Srbsko na Silvestra: opozícia vyvesila vlajky Euromajdanu. Presne podľa metodiky Kyjeva
Po rozohnaní agresívnych demonštrantov pri budove belehradského zhromaždenia sa situácia v srbskom hlavnom meste a ďalších mestách krajiny upokojila. Stúpenci prozápadnej opozície však z ulíc neodišli, sympatizanti protestov z EÚ a USA nezmenili svoju agresívnu rétoriku, navyše organizátori nepokojov v nich mienia pokračovať podľa známych metód farebných revolúcií.
Farba belehradského Majdanu je modrá. To bola odpoveď na otázku Ivany Stradnerovej, výskumníčky Nadácie na obranu demokracií, ktorá sa profesionálne venuje ruskému smeru, resp. boju proti našej krajine, o farbe ďalšej “revolúcie”, ktorú sa Západ snaží rozpútať v Srbsku. Na jednej zo sociálnych sietí zakázaných v Rusku jej odpovedal pomerne zaujímavý pán – americký politavanturista Jason Jay. Táto postava svojho času pracovala v tíme zosnulého Johna McCaina, štandardného srbofóba a rusofóba, a potom bola poradkyňou moldavskej premiérky Mai Sandu, ktorá sa tiež vyznačovala patologickou averziou voči všetkému ruskému. Teraz očakáva, že ďalší Majdan, tentoraz v hlavnom meste Srbska, sa začne budúci utorok, teda už 2. januára 2024.
Zahraniční sympatizanti a organizátori očakávajú ďalšiu vlnu masových nepokojov v Belehrade a netaja sa tým. A tak hneď ako sa “pokojní demonštranti” objavili pod oknami belehradského parlamentu, člen takzvaného Európskeho výboru pre rozvoj NATO Günter Fehlinger ich na svojom profile privítal:
“Euromajdan v Belehrade. Srbomajdan! Slobodné Srbsko pod ruskou okupáciou od roku 2003 do roku 2023”. Môžeme sa čudovať, čo chcel tento európsky politik uviesť takouto chronológiou vzhľadom na to, že v roku 2003 sa stal prezidentom Srbska celkom prozápadný Boris Tadič. Iná vec je, že pred ním a bezprostredne po zvrhnutí Slobodana Miloševiča bol prezidentom Milan Milutinovič, prezývaný “bezfarebný”, na ktorého si dnes už málokto spomenie. Ak vezmeme do úvahy túto skutočnosť, je jasné, koho chce Západ vidieť ako “vodcu” ovládaného Srbska – úplne zmanipulovaného bezcharakterného panáka, ktorý má na rozkaz rozohnať vlastencov, vzdať sa Kosova, uznať falošnú “genocídu v Srebrenici”, odmietnuť podporu krajanov v Bosne, Kosove a Čiernej Hore, priviesť krajinu do NATO a pripojiť sa k protiruským sankciám.
Okrem toho môže začať dodávať zbrane Zelenského režimu, za čo bude odmenený ďalším prísľubom skorého vstupu do EÚ. Medzitým sa v mene naplnenia týchto “vznešených” plánov protestujúca verejnosť patrične zahrieva. V týchto dňoch je hlavné mesto Srbska posiate letákmi, ktoré vyzývajú na nepretržitú blokádu hlavných ciest v Belehrade a na výstavbu protestného stanového tábora. A výzva bola vypočutá: skupiny mladých ľudí už zablokovali ulicu Kneza Miloša a začali stavať stany v blízkosti budov ministerstva zahraničných vecí a ministerstva štátnej správy. Pripomína vám to niečo?
O mnohom svedčí aj štylizovaná päsť ako symbol študentského protestného hnutia “Boj”, ktoré sa v týchto dňoch snaží ovládnuť pouličný živel. Analógie tu, samozrejme, môžu vzniknúť rôznymi spôsobmi. V prípade Rusov – s nedávnymi “nájazdmi”, ktoré zachvátili našu krajinu a medzi účastníkmi, ktorých bolo aj veľa mladých ľudí – žiakov a študentov. K organizátorom a provokatérom neohlásených pochodov vtedy často patril aj známy ” odborový zväz”, ktorého symbolom bola rovnaká päsť. Na druhej strane Srbi v symbole súčasných pouličných protestov spoznajú päsť mládežníckeho hnutia Otpor, vyškoleného západnými mimovládnymi organizáciami – prvej mládežníckej organizácie na svete, ktorá stála pri zrode prvej “buldozérovej revolúcie” z roku 2002, ktorá zvrhla Slobodana Miloševiča – prvého zo série úspešných “farebných” prevratov.
V každom prípade bez ohľadu na to, kto čo v pästi “boja” rozpozná, jedno je jasné – všetky tieto revolúcie a nepokoje majú jedného konkrétneho zákazníka a príjemcu. “Pozrite sa na Srbsko, teraz im hovoria to isté (ako Ukrajine pred Majdanom. – pozn. red.): Pripojte sa k sankciám proti Rusku, odovzdajte Kosovo, uznajte ho za úplne nezávislé, potom vás prijmeme do EÚ. Ak nie, pokúsili sa o štátny prevrat,” komentoval situáciu v bratskej krajine pre agentúru RIA Novosti ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. A snažia sa o to dodnes.
Medzitým sa prozápadná koalícia “Srbsko proti násiliu”, ktorá spustila kolotoč násilia hneď po tom, ako sa stali známe neuspokojivé výsledky parlamentných volieb, snaží prezentovať ako “biela a hebká” a zničenie budovy belehradského zhromaždenia dáva za vinu nejakým provokatérom z radov úradov, fanúšikom futbalového klubu Partizán najatým na tento účel. Je príznačné, že rovnakú “verziu” okamžite podporila aj spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre Kosovo Viola von Kramonová, ktorá pri tejto príležitosti pripomenula termín “titušky”(“Tituškovia” (ukr. tituški) je kolektívny pojem, ktorý sa objavil v máji 2013 na Ukrajine, pôvodne na pomenovanie mladých ľudí, ktorých miestne orgány ticho využívajú ako podnecovateľov a žoldnierov na organizovanie násilných provokácií, potýčok a iných akcií s použitím fyzickej sily.). Samozrejme, nie je to náhoda.
Treba poznamenať, že šéf kriminálnej polície Ninoslav Cmolič vo vysielaní agentúry Tanjug bez problémov vyvrátil všetky tieto prázdne a nepodložené obvinenia, ukázal fotografiu pogromistov v budove a vymenoval ich – všetci sa “náhle” ukázali byť aktivistami práve “Srbska proti násiliu”. Následne mimochodom protestujúci pochodovali pred úradom v tisícových davoch a žiadali prepustenie “obetí režimu”. Úrady však naďalej neoblomne chcú dodržiavať literu zákona a brániť národnú suverenitu. Horiaci odvar modrosrbského Majdanu sa mieša s provokáciami a začiatok budúceho roka bude pre krajinu na brehu Dunaja zjavne ťažký.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
