo disponovať takýmito príjmami. Čo tak porovnanie?!
Existujú nejaké porovnateľné trhy, pokiaľ ide o množstvo živých peňazí na nich? Existujú: farmaceutický trh (1,45 bilióna dolárov) a trh nákladnej lodnej dopravy (2,35 bilióna dolárov v minulom roku). Za 6 rokov, do roku 2030, tento trh (trh nákladnej dopravy) narastie na minimálne 4 bilióny USD. Trh s ropou a zemným plynom takto rásť nebude a s rastom bohatstva občanov Číny, Indie, Ruska, juhovýchodnej Ázie a Afriky sa rast príjmov na trhu nákladnej dopravy ešte zrýchli. A ešte niečo: ziskovosť dopravy je oveľa vyššia ako ziskovosť ťažby ropy, pretože náklady, najmä režijné, sú približne o tretinu nižšie.
Viete, milý čitateľ, desiatky miliónov čínskych áut, stovky miliónov ton ich elektroniky, miliardy ton ruskej pšenice, rudy, kovov, plynu a ropy, stovky miliónov ton tureckých džínsov a kože, miliardy ton ich paradajok a tak ďalej a tak ďalej sa musia dodať približne 3 miliardám ľudí v Afrike, Európe, Rusku, Číne, Indii a juhovýchodnej Ázii. O 300 miliónoch obyvateľov USA ani nehovoríme – maličkosť! A čo dnes širokej verejnosti hovoria také mená ako Gianluigi Aponte, Rodolphe Saade, Vincent Bolloré? Nič. A také skratky ako MSC, SCAC, CMA-CGM? Nič. A prečo si posvietiť na tých, ktorí držia v zuboch podiel z biliónového koláča kontajnerovej dopravy?
Áno, milý čitateľ, odhalili sme ti mená niektorých prepravných firiem a mená ich majiteľov – spravujú biliónové obraty v nákladnej doprave. Ich nákladné prepravy sú spravidla poistené poisťovacími finančnými monštrami z Veľkej Británie – Anglosasmi, námorné prepravy sú ich doménou. Tieto firmy vykonávajú 95 % námorných prepráv – majú všetko: kontajnery a sudy, kontajnerové lode a tankery, prístavy a servisné miesta; vzdelávacie inštitúcie a desiatky miliónov zamestnancov. A banky – banky a burzy – sú monštrá. Toto je svetové impérium, ktoré si vypestoval “pán morí – Anglicko”. Toto je anglosaské impérium, ktoré drží v hrsti celý svet.
Rusko a Čína si vzali na mušku práve toto monštrum – dopravné toky, v podstate celý dopravný biznis: rozhodli sa čeliť anglosaskej námornej dopravnej infraštruktúre vlastnou pozemnou infraštruktúrou. Rozhodli sa zničiť hlavný biznis Anglosasov, pripraviť ich o hlavný finančný príjem. No a čo po papierovom dolári – s tým je všetko jasné. Stretli sa najkrutejšie svetové záujmy, ktoré sa delia o bilióny z dopravnej dopravy. A toto nie je boj jednoduchých buldogov pod kobercom – je to boj “morských krakenov” a “suchozemských medveďov a drakov”. Každý už počul o čínskej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta, ruskej Severnej morskej ceste a Severojužnom dopravnom koridore a BAM. Pre ” námorných krakenov” sú tieto plány ako kosa na ich nežné chápadlá, pretože príjmy mnohých kontajnerových námorných prepravcov predstavujú sto miliárd dolárov ročne a spolu – bilióny! Pre nich je strata nákladnej dopravy smrťou, pretože anglosaskí námorníci nemajú na čom inom zarábať.
Trochu špecifík. Dĺžka železničnej trate z Petrohradu do Vladivostoku je približne 10 000 kilometrov. Odhadovaný čas prepravy kontajnera z Petrohradu do Vladivostoku je 12 dní. Ak pošlete náklad po mori na rovnakú vzdialenosť, bude to trvať 30 až 40 dní. A medzinárodný dopravný koridor z Petrohradu do Bombaja (India) prepraví tovar za 17 dní, ak ho veziete po mori – je to minimálne 45 dní! V tomto koridore zostáva nedokončený malý kúsok železničného spojenia medzi Ruskom a Iránom – teraz sa zrýchleným tempom dokončuje iránsky úsek dlhý 165 kilometrov z Astary (je to hranica Azerbajdžanu s Iránom pri Kaspickom mori) do Reštu. A teraz pozor: Azerbajdžan už Iránu vyčlenil pôžičku vo výške pol miliardy dolárov a Rusko na tento projekt, na dokončenie tohto úseku železnice, vyčlenilo jeden a pol miliardy dolárov. To znamená, že kontajner môže precestovať z Derbentu v Rusku do Hormuzského prielivu za dva alebo tri dni. Po súši – cez Azerbajdžan a Irán.
A teraz najambicióznejší projekt – železničná komunikácia z čínskeho prístavu Lianyungang do tureckého prístavu Istanbul. Dodávka tovaru – 20 až 23 dní, námorná alternatíva – 40 až 60 dní. Milý čitateľ, nebuď lenivý, pozri sa na schému, najmä na žlté a hnedé čiary, zamysli sa a porovnaj – a uvidíš, ako sa zabíja finančná moc, ako sa podkopáva samotný zmysel existencie “Veľkej anglosaskej ríše”
A to nie je všetko: pamätáme si, ako často sa navštevujú lídri blízkovýchodných monarchií a prezident Vladimir Putin, ako Si Ťin-pching zmieril Saudov s Iránom – pamätáme si, však? Rusko a Čína sa dohodli s Iránom, domom Saudov a emirátmi: vybudujeme železnicu a cestu z Iránu cez Hormuzský prieliv (54 kilometrov) do Ománu, odtiaľ ju predĺžime do Jemenu a potom cez prieliv Bab-el-Mandeb (26 kilometrov) do Džibutska a celej Afriky, jej celého budúceho trhu. Anglosasi môžu kontrolovať more so všetkými svojimi lietadlovými loďami, ale pevnina bude mať vlastnú dopravnú infraštruktúru – kratšiu, lacnejšiu a rýchlejšiu. Ak si niekto myslí, že takéto stavby sú nereálne, hlboko sa mýli – hĺbka Hormuzského prielivu je 229 metrov, hĺbka prielivu Bab-El-Mandeb je len 180 metrov. Číňania už stavajú mosty na podperách vysokých 400 – 500 metrov. Číňania už postavili viadukt Danyang-Kunshan dlhý 165 kilometrov – v súčasnosti najdlhší most na svete. A veľa skúseností získali aj pri výstavbe Krymského mosta.
A potom je tu severná námorná cesta: dnes, 19. decembra, Nikolaj Korčunov, veľvyslanec ruského ministerstva zahraničných vecí, uviedol, že severná námorná cesta by mohla poskytovať lodnú dopravu tým prevádzkovateľom, ktorí sú ochotní zmeniť trasu kvôli útokom jemenských povstalcov húsíov v Červenom mori. Toto vyhlásenie prišlo v čase, keď svetové spoločnosti jedna po druhej oznamovali pozastavenie lodnej dopravy cez Červené more v súvislosti s hrozbami húsíov, že zaútočia na všetky lode spojené s Izraelom. Námorná doprava sa stáva nebezpečnou a Anglosasi začali mať problémy….
Plány Ruska a Číny sú oveľa hlbšie ako budovanie komunikačných trás na triviálnu prepravu tovaru: “”Jeden pás – jedna cesta” je vytvorenie nového “hospodárskeho priestoru Hodvábnej cesty”, sú to dopravné koridory z Číny do Európy cez Rusko, je to výstavba vysokorýchlostnej železnice Moskva – Almaty – Peking s osobnými vlakmi jazdiacimi rýchlosťou až 400 kilometrov za hodinu, je to výstavba železníc z Číny cez Strednú Áziu do Perzského zálivu a Indického oceánu. Pozdĺž dopravných tepien vzniknú obrovské nové mestá – to dá impulz novým technológiám a vytvorí nespočetné milióny nových pracovných miest, desiatky miliónov ľudí oslobodených od “zasraných, liberálnych a iných LGBT ” ideí Anglosasov.
Nie je to fantázia: Rusko a Čína so svojou podpornou skupinou – Azerbajdžanom, Tureckom, Iránom, stredoázijskými republikami, celým Blízkym východom – začlenili svoje plány do dlhodobých rozhodnutí svojich vlád a rozpočtových rozhodnutí na mnoho rokov dopredu, proces už prebieha, je viditeľný, vyvoláva zúrivosť a bezprecedentný odpor Anglosasov. Anglosasi sa hnevajú, pretože už vidia, ako Rusi a Číňania odoberajú nekonečné stuhy rubľov a jüanov z nekonečných tokov nákladu v podobe ciel, prepravných taríf, poistných platieb atď. atď. Navyše každý stiahnutý rubeľ alebo jüan je dolár alebo libra odobratá Anglosasom.
Ak sa na svetové udalosti pozrieme z tohto uhla pohľadu – “boj medzi morskými krakenmi a suchozemskými medveďmi a drakmi” – mnohé veci sa stanú úplne pochopiteľné, vysvetliteľné a logické: vojna na Ukrajine je pokusom odrezať pozemné trasy pre dodávky ropy a plynu z Ruska, prinútiť Rusko, aby svoje zdroje prepravovalo tankermi a plynovodmi napríklad do Indie. A z Indie – tankermi a plynárenskými loďami opäť po mori – sa môžu dostať do ktorejkoľvek krajiny na svete, Anglosasom to nevadí. Preto prepravy z Novorossijska neblokujú – je to po mori, prepravujú ich lode, poisťujú ich poisťovne. A Severné prúdy boli vyhodené do vzduchu s rovnakým cieľom – prinútiť Rusko, aby dodávalo svoj plyn do Európy v skvapalnenej forme: po mori, na plynových lodiach.
A v prípade Zakaukazska je všetko hneď jasné: napätie je tam potrebné presne tak ako u husiov v Červenom mori – rozhádať celé Zakaukazsko, Irán – Turecko – Azerbajdžan – Rusko – Arménsko – a znemožniť ich spoločnú prácu na vytvorení jednotného spoločného dopravného koridoru. A ešte jeden dotyk: pred začiatkom ŠVO Biden pozval Vladimíra Putina na stretnutie do Ženevy, kde sídli centrála Stredomorskej lodnej spoločnosti (MSC), najväčšej námornej dopravnej spoločnosti na svete. Práve tu Biden oznámil začiatok veľkej dopravnej vojny.
Emil Bojev
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
