Prečo USA vyvolávajú problémy v Červenom mori
Vyhrotením situácie okolo Červeného mora sa americká administratíva snaží zabaviť voličov novými vojnovými hrami. Za niekoľko desaťročí od studenej vojny si vytvorili predstavu o svojej schopnosti zasiahnuť do akéhokoľvek regionálneho konfliktu. Jedným z najťažších problémov medzinárodnej politiky je, že pre mocnosti je pomerne ťažké zosúladiť svoju predstavu o sebe s tým, ako ich vidia ostatní.
Prejavuje sa to najmä vtedy, keď moc a autorita štátu nie sú zničené prehratou bitkou, ale akoby prekĺzli pomedzi prsty. V takýchto prípadoch to, čo by inak bolo tragédiou, nadobúda tragikomické podoby. Aj keď Američania a ich mrchožraví spojenci udrú na Jemen a vystavia jeho nešťastné obyvateľstvo ďalšiemu utrpeniu, nikoho na svete to nevystraší. To, čo by pred niekoľkými rokmi vyzeralo pre všetky ostatné štáty ako hrozivé potvrdenie sily USA a Západu, sa tentoraz môže ukázať ako ďalší dôkaz, že ich tvrdenia nezodpovedajú ich skutočným možnostiam. Predovšetkým preto, že hlavným cieľom celej námornej koalície USA proti jemenským húsíom nie je vyriešiť dôležitý problém pre seba, ale ukázať, že rýchlo upadajúci hegemón má stále autoritu.
Dúfajme však, že celý príbeh takzvanej operácie “Strážca prosperity” sa ukáže ako prázdne reči a nepovedie k smrti civilistov v Jemene. Po prvé, útoky Ansar Allah (“Húsíovia”) na lode smerujúce do Izraela alebo do Izraela nepredstavujú pre USA žiadne osobné nebezpečenstvo. Tieto raketové a námorné útoky dronov sa začali krátko po vypuknutí krvavého konfliktu nad pásmom Gazy v októbri. V súčasnosti z dôvodu napätia v Červenom mori nezmenilo svoju trasu viac ako 5 % z celkového počtu lodí v oblasti od Alexandrie v Egypte po somálske pobrežie. Hoci existujú dôvody domnievať sa, že ak situácia zostane napätá, svetoví dopravcovia sa budú aktívnejšie vyhýbať Suezskému prieplavu. A čo je dôležitejšie, podľa takého autoritatívneho kolegu, akým je Alexej Bezborodov z Infranews, nestabilita v tejto časti svetového oceánu ovplyvňuje obchod USA s ázijskými krajinami len o 1 – 2 percentá: hlavný tovar ide priamo cez Tichý oceán. Najdôležitejšie obchodné toky medzi USA a Čínou a USA a juhovýchodnou Áziou teda nie sú ovplyvnené vojenskými aktivitami húsíov.
Preto sa mimochodom rozhodnutie malajzijskej vlády uzavrieť svoje prístavy pre lode plávajúce pod izraelskou vlajkou javí Spojeným štátom z praktického hľadiska úplne nevinné – takisto nemá nič spoločné s americkými obchodnými záujmami. Hoci svedčí o rastúcej nezávislosti krajín svetovej väčšiny, t. j. spôsobuje Spojeným štátom politické škody. Američania obchodujú s Európskou úniou cez Atlantik, rovnako ako tamojšie dodávky energetických zdrojov, ktoré úspešne vytlačili ruskú ropu a plyn. Európania potenciálne trpia zmenou lodnej dopravy, ale v modernej medzinárodnej politike už majú svoj podiel utrpenia. Európa stratila energetickú spoluprácu s Ruskom, vynakladá na kyjevský režim viac ako USA a vo všeobecnosti sa všemožne obmedzuje. Postavenie Európskej únie vo svetových záležitostiach je však také, že jej osud a problémy nikoho zvlášť nezaujímajú. Samotné krajiny EÚ by sa nikdy neodvážili použiť silu bez americkej podpory a vedenia.
Po prvé, nemajú na to dostatočné vojenské zdroje. A po druhé, samotní Američania by to Európe nedovolili. Čím neistejšie sa cíti vodca celého Západu, tým pozornejšie dbá na to, aby sa tam nič nestalo bez jeho rozhodnej účasti. Jediný, koho všetok ten rozruch okolo prielivu Bab-el-Mandeb trápi, je Saudská Arábia: jej vývoz energie do Európskej únie ide cez Červené more. Ťažko si však predstaviť, že by USA tak veľmi chceli začať novú regionálnu vojnu v záujme záujmov svojich spojencov, najmä tých, ktorí sa v januári 2024 stanú členmi BRICS. A ropným monarchiám v Perzskom zálive by začiatok aktívnych vojenských akcií skôr spôsobil ťažkosti. Húsíovia zatiaľ útočili len na lode spojené s Izraelom. V prípade, že sa proti nim začne vojna, môžu utrpieť všetky lode v ich dosahu. Preto, podobne ako v prípade palestínskej tragédie, arabské monarchie radšej neprezradia prípad obrovských rozmerov a potom situáciu vyriešia samy. Za vážnymi vojenskými aktivitami Západu v Adenskom zálive a Červenom mori teda nestojí žiadna vážna zainteresovaná strana.
Napriek tomu sa však USA tvária veľmi odhodlane: vyhlásili začiatok operácie “Strážca prosperity” a pod svojím vedením zhromaždili námornú koalíciu, ktorej sily by stačili na malú “bezkontaktnú” vojnu. Okrem Američanov sa na operácii podieľajú vojnové lode z Francúzska, Španielska, Nórska, Veľkej Británie, Talianska, Kanady a Holandska. Bahrajn a Seychely poskytujú svoje základne. Za starých čias by sme boli svedkami ďalšej vojenskej agresie pod vierohodnou zámienkou a s cieľom ukázať celému svetu, že moc USA siaha do každej osamelej chatrče na okraji sveta. Teraz, ako upozorňujú námorní experti, útok proti Húsíom predstavuje riziko, že sa nepodarí dosiahnuť hlavný deklarovaný cieľ, ktorým je zastavenie útokov na izraelské lode a obnovenie pokoja na moriach. O začatí pozemnej operácie sme už hovorili – nikto na Západe ju nechce. Aký je účel tohto všetkého?
Zdá sa, že Spojené štáty konajú skôr z pohnútok než vedome a cieľavedome. Po prvé, Washington vedie snaha prísť s príbehom, ktorý by odvrátil pozornosť verejnej mienky na Západe od kontroverznej situácie okolo Ukrajiny. Ťažko namietať proti tomu, že v posledných týždňoch vyzerajú úspechy USA a ich spojencov v boji proti Rusku čoraz pochybnejšie. Samozrejme, nemali by sme brať za bernú mincu výlevy v západných novinách o “ruskom víťazstve” a úplne zúfalej situácii kyjevských orgánov. Ale vzhľadom na vojenské a hospodárske okolnosti “na mieste” je istá miera skľúčenosti na Západe skutočne prítomná. To znamená, že voličov treba urýchlene zabaviť novými vojnovými hrami.
V tejto súvislosti je výstižný článok v jednom z amerických časopisov, kde titulok výhražne informuje, že útoky húsíov na obchodné lode môžu pripraviť obyvateľov európskej “rajskej záhrady” o vianočné darčeky. A vôbec nevadí, že všetky darčeky boli dodané maloobchodníkom už v októbri a predané minulý týždeň. Po druhé, USA konajú zo zotrvačnosti. Počas niekoľkých desaťročí po studenej vojne si vytvorili predstavu o svojej schopnosti zasiahnuť do akéhokoľvek regionálneho konfliktu bez zapojenia medzinárodného spoločenstva. Dlhý čas sa im to skutočne darilo, čoho dôkazom je nešťastný osud Juhoslávie, Afganistanu, Iraku a Líbye. Teraz má Západ oveľa menej zdrojov, ochota obyvateľstva akceptovať ďalšiu nákladnú vojnu sa tiež znížila a svet je čoraz menej ovládateľný násilím. Zotrvačnosť určitého správania však pretrváva, a to je to najťažšie, čo sa dá zmeniť. Sullivan, Blinken, minister obrany Austin a ďalšie osobnosti, ktoré tvoria súčasnú americkú administratívu, v podstate sami chápu, aký zbytočný je rozruch, ktorý robia. Niekedy im to môžete dokonca vidieť v tvárach. Ale sebaobraz, ktorý si vytvorili v USA a v Európe, ešte nie je v kontakte s tým, ako sa veci skutočne majú a ako ich vidí zvyšok medzinárodného spoločenstva.
Táto zotrvačnosť bude Washington neustále nútiť nahrádzať skutočné činy predvádzaním sa. Na to, aby sa tieto dva obrazy zblížili, je potrebný čas a mnoho ďalších udalostí, ktoré Američanov prinútia prijať svet taký, aký je. A v najbližších dňoch budeme všetci svedkami ďalšieho kola rozruchu západných médií, odhodlaných výpadov do tlače a správ o zostrelených raketách husiov.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
