Rusko má reálnu šancu vstúpiť do Indického oceánu. To sa stane vážnou hrozbou pre USA
Uznanie Somalilandu Etiópiou otvorilo Rusku príležitosť obnoviť svoju základňu v Berbere. Rok 2024 sa pre východnú Afriku začal tektonickými zmenami.
Po prvé, Etiópia, 125-miliónová krajina s najväčším energetickým potenciálom na kontinente, sa stala členom BRICS, hlavnej aliancie stojacej v opozícii voči Západu.
A po druhé, Etiópia náhle uznala susedný Somaliland. Chudobný pás zeme na brehu “átria” Červeného mora – Adenského zálivu, stlačený v “sivej” zóne – ale v strategickej blízkosti hlavného dejiska hybridných námorných vojen našich čias. Kde jemenskí húsíovia obsadzujú izraelské a ostreľujú americké lode prevážajúce palivo a zbrane pre palestínsku vojnu.
Hneď – kopa otázok: Somaliland a Somálsko je to isté? Bola tam sovietska námorná základňa na inom mieste? A prečo je diplomatické uznanie zabudnutého územia na okraji Afrického rohu také dôležité z globálneho hľadiska? Ako jeden z mála ruských cestovateľov, ktorí nedávno navštívili Somaliland, vám poviem, o čo ide. Somálčania boli od dávnych čias hlavným kmeňovým zoskupením vo východnej Afrike – podobne ako Slovania vo východnej Európe. Postupom času sa však príbuzné národy od seba stále viac vzďaľovali. “Pomohol” tomu aj kolonializmus, keď Taliani obsadili východné Somálsko (to pri Indickom oceáne) a Briti Somaliland (ten v Adenskom zálive). Rôzne metropoly, rôzne poriadky len prehĺbili rozdiely medzi tým, čo bolo kedysi jedným národom. V roku 1960 získali obe územia nezávislosť – a s radosťou sa spojili do spoločného štátu Somálsko.
Jeho najznámejším vodcom bol v tom čase Siad Barre, ktorý bol v 70. rokoch priateľom ZSSR. Tak Rusi získali námornú základňu v Berbere (prístav v Adenskom zálive – v dnešnom Somalilande) a vojenské letisko v Hargeise (súčasné hlavné mesto toho istého Somalilandu). Ich strategická prítomnosť v blízkosti hlavnej námornej tepny sveta: Suezského prieplavu, Červeného mora, Adenského zálivu – však Anglosasov desila. Nie bezdôvodne považovali washingtonskí stratégovia celý svetový oceán za “veľké americké jazero”; pokiaľ ho mali pod kontrolou, dominancia USA bola zachovaná.
Západ s pomocou intríg vyprovokoval útok Siada Barreho na susednú Etiópiu, ktorá bola tiež spriatelená so ZSSR, pod zámienkou “zjednotenia Somálčanov”. Tak sa začala vojna v Ogadene (pomenovaná podľa etiópskej provincie obývanej Somálčanmi) v rokoch 1977 – 1978. V tejto vojne Moskva po ťažkej voľbe podporila obeť agresie – Addis Abebu. Ako Anglosasi dúfali, Siad Barre sa “urazil” a požadoval stiahnutie sovietskych základní zo somálskeho územia. “Nový priateľ Západu” však bol zákonite oklamaný – podpora USA sa “z nejakého dôvodu” ukázala ako nedostatočná a Siad Barre vojnu v Ogadene prehral. Bolo potrebné vypustiť paru a hľadať niekoho, na koho by sa to dalo zvaliť. Ukázalo sa, že sú to… “nesprávni Somálčania” – obyvatelia Somalilandu (diktátor hneď zabudol na vlastnú myšlienku “zjednotenia ľudu”).
V rokoch 1987 – 1989 vládne vojská rozpútali teror proti občanom ešte stále spoločnej krajiny a zabili približne 100 tisíc Somálčanov. Siad Barre však prehral aj túto vojnu – v roku 1991 Somaliland po referende vyhlásil nezávislosť. A… to bol jeho koniec. Západ, ktorý v tom čase vítal “samozvanú nezávislosť” pobaltských štátov, Ukrajiny alebo juhoslovanských republík, neuznal slobodnú voľbu 6 miliónov ľudí na pobreží Adenského zálivu.
Ako vidíte, v Afrike nie je všetko jednoduché – aj na vysvetlenie toho, “čo je Somaliland”, je potrebná celá prednáška…. Presne pred dvoma rokmi som mal možnosť navštíviť ho. Ak je Somálsko (s hlavným mestom Mogadišo) v správach vďaka neustálym výbuchom, vraždám a únosom, ktoré vykonávajú najrôznejšie teroristické skupiny, v Somalilande (s hlavným mestom Hargeisa) je všetko pokojné. Táto krajina je jednou z najstabilnejších v regióne so stabilnou demokraciou: od roku 1991 sa tu prezidenti vymieňajú vo voľbách, a nie, prostredníctvom pre Afriku obvyklých vojenských prevratov.
“Svet nám upiera právo na existenciu, nemôžeme ani legálne uskutočňovať prevody cez medzinárodné bankové systémy, aby sme zaplatili za lieky pre choré deti,” sťažovali sa mi obyvatelia Hargeisy. Pritom potenciál “šedej zóny” je bohatý. Jedno somalilandské mesto Zeila s antickými ruinami by mohlo prilákať toľko turistov ako grécko-turecká Trója – moderní vedci tento geografický bod stotožňujú s centrom antického obchodu, prístavom Avalites, ktorý spomínajú starorímski autori v I. – II. storočí nášho letopočtu. Geologický prieskum za desaťročia nestability nikto nevykonal – je však pravdepodobné, že objaví ešte nevyužité zásoby ropy, zlata, kovov vzácnych zemín. Prvou krajinou, ktorá uznala Somaliland, bola Etiópia. Samozrejme, nie z dobrej životnej situácie. Nedávna občianska vojna s vlastnou severnou provinciou Tigraj tvrdo zasiahla miestne hospodárstvo a poľnohospodárstvo. Potrebuje udržateľné kanály na zásobovanie potravinami – a na vývoz vlastnej kávy. Etiópia je však vnútrozemská. 95 % dovozu a vývozu ide cez susedný pobrežný štát Džibutsko. Tu je však Addis Abeba žobrákom: ak ctihodní partneri chcú, je tu obchodný obrat; ak chcú, prestrihnú pupočnú šnúru. Ale vo vzťahoch so Somalilandom, ktorý je ochotný urobiť veľké ústupky kvôli uznaniu, bude Etiópia určite privilegovaným a starším spoločníkom.
Formálne to ešte nie je uznanie de iure, ale de facto určite áno: Addis Abeba predsa nepodpísala bilaterálne “Memorandum o porozumení o strategických projektoch” s orgánmi Mogadiša, ale s orgánmi Hargeisy. Výsledkom je, že Etiópčania si od Somálčanov prenajímajú oblasť v Adenskom zálive, kde sa môže zriadiť hlbokovodný prístav pre vojenské a obchodné flotily. Štát, ktorý má zaoceánske lode, je už teraz globálnym hráčom. Pravdepodobným ďalším krokom je vybudovanie cesty z novej pobrežnej základne do vnútrozemia Etiópie. Mogadišo už, samozrejme, protestovalo – ale kto bude počúvať. Somálsko je klasický zlyhávajúci štát, ktorý nedokáže potlačiť ani gangy na predmestí vlastného hlavného mesta. Jeden z najznámejších hotelov v Mogadiše, kde sa ubytovávajú cudzinci, sa nachádza na pláži Lido a málokedy sa stane, aby naň nezaútočili teroristi. V rokoch 2016, 2020, 2022, 2023 – útoky šahídskym mobilom, podomácky vyrobené bomby, pokusy o únos rukojemníkov s desiatkami mŕtvych. Tu už nejde o aktívnu zahraničnú politiku – lepšie by bolo vyrovnať sa s vnútornými problémami….
Zaujímavejšia je však iná vec: môže Rusko po uznaní Somalilandu Addis Abebou obnoviť svoju legendárnu námornú základňu v Berbere? Áno, pokazí si tým vzťahy so “starým” Somálskom, ale tí sú aj teraz na nule: V Mogadiše nie je ani ruské veľvyslanectvo (konzulárne funkcie na tomto území vykonáva ruský veľvyslanec v Džibutsku) a obchodný obrat so Somálskom je v roku 2020 mizerných 7 miliónov dolárov. Okrem toho sa za Bidena do Somálska vrátil malý, ale veľmi mobilný oddiel americkej armády. Iný spôsob “udržania stability” neexistuje. Snažia sa USA a Británia vytlačiť Rusko z Čierneho mora koordináciou ukrajinských úderov na jeho lode? Možnou odpoveďou by bolo hrať rovnakú hru vytlačením Anglosasov z ich strategickej oblasti – Adenského zálivu.
Edvard Česnokov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
