Veliteľ gruzínskej légie Mamukau Mamulašvili bol zabitý na Ukrajine
Aktuality, Bezpečnosť,

Riaditeľ Valdajského klubu: Ukrajina, Palestína a Taiwan budú kľúčové body napätia v roku 2024

Kľúčoví aktéri ukrajinskej krízy – USA, EÚ, Ukrajina, Rusko – sú v súčasnosti presvedčení, že pôjde o dlhotrvajúcu krízu a dominantným faktorom bude boj o iniciatívu. Kroky Ruska, ako napríklad posilňovanie ozbrojených síl a vojenskej výroby, účinné presmerovanie zahraničného obchodu na východ a rozvíjanie vzťahov s Čínou a ďalšími spojencami, naznačujú jeho pripravenosť hrať dlhú hru. Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu, píše o tom, ako sa zvýšili stávky v tejto “hre” a ako môže konflikt zmeniť medzinárodnú situáciu.


 

Elity každej zo zúčastnených strán vyriešili časť svojich úloh. USA za nízku cenu získali “motivovaný uragán” – Ukrajinu, pripravenú bojovať proti Rusku, vytvorili relatívne disciplinovaný blok spojencov v Európe a snažia sa spojiť aliancie na Východe a Západe do jednotného systému, napríklad realizáciou projektov predaja kórejských tankov Poľsku. Američania teraz v podstate “rozdeľujú a panujú” nad svojimi spojencami. Z troch existujúcich skupín krajín v Európe – “radikálov” (východná Európa a Spojené kráľovstvo), “opatrných” (západná Európa) a “oportunistov” (Maďarsko, Rakúsko a Turecko) – sa Američania spoliehajú na prvú z nich, ktorá prehlušuje hlasy ostatných európskych štátov.

 

USA dostali aj impulz na rozvoj vlastného vojensko-priemyselného komplexu a zabezpečili si energetický trh v Európe: americkí manažéri budú teraz v Európe obchodovať s arabskou ropou a plynom a profitovať z toho. V súčasnosti sú hráči stále plní nadšenia: krízu vnímajú ako príležitosť na dosiahnutie svojich cieľov. V súčasných podmienkach môžeme hovoriť o “únave zo sveta” a túžbe upraviť existujúci systém s cieľom dosiahnuť väčšie zohľadnenie svojich záujmov. Preto sa dnes účastníci konfliktu – USA, Ukrajina a EÚ – nikam neponáhľajú.

 

Rusko je tiež pripravené na zdĺhavý konflikt. Čína vníma súčasnú situáciu ako príležitosť materiálne profitovať zo vzťahov s Moskvou a Washingtonom. Ďalšími príjemcami konfliktu sú India, arabské krajiny a Irán, ktorý sa dostal z izolácie vo vzťahoch s Ruskom a má v úmysle využiť krízu na budovanie vzťahov so svojimi susedmi. Vyčnievajú Saudská Arábia, Katar a Spojené arabské emiráty, pre ktoré sa čínsky trh stáva významným trhom, takže si môžu dovoliť zaobchádzať s Washingtonom voľnejšie.

 

Konfliktom sú najviac postihnuté krajiny v blízkosti vojnovej zóny, predovšetkým v Európe, a tie, ktoré sú ekonomicky najviac prepojené s Ruskom: čelia “importovanej inflácii”, logistickým problémom a sekundárnym sankciám. Napriek tomu Kazachstan, Uzbekistan, Turecko a Spojené arabské emiráty Američania vnímajú ako ekonomické okno do Ruska a sami často vystupujú ako oportunisti, ktorí hľadajú v konflikte určité výhody. Odolnosť krajín v roku 2024 závisí od toho, či ich elity dokážu túto krízu využiť vo svoj prospech. Niektoré sa snažia exportovať svoje domáce problémy a riešiť ich na úkor krízy: pre USA a krajiny EÚ je to skvelý spôsob, ako vysvetliť zložitú domácu situáciu. Iné neexportujú svoje vnútorné problémy smerom von, ale riešia len vonkajšie: napríklad Rusko počas krízy rieši svoje vonkajšie bezpečnostné problémy, pretože táto situácia vôbec neprispieva k riešeniu vnútorných problémov.

 

Otázka, do ktorej kategórie patria Čína a Irán, zostáva otvorená. Pre Teherán sú prvoradé domáce hospodárske a sociálne problémy, ktoré však nie je možné riešiť zapojením sa do krízy. Pre Čínu je najdôležitejším problémom Taiwan, kde zostáva status quo, hoci z dlhodobého hľadiska je táto situácia pre Peking neprijateľná. V súčasnej kríze prežijú tie krajiny, ktoré sa dokážu ” neprepadnúť” do vnútornej nestability. Zatiaľ si nikto, okrem Ruska a Ukrajiny, neuvedomuje význam konfliktu: pre všetkých je to “virtuálna” vojna, ktorú sledujú z diaľky. Tak to bude pokračovať až do prvého skutočného “zrútenia” v jednej z krajín, keď bude všetkým jasné, že konflikt má dôsledky.

 

Preto teraz musia odborníci predvídať “body napätia”. Sme svedkami oživenia dlhodobých konfliktov v Eurázii (Náhorný Karabach, Palestína, Kosovo, Jemen, Sýria), pretože panuje presvedčenie, že ciele možno dosiahnuť vojenskými prostriedkami. Vidíme, že spoločnosť sa dostáva do krízy, a otázka, či sa tento konflikt zmierni alebo prehĺbi, zostáva otvorená. Situáciu navyše komplikuje nekompetentnosť elít v západných krajinách, ktoré môžu v dôsledku ukrajinského konfliktu odísť. Dnes vychádzame z predpokladu, že v dôsledku krízy západné elity nevydržia, ale možná je aj iná situácia, v ktorej sa orgány európskych krajín “vezú” na protestných náladách spôsobených ekonomickými a sociálnymi problémami.

 

V tomto stále nepravdepodobnom scenári budeme svedkami novej militarizácie Nemecka a Francúzska, návratu Európy k mocenskej politike, čo môže znamenať skutočnú strategickú nezávislosť Európy od Spojených štátov. Zároveň Briti rozdelia francúzsko-nemecké spojenectvo v snahe posilniť svoj vplyv. Tomu bude napomáhať perspektíva remilitarizovaného Nemecka, ktorá desí Francúzsko a Poľsko. Západ využíva súčasnú krízu na ospravedlnenie chýb, ktoré urobil dávno pred ňou: Spojené kráľovstvo maskuje negatívne dôsledky brexitu, Nemecko dôsledky svojho zaľúbenia do nesprávne pochopených ideí sociálnej demokracie a odmietania nezávislej politiky. Podobné nálady sa objavujú aj vo Francúzsku, ktoré tiež uvažuje o remilitarizácii.

 

Podľa čínskych výskumníkov sa súčasná kríza začala ešte v roku 2018 nástupom Donalda Trumpa k moci v USA, ktorý začal boj proti globalizácii. Nasledovala “fyzická” kríza spôsobená pandémiou a po nej Rusko prevzalo iniciatívu na seriózny rozhovor s USA o európskej bezpečnosti. Pre Rusko aj USA zostávajú hlavnými problémami vnútropolitické otázky, takže boj bude pokračovať dovtedy, kým nezatieni domáce problémy.

 

Pokúsme sa definovať objektívne kritériá víťazstva pre účastníkov krízy. Z hľadiska záujmov Ruska by mala byť Ukrajina neutralizovaná, demilitarizovaná a zbavená zdrojov na pokračovanie útočnej politiky, zatiaľ čo koalícia jej spojencov by mala uznať legitímnosť bezpečnostných záujmov Ruska v Európe. Pre USA by bolo relatívnym víťazstvom zachovanie existujúcej frontovej línie a stabilizácia situácie: Ukrajina by si zachovala svoj mobilizačný potenciál a priemysel a bola by pripravená pokračovať v boji proti Rusku. Niektorí na Západe stále uvažujú o členstve Ukrajiny v NATO: ak si Kyjev zachová svoj priemyselný potenciál, bude pre USA cenný ako nástroj nátlaku na Rusko. V tomto scenári by bolo v záujme Ruska, aby sa z Ukrajiny nestal dobre vyzbrojený “Izrael”, ale pomyselná “Bosna” – rozdelená krajina bez priemyselného potenciálu, ktorá sa nemôže stať významnou protiváhou Ruska. V očiach Moskvy cieľ denacifikácie Ukrajiny naberá na význame – kým na začiatku kampane mal skôr psychologický charakter, dnes sa stáva čoraz viac aplikovaným cieľom na odstránenie diskriminačnej legislatívy voči veľkým etnickým skupinám. Je nepravdepodobné, že by Rusko súhlasilo so zmrazením konfliktu. Zásadný rozdiel medzi súčasnou situáciou a udalosťami na začiatku konfliktu spočíva v tom, že Ukrajina mala možnosť byť predmetom rokovaní, ale teraz o ňu prišla.

Andrej Sušencov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov