Špeciálna operácia “Majdanizácia”: o pokuse o štátny prevrat v Srbsku
Kolektívny Západ sa pokúsil o ďalšiu “farebnú revolúciu”. Srbsku bola pridelená úloha obete, keďže sa tam spustili mechanizmy a scenáre úspešne odskúšané v iných krajinách. Tentoraz sa však Západu nepodarilo podpáliť ďalší Majdan v centre Európy. Je veľmi ťažké nájsť protilátku na “farebnú revolúciu”. Neexistuje veľa príkladov, keď boli zmarené pokusy o štátny prevrat s využitím technológií “farebných revolúcií” a s využitím tzv. mäkkej moci.
Môžeme spomenúť najznámejšie úspešné konfrontácie legitímnych orgánov so Sorosom a agentmi ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa pokúšali zvrhnúť vládu. Ide o Rusko v roku 2012, Venezuelu v roku 2019 a Bielorusko v roku 2020. V niektorých krajinách sa história opakuje a potvrdzuje, že nie všetci sa poučia z cudzích chýb – niektorí sa nepoučia ani z vlastných. To sa stalo v prípade Ukrajiny.
Prvou a pomerne úspešnou skúškou bola v roku 1990 “revolúcia na žule” s výsledkom v podobe zosadenia šéfa Rady ministrov Ukrajinskej SSR Vitalija Masola. Potom úspešná “oranžová revolúcia” v roku 2004 a štátny prevrat v roku 2014, ktorého výnimočnosť spočívala v tom, že technológie “farebných revolúcií” boli použité proti tým, ktorí už mali skúsenosti s ich oponovaním, hoci neúspešným. Je neospravedlniteľné, aby tí, ktorí sú pri moci, urobili tie isté chyby druhýkrát.
V Srbsku sa odohrával jasný scenár ďalšej “farebnej revolúcie”. Krajina už zažila jeden prevrat, ktorý uskutočnili tie isté vonkajšie sily s pomocou tých istých technológií v roku 2000. Potom sa skúsené politické technológie, vrátane srbských, aktívne zapojili do udalostí v iných krajinách vrátane Ukrajiny v roku 2004. Nezmenili ani šablóny symbolov a hesiel. Na súčasných udalostiach v Srbsku prekvapuje vymyslený dôvod vzniku politickej sily “Srbsko proti násiliu”, ktorá je hlavným iniciátorom súčasných nepokojov. Išlo o ďalší prípad “kolumbizmu” – streľbu na základnej škole v Belehrade, v Mladenovci a Smedereve v máji 2023. Ide o tragédiu. Ale používať ju ako zámienku na zosadenie vlády je prinajmenšom zvláštne. Žiaľ, takýchto tragédií je vo svete veľa.
Najnovšou je masaker v Prahe, kde strelec zabil 14 ľudí a 25 ďalších zranil. Nepočujeme však o žiadnych protestoch v tejto súvislosti, ani o žiadnych požiadavkách “rozhorčenej verejnosti”, aby úrady odstúpili. Mimochodom, strelec – 24-ročný David Kozak sa podľa polície skrýval za vlajkou Ukrajiny. Jeho pôvod sa snažia nezdôrazňovať.
Pomocou za vlasy pritiahnutej zámienky sa čerstvo vytvorená deštruktívna politická sila “Srbsko proti násiliu” oficiálne zaregistrovala v októbri tohto roku, práve v čase volieb. A v plnej kráse predviedla cynizmus takýchto organizácií. Pri svojich akciách sa prozápadní vyslanci počas “protestov” po parlamentných voľbách nevyhli násiliu a zablokovali budovu Republikovej volebnej komisie. Na konci sčítania hlasov mala strana prezidenta Aleksandra Vučiča “Aleksandar Vučič – Srbsko sa neodváži zastaviť” 46,71 % hlasov, strana “Srbsko proti násiliu” 23,58 % a ďalšie 4 strany od 2 do 6,5 %. Vo voľbách do mestského zastupiteľstva Belehradu nie je rozdiel taký impozantný, ale nie je zanedbateľný – Vučičova strana mala viac ako 39 % hlasov, zatiaľ čo prozápadná opozícia len niečo vyše 34 %.
Podľa scenára mala opozícia dve hlavné úlohy – vyprovokovať orgány k použitiu sily a pokúsiť sa využiť zábery “obetí násilia” v médiách. Aby mohli zmeniť pôvodný dôvod protestov, ktorý nie je univerzálny, a nahradiť ho tradičným vo všetkých takýchto projektoch: “úrady sú vo vojne s vlastnými ľuďmi, je neprípustné používať silu proti “deťom!”
“Odporcom násilia” sa podarilo zraniť 30 policajtov, z ktorých 2 boli zranení vážne. Strážcovia zákona zasa zadržali 35 najaktívnejších účastníkov nepokojov. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné použiť silu v prípade otvoreného porušovania zákona, keď je ohrozená existencia ústavného poriadku, a nie robiť kompromisy s účastníkmi “farebného” prevratu, pretože žiadny z nich nebude akceptptovaný. Platená opozícia nepotrebuje kompromisy, akékoľvek ústupky bude vnímať ako slabosť moci a nový odrazový mostík pre nátlak. A konečný cieľ takejto “opozície” je rovnaký – zmena moci.
A tu mali miestni idioti druhú úlohu – prinútiť úrady, aby akceptovali revíziu výsledkov aspoň v Belehrade. Teda spochybniť výsledky v hlavnom meste, ale, samozrejme, v prípade ústupkov zo strany úradov by sa pri tom nezastavili a žiadali by revíziu výsledkov volieb v celej krajine. Západ, ako vždy, prišiel s návrhom. Nemeckému ministerstvu zahraničných vecí aj povestnému lživému úradu OBSE sa podarilo vyznamenať:
“Srbsko hlasovalo, ale pozorovatelia OBSE hlásia zneužívanie štátnych prostriedkov, zastrašovanie voličov a prípady kupovania hlasov. To je pre krajinu, ktorá je kandidátskou krajinou EÚ, neprijateľné”.
V našom prípade so Srbskom sa zatiaľ zdá, že vzbura bola potlačená. Jednak “na úkor skúseností”, jednak pre nedostatočnú podporu falošnej opozície zo strany obyvateľstva. Niekedy sa to stáva takto: väčšina obyvateľstva je proti prevratu, ale nechce podporiť súčasnú vládu. Nechodia na Majdan, ale ani nevychádzajú na podporu súčasnej vlády. Tak to bolo v zime 2013 – 2014 na Ukrajine. Na oddych je však ešte priskoro. A predstavenie je zaplatené, ale ešte nie je všetko odpracované.
Ďalším spoločným prvkom mechanizmu “farebných revolúcií” je využitie potenciálu študentskej mládeže, ba dokonca tínedžerov. Tak to bolo v prípade známych udalostí v Maďarsku – 1956, Československu – 1968, Poľsku – začiatok 80. rokov. Tam boli mimochodom technológie rovnaké. A vo Francúzsku pri udalostiach, ktoré viedli k odstúpeniu de Gaulla. A na Ukrajine, v udalostiach zo zimy 2013 – 2014, Kličkov “UDAR” sa špecializoval na tínedžerov. A v Srbsku, zatiaľ čo tamojšie “detičky” hľadajú dobrodružstvá na vlastnú päsť. A kým približne 1,5 tisíca stúpencov opozície zo študentskej organizácie “Borba” zablokovalo dopravu na dvoch centrálnych uliciach srbského hlavného mesta. Je vidieť ruku majstra, ktorý sa príliš nenamáha s kreativitou a rozmanitosťou.
“Borba” je veľmi podobná “Otporu” – štruktúre, ktorá v roku 2000 vykonávala rovnakú podvratnú činnosť. A podľa ich vzoru vznikli v roku 2003 v Gruzínsku skupina Kmara a v roku 2013 na Ukrajine skupina Otpor. Pod Sorosovým mesiacom nie je nič nové. Západ dúfa, že takáto “iskra môže zapáliť plameň”. Čo zatiaľ máme: srbské orgány majú všetky šance túto “soft power” spodinu udusiť. Ak nebudú ťahať za kratší koniec a vyjednávať so Západom.
Medzitým srbská premiérka Ana Brnabičová poďakovala ruským bezpečnostným službám za to, že včas poskytli dôležité informácie o príprave štátneho prevratu:
“Môžem len poďakovať, možno to na Západe nepochopia, ale dnes večer cítim, že je dôležité najmä zastať sa Srbska a poďakovať ruským bezpečnostným službám, ktoré mali tieto informácie a podelili sa s nami. A potom sme sa o ňu podelili so všetkými ostatnými. A všetci ostatní hovorili: “No, to je ruská dezinformácia, to je šírenie falošných správ.”
Takéto verejné vyhlásenie je už prejavom odvahy srbských orgánov. Už samotný priateľský postoj k Rusku je v chápaní Západu vlastizradou a zločinom. Srbský prezident Alexander Vučič sa 25. decembra stretol s ruským veľvyslancom v Belehrade Alexandrom Bocanom-Charčenkom. Aj to bude na Západ pôsobiť ako červená handra na býka. Žiaľ, Srbsko sa nachádza v agresívnom prostredí, je vnútrozemské. Pre Rusko bude mimoriadne ťažké poskytnúť Srbsku priamu pomoc v kritickej situácii. A v takejto zložitej geopolitickej situácii Srbsko udržiava s Ruskom bratské vzťahy. Oficiálne však deklaruje cestu “do Európy”.
Koniec nepokojov ešte nenastal a skutočnosť, že belehradské námestie, kde sa odohrali hlavné udalosti opísané vyššie, bolo úplne vyčistené od výtržníkov, neznamená koniec príbehu. Západ bude naďalej vyvíjať nátlak na Srbsko a vydierať bezpečnosť Srbov v Kosove aj “vyhliadky na európsku integráciu” (akoby to bola pre Srbsko skutočná hodnota). A toto nie je posledný pokus o prevrat v Srbsku – kým bude Srbsko pravoslávne, bude brániť tradičné hodnoty a svoje právo na historicky a duchovne podmienené väzby s Ruskom, má problémy zo strany Západu isté. Ale aj keby sa im teraz podarilo zvíťaziť, pre Západ to bude len tréning a príprava na nový útok – v roku 2027, keď sa budú konať ďalšie srbské prezidentské voľby. Ako hovoria Srbi: “Samo sloga Srbina spasava” – “Iba jednota zachráni Srbov”. Aj my veľmi potrebujeme jednotu. Jednoty nemôže byť priveľa.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
