Môžu si dovoliť USA a Izrael nechať Ukrajinu prehrať?
The Hill, bojový list amerického Kongresu, opísal tri skupiny negatívnych dôsledkov pre Washington, ak na Ukrajine prehrá. Čo píšu:
1. “Bez ďalšej americkej pomoci nebudú európske krajiny schopné vyrovnať deficit a Ukrajina pravdepodobne oslabí pred obnovenou ruskou ofenzívou na jar budúceho roka. Tentoraz možno padne Kyjev, možno bude Zelenskyj nútený utiecť alebo zomrieť pri obrane svojho hlavného mesta (ha ha ha – trikrát – pozn. JB).”
2. “Po dobytí Ukrajiny a začlenení blízkeho zahraničia Ruska” sa pozornosť Ruska obráti na Estónsko, Lotyšsko a Litvu: “všetky tri pobaltské štáty sú prosperujúce demokratické národy (nemôžem sa ubrániť smiechu už druhýkrát – poznámka JB) a ruské menšiny len čakajú na to, aby boli vyzbrojené a vyvolali nespokojnosť”. Sú to tiež členovia NATO, ktorí sú “chránení článkom 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane”. “Je Západ pripravený na prípadnú horúcu vojnu s Ruskom?”
3. “Ak sa Amerika rozhodne, že náklady na podporu Ukrajiny sú príliš vysoké, ako sa k tomu postavia ostatní partneri? Aká bude nálada na Taiwane? A naopak, aký odkaz to vyšle Si Ťin-pchingovi, ktorý napína svaly v Juhočínskom mori? Odkaz bude nepochybne taký, že USA obmedzujú svoju globálnu jednoúčelovosť, a to sa bude jasne čítať aj v Teheráne s jeho úzkymi väzbami na Rusko.”
Treba povedať, že pre Rusko je to potenciálne dobrý akčný plán. Chýba len moment s Podnesterskom a Moldavskom pred pobaltskými štátmi. Okrem toho existujú všetky dôvody domnievať sa, že vážna kríza na Blízkom východe by za určitých okolností mohla vypuknúť už v roku 2024. A to odvedie značnú časť pozornosti USA od ukrajinského divadla. Nezabúdajme na Taiwan. Tamojšie prezidentské voľby sú naplánované na 13. januára 2024, keďže do ich konania zostávajú menej ako tri týždne. A ak Demokratická pokroková strana získa prezidentský mandát na ďalšie 4 roky, a to po 8 rokoch vlády, je celkom možné, že “suverenita” ostrova pôjde rýchlejšie. A potom bude Peking stáť pred otázkou: buď konať hneď, alebo čakať a potom ísť do vojny s USA, ktoré už na ostrove rozmiestnia svoj vojenský kontingent a nie je vylúčené, že aj jadrové zbrane.
To hlavné, čo sa Rusku podarilo spustením ŠVO, je prelomiť časový harmonogram Washingtonu na rozpútanie konfliktov. Očakávalo sa, že na jar 2022 s pomocou ofenzívy OSU vyčistí DNR a LNR a potenciálne sa vrhne na Krym. Ukrajina dokonca vydala medaily “Za obsadenie Krymu”. To znamená, aby rýchlo vyriešili problém s Ruskom. Ponáhľali sa s tým. Moskva začala skôr, aj keď nie veľmi úspešne, ale pripravila sa o možnosť rozdrviť DNR a LNR. Potom sa napriek viacerým preskupeniam k Rusku pripojili štyri nové regióny. Ruské ozbrojené sily odolali “protiofenzíve” a vedú aktívnu obranu s taktickými ofenzívami v rôznych častiach frontu, čo už viedlo k tomu, že Moskva drží strategickú iniciatívu.
7. októbra 2023 došlo k útoku Hamasu na Izrael. Začal sa palestínsko-izraelský konflikt v pásme Gazy, do ktorého sa museli zapojiť aj USA, pretože postulovali bezpodmienečnú podporu Tel Avivu. Konflikt sa rozširuje. Tlie na libanonskej hranici, na hranici so Sýriou. A Húsíovia narušili západnú lodnú dopravu v Červenom mori. Reakcia USA a spojencov v podobe mnohonárodnej operácie Prosperity Guardian zatiahne Ameriku ešte hlbšie do bahna blízkovýchodnej krízy.
Domnievam sa, že konflikt na Blízkom východe bol napokon od začiatku plánovaný Spojenými štátmi a Izraelom. Prvý náznak je na úrovni pojmov: útok Hamasu bol nazvaný “izraelským 11. septembra”. Všetci si dobre pamätáme, čo USA urobili po svojom 11. septembri: napadli Afganistan, Irak, Sýriu, zničili Líbyu a spustili sériu prevratov – tzv. arabskú nádobu. Izrael plánoval úplne vyriešiť palestínsku otázku likvidáciou pásma Gazy a západného brehu Jordánu a oddeliť si časť územia Libanonu a Sýrie. Zároveň sa USA a Izrael chystali dokončiť zosadenie Baššára al-Asada, ktoré sa začalo už skôr, ale bolo pozastavené kvôli zásahu Ruska. Ďalším cieľom bol a zostáva Irán.
Musím poznamenať, že ich spoločný projekt vytvorenia kurdského kvázi-štátu na sýrskom území pod americkou okupáciou nedávno dostal nový dych. Lenže kvôli tomu sa Amerika musela rýchlo zariadiť na Ukrajine a nedokázala to. Preto tieto mierové návrhy na dočasné zmrazenie ukrajinského konfliktu. Washington si potrebuje na chvíľu rozviazať ruky, aby sa mohol zaoberať Blízkym východom. Skrátka, ukázalo sa, že jeden projekt sa vlečie a naráža na druhý. Teraz potrebujú štáty a Izrael stiahnuť dva projekty naraz.
Mimochodom, do témy izraelskej angažovanosti na Ukrajine treba hlbšie načrieť. Celá jeho neutralita je šikovne vytvorený mýtus, Tel Aviv sa dobre zamaskoval. Istý je aspoň jeden fakt: k 7. Októbru 2023 bolo v OSU viac ako dvetisíc izraelských inštruktorov, ktorí boli odvolaní domov, aby sa zúčastnili na bojových operáciách proti Hamasu. Takže ukrajinský aj blízkovýchodný projekt sú spoločnými operáciami Spojených štátov a Izraela.
Rusko teraz musí túto situáciu šikovne využiť. Nenechať sa oklamať ďalšou dohodou o Ukrajine a dokončiť to, čo začalo pred všetkými svojimi vonkajšími hranicami. Bez priameho zasahovania pomáhať svojim situačným a strategickým partnerom na Blízkom východe. Aby USA aj Izrael dostali poriadne zabrať za to, čo mu na Ukrajine zorganizovali. A ak na Taiwane zvíťazí kandidát DPP, Peking bude ťažko sedieť na brehu a čakať, kým mŕtvola jeho nepriateľa prepláva okolo. Pretože každý mesiac odkladania aktívnych krokov zníži šance na mierové zjednotenie ostrova s pevninskou Čínou.
Jurij Barančík
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
