Sergej Pereslegin: Vojna na Ukrajine sa skončí v roku 2024
Pred Novým rokom má zmysel pozrieť sa na vývoj vojny v roku 2023 a porozprávať sa o dôležitých udalostiach, ktoré sa odohrali v uplynulom týždni. Niektoré udalosti sa stali na fronte, mnohé v jeho okolí. Bez akejkoľvek škodoradosti, keďže pre mňa je vojna na Ukrajine občianskou vojnou, konštatujem, že pre tento rok Ukrajina vojnu prehrala, hoci ešte nie je fakt, že ju Rusko vyhralo.
Počas roku 2023 Rusko konalo oveľa kompetentnejšie ako pred rokom. Na jeseň 2022 Rusko utrpelo ťažkú porážku, prešlo do defenzívy a muselo opustiť Cherson. Cherson je dôležité strategické, logistické centrum. Dôležitý ako kontrolná zóna Dnepra a kontrolná zóna Krymu. Ale Surovikin mal napodiv pravdu, rovnako ako Kutuzov, ktorý nariadil opustiť Moskvu. Kapitulácia Chersonu sa ukázala ako prológ k ťažkej porážke Ukrajiny. Ukrajina potrebovala čas na vyrovnanie získaných pozícií, potrebovala čas na sformovanie nových brigád, potrebovala čas na prípravu ofenzívy. Dá sa celkom jednoznačne povedať, že Ukrajina tu definitívne stratila dynamiku. Ďalej Ukrajina urobila niekoľko chýb.
Ukrajina začala ofenzívu neskôr, ako bolo potrebné. Použila značné sily na ofenzívu, ale oddelene, nie tam, kde bolo treba, a nie tak, ako bolo treba. Hoci smer hlavného úderu bol od začiatku celkom zrejmý. Ofenzíva bola úplne neúspešná. Nebol dosiahnutý ani jeden, dokonca ani prvý operačný cieľ. Táto porážka sa stala mimoriadne dôležitou. Západ sa hypnotizoval istotou víťazstva v letnej ofenzíve a keď víťazstvo neprišlo, podpora Západu Ukrajine sa začala meniť. Začali zisťovať, kto je vinný za neúspech ofenzívy. Je jasné, že Ukrajina nie je schopná bojovať sama, a potom sa ukázalo, že Západ nie je schopný rýchlo vrátiť vojenskú výrobu. Preto neúspech ofenzívy, do ktorej boli investované značné západné zdroje, priviedol Ukrajinu na pokraj katastrofy. To sa stalo jasné začiatkom novembra 2023
V priebehu novembra a decembra tri strany konfliktu Rusko, Ukrajina a zjednotený Západ (tu ich musíme rozdeliť na Európu, Anglicko a Spojené štáty, keďže ich pozície nie sú rovnaké) pochopili, čo sa stalo. Okolo 15. decembra sa na Západe dosiahol určitý konsenzus. Práve od druhej polovice decembra sa začalo určité oslabenie ukrajinskej obrany na fronte, Ukrajina stratila Marinku – veľmi dôležitú obrannú baštu. Myslím si, že strata Marinky je dôležitejšia ako strata Bachmutu. Bolo chybou udržať Bachmut, ale nebolo chybou udržať Marinku, pretože je to mimoriadne dôležitý obranný bod pre OSU. Nepodarilo sa im ho však udržať. Od 20. decembra sa začala veľmi zvláštna, výrazná a neštandardná mediálna ofenzíva Západu, ktorá sa výrazne líši od predchádzajúcich mediálnych ofenzív. Ide o veľmi silný tlak na Rusko, a to tlak vo všetkých smeroch, na ktoré môžu dosiahnuť. Ide o snahu aspoň trochu zlepšiť situáciu ako celok a nájsť adekvátne východisko z vojny.
Po prvé, toto je článok v New York Times. Tento seriózny denník, ktorý má ďaleko od žltej tlače, zrazu uvádza, že Putin sa obrátil na Spojené štáty s náznakom, že sú potrebné mierové rozhovory a že je pripravený ich viesť. O niečo neskôr viaceré ruské médiá aj bez odkazu na New York Times uviedli, že Putin už od septembra vysiela Západu signály o potrebe dosiahnuť prímerie. Treba si uvedomiť, že za súčasných okolností nie je vôbec jednoduché prejsť k rokovaniam o mieri, dokonca ani k rokovaniam o novoročnom prímerí. Takýchto pokusov už bolo veľa a všetky boli neúspešné. Ako ukazujú skúsenosti z prvej svetovej vojny, od uvedomenie si porážky vo vojne po vystúpenie z vojny môže uplynúť pomerne dlhé obdobie, jeden až dva roky.
Každému je jasné, že Rusko má teraz na fronte prevahu, a to rozhodne nie je chvíľa, keď by Rusko malo ponúkať podmienky mierovej zmluvy, a už vôbec nie žiadať o ich začatie. Ruská pozícia je tu úplne iná. Rusko pripravuje záverečnú fázu ŠVO. Takže vôbec nie je jasné, pre koho tieto ruské médiá pracujú. Je zrejmé, že ide o naozaj šikovnú, diplomatickú, či skôr mediálnu a diplomatickú ofenzívu proti Rusku. Na konci tejto rafinovanej mediálnej a diplomatickej operácie sa ruské médiá vytasia s formuláciou, že “všetci vedia, že ruské vedenie za chrbtom svojich vojsk a parlamentu vedie tajné rokovania s americkým vedením za chrbtom americkej administratívy a všetci o tom vedia”.
Ďalej je tu útok na Feodosiu. Už sme viackrát povedali, že po každej porážke Ukrajina zvyčajne zorganizuje poriadny mediálny úder. Bol to už Kremeľ, bol to Novgorod, bol to Sevastopoľ. Teraz Feodosia. Po veľkom rozruchu sa po týždni ukáže, že celkovú situáciu vo vojne to vôbec neovplyvnilo. Strata Marinky je stratou súdržnosti frontu a vyradenie 35-ročnej výsadkovej lode je významná udalosť, ale zjavne nie taká vysoká ako Marinka. Ďalej sa celkom “nečakane” zrazu objaví článok, ktorý obchádza aj všetky médiá, že Ukrajina ustupuje len preto, lebo všetky jej najlepšie brigády boli stiahnuté do tyla a tam prebieha rotácia a nasadenie novej techniky a zbraní. Chystá sa nová veľká ofenzíva a na rozdiel od chyby, ktorú urobili v lete, na ňu vopred neupozornia.
K tejto téme chcem povedať: Ukrajina teraz nie je absolútne pripravená na ofenzívu, ale vzhľadom na pokles celkovej bojaschopnosti a zhoršenie logistiky Ukrajina nemôže viesť čisto obrannú operáciu a bude nútená skutočne zaútočiť. Tento protiútok nebude úspešný, hoci by mohol spôsobiť určitú lokálnu krízu pre Rusko. Mohlo by to byť niečo podobné ako ardenská ofenzíva Nemcov v roku 1944, keď postupovali dobre takmer k rieke Maas. Tam však vo všeobecnosti od začiatku nebola žiadna šanca. Niečo také naozaj môžu a z môjho pohľadu by aj mali urobiť. A po porážke tejto ofenzívy sa front úplne zrúti. Rusko sa tejto protiofenzívy nemusí báť, naopak, má záujem ju vyvolať.
Z môjho pohľadu je rok 2024 koncom vojny. Chápem, že vojna môže byť zmrazená rôznymi spôsobmi, ale vo všeobecnosti by mal byť tento vojenský konflikt v podstate vyriešený v lete alebo na jeseň budúceho roka. Čím skôr, tým lepšie, pretože vo všeobecnosti teraz už nejde o to, ako sa konflikt skončí, ale ako sa z neho strany dostanú, ak neexistujú rozumné diplomatické spôsoby, ako ho ukončiť. Objavujú sa aj príspevky, v ktorých sa píše, že po vojne sa nič nezmení, vojaci ŠVO budú chrániť oligarchov atď. A aj to je mediálna ofenzíva, podobne ako možno informácie o ” nahom večierku”. Samotná strana dokonale nahrala nepriateľovi, keď ukázala, že oligarchia v Rusku sa nijako nezmenila a umelci sa o ŠVO nestarajú.
V posledných dvoch týždňoch sa objavili ďalšie dve správy, ktorým som venoval pozornosť. Prvá je, že USA sú pripravené dať Ukrajine malú jadrovú bombu a len čo sa tak stane, Ukrajina ju okamžite použije. Vieme však, že USA boli v celej histórii od druhej svetovej vojny rozhodne proti akémukoľvek odovzdávaniu jadrových zbraní iným krajinám. Neurobili tak ani v oveľa krízovejších udalostiach kórejskej a vietnamskej vojny. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že Ukrajina pripravuje provokáciu s použitím chemických zbraní, čo je pravdepodobnejšie.
Druhou správou je, že si zrazu spomenuli na Prigožinovu smrť a podľa známej formulky “všetci vedia” oznámili, že Putin osobne nariadil vyhodiť jeho lietadlo do vzduchu. Naďalej som presvedčený, že hlavným podozrivým z Prigožinovej smrti je Francúzsko. Celá mediálna ofenzíva Západu sa vedie výlučne okolo postavy Putina. Putin zabil Prigožina, Putin neochránil Feodosiu, Putin žiada začať rokovania. Zdôrazňujem, že problém tejto vojny spočíva v tom, že bola diplomaticky pripravená zo všetkých troch strán mimoriadne neúspešne, a preto je ťažké dostať sa z nej prostredníctvom rokovaní. V období, keď Západ čakal na úspech ukrajinskej ofenzívy, sa pevne držal pozície, že akýkoľvek iný mier ako obnovenie Ukrajiny v jej hraniciach z roku 1991 znamená pre Západ fatálnu porážku. Teraz musí Západ nájsť možnosť, ako sa z tejto demagógie dostať.
Zatiaľ našiel možnosť, že takýto lascívny mier neponúkame my, ale Putin. Toto vysvetlenie nie je pre Putina, ale pre jeho voličov, ktorým hranice z roku 1991 tak dlho vymývali mozog. Nebudeme z Ukrajiny robiť atómovú vojnu a tento mier je pre Rusov krajne nevýhodný a svedčí o víťazstve NATO. A to, že v priebehu tohto víťazstva Ukrajina stratila niektoré územia, tak kto z voličov NATO pozná mapu východnej Európy. Potom by sme mali očakávať začiatok záverečnej fázy operácie. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť.
Ukrajina svoju ofenzívu určite ukončila, zatiaľ čo Rusko napriek prudkým bojom v Avdejevke a Marinke svoju ofenzívu ešte nezačalo. Verím, že do leta alebo jesene bude potreba prechodu od vojny k mieru všeobecne uznaná. Iná vec je, ako sa tento prechod uskutoční. Bude si to vyžadovať skutočnú rovnováhu na strane všetkých strán konfliktu, ale bude sa to musieť uskutočniť. Rusko jednoducho pokrčí plecami nad mediálnou ofenzívou Západu a spustí obmedzenú ofenzívu na fronte. Frontová línia sa mení. Západ pôsobí v mediálnom priestore, zatiaľ čo Rusko pôsobí vo fyzickom priestore a je v tom jednoducho lepšie.
Sergej Pereslegin
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
