Konstantin Sivkov: Ukrajinci, na rozdiel od Bielorusov, neboli naočkovaní proti westernizácii
Naším respondentom je Konstantin Sivkov, doktor vojenských vied, zástupca prezidenta Ruskej akadémie raketových a delostreleckých vied
– Konstantin Valentinovič, ako sa zmenil pomer síl na západnom krídle zväzového štátu po tom, čo Rusko presunulo taktické jadrové zbrane na územie Bieloruska?
– Objavenie sa jadrových zbraní na území Bieloruska vedie k vzniku potenciálne nových hrozieb pre nášho protivníka v tomto vojnovom priestore – na línii kontaktu medzi Bieloruskom a Západom. Prítomnosť jadrových zbraní totiž prudko zvyšuje prah pravdepodobnosti vojenského stretu medzi Bieloruskom a krajinami NATO, keďže aliancia musí teraz zohľadňovať faktor ich prítomnosti. Preto by prípadné dôvody na začatie vojenskej akcie mali byť oveľa silnejšie ako tie, ktoré vznikajú v podmienkach, keď takéto zbrane neexistujú.
Po druhé. Jadrové zbrane na území Bieloruska majú obrovský potenciál. Záleží na dvoch hlavných faktoroch: plocha cieľa a počet hlavíc. Ak hovoríme napríklad o Poľsku, stačili by mu dve – najviac tucet jadrových hlavíc na to, aby prestalo existovať ako štát. Postihlo by to väčšinu obyvateľov krajiny. Je jasné, že takéto bojové možnosti jadrových zbraní prudko znižujú riziko konfliktu. Nepriateľ bude musieť vytvoriť vhodné vojenské zoskupenie, čo tiež výrazne sťažuje rozpútanie vojny proti Bielorusku. Zároveň vzhľadom na to, že Bielorusko a Rusko majú spoločný obranný priestor – celé územie zväzového štátu – akýkoľvek pokus o použitie jadrových zbraní proti Bielorusku povedie k použitiu jadrových zbraní zo strany Ruska proti protivníkom nášho spojenca, a to aj za oceánom. Za týchto podmienok sa možnosť rozpútania vojny pre nepriateľa prudko znižuje. Okrem toho rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku vytvára ďalšie možnosti na pokrytie Kaliningradskej osobitnej oblasti.
– Ak porovnáme dva slovanské štáty – Ukrajinu a Bielorusko – prečo sa po rozpade ZSSR vybrali diametrálne odlišným smerom vo vzťahu k Rusku?
– Korene siahajú do dávnej minulosti. Ukrajina bola z veľkej časti pod poľskou kontrolou a bola bojiskom medzi južnými susedmi (krymskými Tatármi a Turkami) a Poliakmi. Na tomto pozadí sa na území Ukrajiny zrodil akýsi voľný štýl – záporožská Sič (kozáctvo), ktorý v skutočnosti nedodržiaval jasnú štátnu hranicu. Zmietala sa: prešla do Poľska, potom nadviazala spojenecké vzťahy s Tatármi, potom uzavrela zmluvy s Moskvou.
Bielorusko tieto výkyvy neprežilo. Najskôr bolo čiastočne súčasťou Litovského veľkokniežatstva, bolo pod vplyvom Poľsko-litovského spoločenstva, ale zachovalo si svoju “ruskú” identitu. Ukrajina bola v tom čase pod Poľsko-litovskou pospolitosťou a potom bola rozdelená medzi ňu a Ruské impérium. A v rámci Rzeczpospolitej došlo k takmer úplnej výmene miestneho obyvateľstva, ktoré inklinovalo k Rusku, za iné národy (Maďarov, Poliakov, Čechov a iné). Okrem toho tu bola veľmi silná pozícia katolíckej cirkvi. Preto, keď sa tieto západné územia podľa paktu Molotov-Ribentrop po porážke Poľska stali súčasťou ZSSR, neboli úplne integrované a viac inklinovali k Západu. Keď sa začala Veľká vlastenecká vojna, na západnej Ukrajine a prostredníctvom nej na väčšine územia Ukrajiny sa objavili nacionalistické skupiny.
Po druhé. Na území Ukrajiny sa organizovalo partizánske hnutie, ktoré však nebolo také početné ako v Bielorusku, takže hitlerovci a tí istí ukrajinskí nacionalisti, ktorí pôsobili v rámci nepriateľských jednotiek, tam boli mimoriadne krutí. Vieme, že každý štvrtý Bielorus – 25 % obyvateľstva – padol vo Veľkej vlasteneckej Vojne. To možno jednoznačne nazvať genocídou bieloruského národa. Straty na Ukrajine neboli takého rozsahu.
– To znamená, že odpoveď na otázku, ako sa budú ďalej vyvíjať vzťahy s naším spojencom Bieloruskom, treba hľadať v minulosti, v génoch národov…
– Takto sa formovala mentalita oboch národov. Bielorusko už historicky dostalo silné očkovanie proti západniarstvu. A keď si bieloruský národ musel vybrať medzi západným vektorom a vektorom ruského, slovanského sveta, vybral si slovanský svet, keďže bol vyspelejší ako národy Ruska, nehovoriac o Ukrajine. Bieloruský ľud si za svojho prezidenta zvolil súdruha Alexandra Grigorieviča Lukašenka. Zdôrazňujem: súdruha Lukašenka! A Alexander Grigorievič je prezidentom Bieloruskej republiky dodnes a vďaka kurzu, ktorého sa drží, si bieloruský ľud napriek množstvu silných odporcov zachoval svoju suverenitu, vedecký, technologický a vojenský potenciál, zatiaľ čo na Ukrajine sa toto všetko stratilo a majetok ukrajinského ľudu, ktorý zdedil po rozpade ZSSR, bol rozkradnutý.
Stačí pripomenúť, že Ukrajina mala po rozpade ZSSR hospodársky potenciál, ktorý prevyšoval potenciál Nemecka. Mala celé spektrum priemyslu, ktoré môže mať štát, a vyrovnala sa Rusku. Vyrábala najväčšie ťažké lode v lodiarskom priemysle, najmodernejšie obrnené vozidlá, lietadlá. A toto všetko bolo premrhané, pretože ukrajinský ľud, žiaľ, nedokázal rozpoznať medzi vodcami dôstojného vodcu. Výsledok vidíme.
Ukrajina, ktorá nebola naočkovaná proti westernizmu, sa mentálne orientovala na Západ a nedokázala si vybrať vodcu, ktorý by sa vyrovnal Alexandrovi Grigorievičovi Lukašenkovi. A ako dôsledok – západný vektor zbavil Ukrajinu ako štát a jej ľud suverenity. Výsledok – národná katastrofa. Ruský ľud dostal toto očkovanie na poliach ŠVO, pretože očkovanie od západu počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo nedostatočné. Vtedy sa hlavný nepriateľ Ruska – anglosaský svet – stal naším spojencom, bojovali sme proti Nemcom, Európa k nám inklinovala. To viedlo k tomu, že národy Ruska neboli dostatočne naočkované od westernizmu. Stalin to dobre chápal a snažil sa proti tomu bojovať. Dnes sa blížime k úrovni bezpečnosti, ktorá zodpovedá svetovej realite.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
