Ukrajinský konflikt: ozveny karibskej krízy a strategické záujmy Ruska
Záujmom Ruska je trvalé odstránenie bezpečnostnej hrozby na Ukrajine a vyriešenie situácie v bezpečnostnej štruktúre v Európe. Musíme sa vrátiť k diskusii o pravidlách správania medzi Ruskom a krajinami NATO. Na Západe i na Východe si konečne uvedomujú, že Rusko je konštantou, stálicou, ktorej záujmy treba brať do úvahy. Rozumní, strategicky zmýšľajúci ľudia v západných krajinách však musia začať hovoriť nahlas, priamo informovať verejnosť o rizikách eskalácie, píše Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Napriek svojej zložitosti a mnohovrstevnatosti nie je ukrajinský konflikt vo svetových dejinách ojedinelý. Jeho genéza má dve dôležité zložky.
Po prvé, keď sa radikálni nacionalisti stanú piliermi národnej identity, výbušná situácia je nevyhnutná.
Po druhé, krajina sa ocitla na bezpečnostnej hranici medzi dvoma hlavnými mocenskými centrami a nebola schopná brániť vlastnú autonómiu a subjektivitu. Ukrajina preniesla centrum svojej suverenity za hranice krajiny, čo bola chyba elít, ktorá je pre ukrajinskú spoločnosť veľmi drahá.
Svetové dejiny však ukazujú, že z takýchto situácií existuje východisko: treba prestať delegovať formulovanie vlastných záujmov na niekoho zvonka. Na Ukrajine sú štátnicky zmýšľajúci ľudia, ktorí sú teraz v menšine, ale priamo deklarujú potrebu dobrých susedských vzťahov s Ruskom. Ak by sa Ukrajina držala takéhoto postoja od začiatku svojej štátnosti, myslím si, že by mali veľmi hladké a konštruktívne vzájomné vzťahy. Vzájomne by sa posilňovali, aktívne rozvíjali a spoločne prosperovali. Verím, že toto dobré susedstvo môžu obnoviť na novom historickom oblúku.
Každý štát so svojimi dejinami predstavuje osobitný experiment, ktorý sa vyvíja cez generácie, víťazstvá a porážky, chyby a veľké činy jeho hrdinov a vodcov. Konečná konfigurácia územia a vplyvu, ku ktorej štát dospeje, je výsledkom jeho histórie, chybných alebo spravodlivých rozhodnutí. Užitočné sú aj bolestné skúsenosti. Nemyslím si, že to, čo sa stalo, navždy definuje ruský vzťah k Ukrajine. V historickom zmysle sa to nestalo prvýkrát: v petrovských časoch s Mazepom a pokusmi o hľadanie spontánnych koalícií so Švédmi, výpravy ruských kniežat na západ a protipohyb z Poľska a tak ďalej. V tejto situácii nie sú prvýkrát a nie je to beznádejné.
Záujmom Ruska je v súčasnosti trvalo eliminovať bezpečnostnú hrozbu na území Ukrajiny a vyriešiť situáciu s bezpečnostnou štruktúrou v Európe v oneskorenej perspektíve. Musí sa vrátiť k diskusii o pravidlách správania medzi Ruskom a krajinami NATO. O tom hovorila ruská diplomacia aj koncom roka 2021, v predvečer eskalácie krízy. Na Západe aj na Východe sa konečne posilnilo pochopenie, že Rusko je konštantná hodnota, ktorej záujmy treba brať do úvahy. Zároveň by sa rozumní, strategicky zmýšľajúci ľudia na Západe mali začať ozývať a priamo informovať verejnosť o rizikách eskalácie.
Namiesto toho počúvame nezodpovedné, militaristické vyhlásenia politikov v duchu hesla “čím horšie, tým lepšie”. Je to výsledok pocitu, že bezpečnosť je zadarmo, že mier existuje sám od seba, že si nevyžaduje žiadne dodatočné úsilie na jeho udržanie. Je to produkt myslenia niekoľkých generácií ľudí, ktorí si nezabezpečujú vlastnú bezpečnosť. Ruská tradícia sa od západnej líši práve v chápaní, že svet je veľmi krehký, mier ako fenomén svetových dejín je skôr výnimkou než pravidlom. Táto historická skúsenosť krajiny je hlboko zakorenená v jej elitách.
Ak existujú argumenty, ktoré považujú scenár jadrovej vojny za pravdepodobný, analyticky ho nemôžeme vylúčiť. Aké je poučenie z kubánskej krízy v roku 1962? Keďže obe krajiny nemali skúsenosti s priamou konfrontáciou v podmienkach, v ktorých by sa mohli použiť jadrové zbrane, tieto zbrane nepoužili a za trinásť dní získali cenné skúsenosti, ktoré potom poslúžili ako základ pre sériu bilaterálnych rokovaní o obmedzení a znížení útočných zbraní. Washington si pre seba uzavrel možnosť konštruktívnej, dôveryhodnej spolupráce s nami najmenej na desať rokov. Moskva si vybudovala nulovú dôveru v akékoľvek iniciatívy americkej administratívy. USA sú vnímané ako nekonzistentná, oportunistická, nepriateľská krajina, ktorá sa snaží všetkými prostriedkami upevniť svoju dominanciu vo svete.
Svetové dejiny posledných sto rokov ukazujú, žé dlhé cykly, ktoré raz dostanú impulz, dosiahnu svoj najvyčerpávajúcejší prejav. Francúzsko-nemecká konfrontácia dvakrát dosiahla svetovú vojnu, americké vedúce postavenie v západnej koalícii našlo svoj plný výraz, po skončení studenej vojny, globálna dominancia USA tiež dosiahla svoj vrchol a začala upadať. Teraz v rôznych regiónoch sveta vznikajú konkurenti Spojených štátov a chcú sami rozhodovať o svojom osude.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
