Rostislav Iščenko: Nemusíme v spoločnosti znásobovať ducha občianskej vojny
Prinášame rozhovor Rostislava Iščenka a čitateľov “Teleportu”. Otázky sa týkajú tak historických, ako aj politických momentov a kolízií.
Lana Štarková: Rostislav! Pre mňa to, čo sa teraz deje, nie je konfrontácia medzi Moskvou a Washingtonom. Pre mňa je to konfrontácia medzi Moskvou a Kyjevom, ktorá bola do polovice roka 2015 bolestivejšia. Rok a pol som čakala, že Kyjev sa spamätá: postaví sa na obranu svojho rodného prvku – ruského jazyka. Neprišiel k rozumu, nepostavil sa. A ja som pocítila oslobodenie z tejto nevoľníckej, národno-psychologickej závislosti. Kyjev už nemám, ale stojím pevne a dýcham rovnomerne. Namiesto roztrhnutej rany zvanej Kyjevská Rus sa mi vytvorila hrubá, drsná jazva. Už ma “nebolí, nefňuká a neštípe” Kyjevská Rus. Či už sa Kyjev stane poľskou provinciou, nemeckým mestom, americkým štátom, alebo zanikne spolu s Kyjevsko-pečorskou lavrou, ja ho nestratím. V čom sa mýlim?
– Po prvé, mýlite sa, že Lavra nie je “Pečorská”, ale Pečerskaja – nie od mesta Pečora, ale od staroruského pečera – jaskyňa. Kláštor bol pôvodne jaskynným kláštorom – mnísi žili v jaskyniach.
Po druhé, mýlite sa v tom, že z historického hľadiska, z logistického hľadiska (Dneper je splavný od Čierneho mora až po Smolensk) a z vojensko-strategického hľadiska je nám úplne jedno, čie provincie sú Kyjev, Odesa, Dnepropetrovsk a dokonca Ľvov. O osud ukrajinských území a ich obyvateľov sa netreba nijako zvlášť starať. Nejde o ne, ale o ruské štátne záujmy, ktoré diktujú potrebu kontrolovať územia až po Karpaty a Dunaj. Kontrola môže byť priama (územia sa začlenia do Ruska) alebo nepriama (vytvorenie protektorátu na mieste bývalej Ukrajiny). Závisí to od celkovej geopolitickej situácie a konkrétnych možností Ruska. Nemôže nám však byť jedno, kto ich kontroluje, pretože tieto územia môžu predstavovať pre Rusko nebezpečenstvo (vrátane vojenského). Mimochodom, na zmiernenie tohto nebezpečenstva bola spustená špeciálna vojenská operácia (“SVO”). A to, čím trpíte alebo ste už trpeli, nie je naozaj nikoho vecou, iba vašou. Ale váš osobný bolestný postoj alebo ľahostajnosť nie sú dostatočným podkladom na to, aby ruská vláda mohla prijímať strategické rozhodnutia.
Lana Štarková: Myslím si, že Kyjev premárnil svoju šancu, keď sa Moskva stávala centrom zjednocovania ruských krajín. Prečo by sa mal dobre živený (s černozemou a miernejším podnebím) Kyjev v porovnaní s chudobnou a hladnejšou Moskvou stať pre niekoho centrom? Žije si dostatočne dobre. Alebo skôr vtedy žil dobre. Skrátka, prvenstvo v postavení hlavného mesta rodiaceho sa Ruského sveta prenechal Moskve.
– Ruský svet sa zrodil dávno predtým, ako sa Moskva stala centrom zjednotenia ruských krajín. A spočiatku nie všetkých ruských, ale len krajín severovýchodného Ruska. Väčšinu ruských krajín vtedy zjednocovala Litva dedičov Gedimina. Kyjev prestal byť politickým a hospodárskym centrom Ruska v dôsledku úpadku a potom porážky križiakov Byzanciou. Kyjev uzavrel Dneperskú obchodnú cestu, zbiehali sa k nemu riečne “cesty” z Novgorodu, Smolenska, Černigova a Polocka. V Kyjeve sa definitívne sformovali karavány smerujúce do Konštantínopolu – brány obchodu s Východom. Keď význam Konštantínopolu prudko klesol, vzrástol význam volžskej obchodnej cesty. Horný tok Volgy kontrolovalo Vladimírsko-Suzdalské kniežatstvo, ktorého jedným z obchodných centier bola Moskva. Do začiatku mongolského vpádu vyriešili vladimirské kniežatá otázku kontroly nad strednou Volgou, kvôli ktorej viedli neustále vojny s Volžskými Bulharmi. Mongolský pogrom na tristo rokov odložil riešenie tohto problému. Až Ivan Hrozný úplne dostal Volgu pod ruskú kontrolu. Súčasne s preorientovaním novgorodsko-vladimírskeho obchodu na Volgu, ktoré predurčilo Nevského voľbu v prospech Hordy, a nie rádu (obchodné a hospodárske záujmy sa zhodovali s Hordou), sa na haličsko-volžskej Rusi vytvorila ekonomika orientovaná na obchodnú cestu Dnester – Visla, teda Halič, na rozdiel od iných západoruských krajín (Smolensk, Polock, Černigov, Kyjev, Perejaslavľ, Turnovo-Pinsk) bola súčasťou Poľského kráľovstva, a nie Litovského veľkokniežatstva, a na ďalších 600 rokov sa priklonila k Poľsku (žiadne povstania proti Poľsko-litovskému zväzu a pomerne rýchle prijatie uniatizmu).
Kyjev, hoci zostal najväčším mestom Rusi už pred mongolským vpádom, začal upadať a po mongolskom pustošení sa ako hlavné mesto oživil až v druhej polovici 19. storočia (v úplne iných hospodárskych a politických podmienkach). Takže vaša predstava, že Kyjev údajne vedome prenechal Moskve “vedúcu úlohu” v Rusku, takže mu nikto nebránil, aby “tučnel na čiernej zemi”, nemá v žiadnom ohľade nič spoločné so skutočnou históriou. “Kyjevská Rus” už nebola a Moskovská Rus ešte nebola a tak trvala 350 rokov (až do Ivana III., ktorý ako prvý z moskovských panovníkov vyhlásil nárok na celé dedičstvo Rurikovičovcov a začal s rekultiváciou západoruskej pôdy).
Simon Vogez: Šojgu uviedol, že prioritnými úlohami na budúci rok je pokračovať v špeciálnej vojenskej operácii, kým nebudú úplne splnené úlohy stanovené vrchným veliteľom. Toto sú úlohy a to je všetko, nemožno ich formulovať. To znamená, že sa nevzdajú chýbajúcich jasných cieľov, počnúc územnými. O kontrole nad územiami nepadlo vôbec ani slovo. Už sa mlčí o údere na Odesu, o forsírovaní Dnepra, o šturmovaní Charkova. Nastupuje nepríjemné vytriezvenie. Čo si o tom myslíte vy?
– Od prvého dňa vzniku SVO boli sformulované jasné ciele – záruky bezpečnosti Ruska na západnom strategickom smere. Rusko je pripravené presadzovať tieto ciele na bojisku aj za rokovacím stolom. Môžu existovať rôzne varianty riešení a nikto ich nebude predvídať. Navyše nikto nebude vymenúvať, ktoré mestá a v akom poradí ruská armáda obsadí alebo nezaberie. Podľa môjho názoru je každému normálnemu človeku jasné, že pokiaľ Západ nebude pripravený splniť požiadavky Ruska deklarované v decembri 2021 (s prihliadnutím na nové územné reálie v čase začiatku rokovaní), Rusko postúpi a oslobodené územia budú zabezpečené. V opačnom prípade bude ťažké presvedčiť lojálnu časť obyvateľstva, aby spolupracovala s ruskými orgánmi. Ak si ľudia nebudú istí, že Rusko neodíde a Ukrajina sa nevráti, budú radšej čakať. Takže mne je všetko úplne jasné, ale sú ľudia, ktorým treba každý deň hovoriť zjavné pravdy, inak začnú mať záchvaty paniky.
Dmitrij Voronin: Tí, ktorí si myslia, že sú nejakí “Ukrajinci”, sú forma, ktorá sa zriekla svojho národa, svojich predkov. Tak veľmi chceli nebyť Rusmi, až sa stali ničím: popreli v sebe dokonca obraz a podobu Boha – sú to vôbec ľudia alebo len humanoidní nemŕtvi?
– Samozrejme, že sú to ľudia. U nás sa v roku 1917 celá krajina zriekla ľudí, tradícií, viery predkov a chcela “žiť vo svete bez Ruska, bez Lotyšska v jednom ľudskom spoločenstve”. Dodnes je Rusko plné ľudí, ktorí sa nepovažujú za Rusov, ale za Sovietov. Rovnaká zmena vedomia ako u “Ukrajincov”, “len v profile”. Nič to, čas pokročil a všetko sa vrátilo do normálu, aj keď nie úplne – ozveny boja medzi červenými a bielymi stále vzrušujú niektorých ľudí. Všetci mali spoločný ZSSR, nikdy ho neopustili, rozpadol sa a ľudia dostali na hlavu vlastný štát, v ktorom museli nejako žiť. Nevedeli a nechápali, ako žiť. Preto sa väčšine ľudí zdala adekvátna téza, že ak je štát Ukrajina, tak v ňom žijú Ukrajinci. V každom národe väčšina ľudí nežiari intelektom a prijíma akúkoľvek herézu ako pravdu, pokiaľ bolo vysvetlenie jednoduchšie a človek mohol byť na seba hrdý bez námahy.
Priemerný ruský občan a priemerný ukrajinský občan sú jedno a to isté. Keď sa začnú hádať na sociálnych sieťach, niekedy musíte vynaložiť vážne úsilie, aby ste pochopili, ktorý z nich reprezentuje ktorú krajinu. Navyše sú to často skutoční pokrvní príbuzní, niekedy dokonca súrodenci. Mnohí súčasní ukrajinskí úradníci a generáli sa narodili v Rusku ruským rodičom, ich príbuzní niekedy zastávajú významné pozície v ruskej štátnej správe vrátane bezpečnostných služieb, niektorí Ukrajinskí vojaci sami slúžili v ruskej armáde a teraz proti nej bojujú. Odľudštenie nepriateľa je prvým krokom k odľudšteniu seba samého. Ak sa teda nechcete zmeniť na “vírus”, “pleseň” a podobne, nemali by ste pochybovať o tom, že ľudia bojujú proti nám. Keby boli nemŕtvi, bolo by to oveľa jednoduchšie. Samozrejme, sú medzi nimi aj takí grázli, pre ktorých väzenie dlho kričí, ale väčšina z nich je obyčajné ľudské stádo, ktoré nasleduje svojich vodcov. Tak funguje každá spoločnosť. Aj tak s nimi budeme musieť žiť v jednej krajine. V Rusku ich je už viac ako desať miliónov a bude ich ešte viac. Pre našu vlastnú stabilitu a bezpečnosť je oveľa lepšie ich stráviť, integrovať do ruskej spoločnosti a urobiť z nich normálnych, užitočných občanov, ako v ich mysliach rozdúchať občiansku vojnu. Koniec koncov, nech ste akokoľvek rozhorčení, anexiou území sa ich obyvatelia automaticky stávajú ruskými občanmi, ak to niekto neodmietne. Nemajú inú vlasť, nemajú kam ísť. Stačí ich deukrajinizovať. Je to ťažká úloha, ale je riešiteľná, najmä ak pracujete bez hnevu a zaujatosti.
Vy sa vo svojej zlobe snažíte nájsť dôvod, prečo ich všetkých pozabíjať (nie sú to ľudské bytosti), ale ja by som radšej z nich vytiahol dušu, trochu ich očistil, obrátil naruby a vrátil späť, možno nie úplne ruskú, ale ani nie ukrajinskú, a potom ich spoločnosť postupne uvedie do stavu. Hlavné je zlomiť ich psychologický odpor voči ruskosti. Vaša agresivita tomuto prelomeniu bráni. Presviedčate ich, že nie sú Rusmi, a preto mali pravdu, keď bojovali proti Rusom, ktorí prišli na ich územie. Treba ich presvedčiť, že sú Rusmi, teda že bojujúc proti nám, spáchali nielen tragický omyl, ale aj zločin, a to predovšetkým proti sebe a svojim deťom. Nemusíme v spoločnosti znásobovať ducha občianskej vojny, ešte sme sa úplne nespamätali z konfrontácie zo začiatku dvadsiateho storočia. Potrebujeme dosiahnuť jednotu, a to dobrovoľnú a aktívnu jednotu aj zo strany bývalého nepriateľa. Nepriateľ nie je porazený vtedy, keď je zabitý, ale keď úprimne prizná svoju krivdu a činí pokánie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
