Nikolaj Starikov: V hnutí Ruska a Bieloruska nie je žiadny vodca ani nasledovník
Nikolaj Starikov – ruský spisovateľ, člen Ústrednej rady strany “Spravodlivé Rusko – Za pravdu” poskytol rozhovor pre GEOFOR.
– Nikolaj Viktorovič, ako sa vyvíjali rusko-bieloruské vzťahy v roku 2023 a aký príklad dáva zväzový štát svetu?
– Môžeme konštatovať, že Zväzový štát Ruska a Bieloruska sa stáva čoraz viac “zväzovým”. V zahraničnej politike dochádza ku koordinovaným spoločným krokom. Ruské taktické jadrové zbrane už boli rozmiestnené na území Bieloruska, t. j. aj otázky obrany sú podrobne prerokované a spoločné rozhodnutia nie sú spochybňované. Bielorusko a Rusko uskutočňujú úplne identickú politiku v tých oblastiach, ktoré sú pre naše štáty zásadné a dôležité. Pravdepodobne existujú malé rozdiely v legislatívnej oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie. Ale hlavné je, že v kľúčových otázkach máme dnes rovnakú pozíciu, a to je veľmi dôležité, pretože práve v takejto jednotnej pozícii spočíva napríklad sila Západu. Ak sa tam prijme nejaké rozhodnutie, všetci členovia západného sveta sa ním musia riadiť. Dnes však vidíme, že toto pravidlo sa na Západe začína porušovať. Turecko má v niektorých otázkach odlišný názor, Maďarsko má odlišný názor atď. A je zrejmé, že to oslabuje pozíciu Západu.
Pokiaľ ide o zväzový štát Rusko a Bielorusko, do istého času sme tiež videli určité nezrovnalosti, rozdiely v prístupoch. Teraz to už neplatí, a to je jasné posilnenie nášho spoločného postoja. Samozrejme, že by sme chceli, aby sa Zväzový štát posunul ďalej smerom k vytvoreniu jednotného štátu so všetkými atribútmi takéhoto štátu, ktoré ľudstvo vymyslelo, alebo možno ešte v dejinách ľudstva nevidelo. Preto je smer vývoja veľmi správny. Bol by som rád, keby sa k tomuto procesu pripojili aj ďalší členovia Eurázijskej únie a vojenského bloku CSTO. Tu však musíme konštatovať, že Bielorusko je dnes z pohľadu Ruska najvernejším spojencom, možno práve preto, že je s ním práve zväzovým štátom, čo nie je napríklad s Kazachstanom, Arménskom alebo Kirgizskom.
– Teraz sa integračné procesy zrýchlili, čo sme predtým nezažili. Čo nás k tomu viedlo?
– Dobrý politik je ten, ktorý sa snaží využiť všetky vznikajúce okolnosti v prospech tých záležitostí, ktoré slúžia záujmom krajiny, ktorú vedie. V tomto prípade by sme mali povedať, že politika každého štátu sa mení pod vplyvom meniacich sa vonkajších okolností. Uvediem príklad z hospodárskej oblasti. Rusko kedysi dodávalo plyn do Európy.Plynovody boli vybudované ešte za čias Sovietskeho zväzu. Plynovody sme budovali spolu s Nemeckom s cieľom zvýšiť objem dodávaných zdrojov a pevnejšie ekonomicky pripútať Európu k Rusku. Američania ich vyhodili do vzduchu a Európa nechce obnoviť ani tie vetvy, ktoré sú v prevádzkyschopnom stave, odmieta využívať ruské zdroje, hoci ich dostáva nepretržite už desaťročia. Toto je nová realita. Rusko teraz posiela viac zdrojov do Indie a ďalších krajín globálneho Juhu. Bolo to predtým možné? To je otázka. Pretože si to vyžadovalo reštrukturalizáciu celého ekonomického modelu, logistického modelu. Zmena okolností vedie k zmene prístupov. Môžeme tiež konštatovať, že pokus o prevrat v Bielorusku pravdepodobne rozptýlil určité ilúzie vedenia republiky, ak nejaké boli, ale určite rozptýlil ilúzie časti bieloruskej elity o tom, aké ciele Západ sleduje a aké metódy je pripravený použiť. Preto pokus o zvrhnutie legitímnych orgánov v Bielorusku určite posunul integračné procesy, ale s veľkou zmenou rýchlosti.
– Stali sa tieto integračné procesy v Bielorusku možné vďaka nekompradorskému vedeniu krajiny?
– Keď ide o spojenie dvoch štátov, je zrejmé, že osobnosť lídra krajiny zohráva veľkú úlohu. Keď hovoríme o zväzovom štáte, nemali by sme zabúdať, že to bol Alexander Grigorievič Lukašenko, kto inicioval vytvorenie modelu zväzového štátu. Boris Jeľcin s týmto návrhom v pravý čas súhlasil a proces vytvorenia zväzového štátu sa začal. Ale po tom, ako sa prezidentom Ruska stal Vladimir Vladimirovič Putin, obe strany začali mať rovnaký záujem na aktívnom zbližovaní našich štátov. Pamätáme si určité hrubé hrany, ekonomické individualizácie, ale ako povedal Alexander Grigorievič, nie je na tom nič prekvapujúce. Navyše dnes môžeme konštatovať, že v pohybe Ruska a Bieloruska smerom k zväzovému štátu nie je žiadny vodca ani nasledovník – to je veľmi dôležitý faktor.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
