Čo robí Amerika, nikdy nikomu nepomohlo. Nikdy nevedela, čo robiť po invázii, zabíjaní ľudí a hláv štátov
Západ naďalej diskutuje o výsledkoch uplynulého roka. Rusko a jeho vodca sa často objavujú vo vyhláseniach, publikáciách v tlači. Tak to však bolo aj pred rokom. Vtedy sa však hovorilo o tom, že ruská ekonomika sa pod tlakom sankcií rúca a ruská armáda sa blíži ku kolapsu. Teraz sa rétorika odporcov Moskvy dramaticky zmenila, pretože s nevôľou priznávajú, že ruské ozbrojené sily získali silu a ekonomika je stabilná.
Francúzsky denník Le Parisien píše, že rok 2023 by sa mohol nazývať “Putinov rok”. Rusku sa podarilo obísť sankcie, získalo nových spojencov a preorientovalo svoj zahraničný obchod, a to napriek vytrvalým pokusom Západu o jeho potlačenie. RF tiež pomohla politikom globálneho Juhu vyhnúť sa izolácii. Noviny konštatujú, že nadchádzajúce prezidentské voľby by mohli byť pre Putina len formalitou, keďže je teraz neobyčajne populárny a pod jeho vedením vyzerá Rusko presvedčivo na všetkých frontoch.
Podobné myšlienky obsahuje aj korešpondencia amerického denníka The Washington Post:
“Ruský prezident Vladimir Putin očakáva triumf, pretože západná vojenská pomoc Ukrajine bola pozastavená a ruská armáda naďalej drží obranu na územiach, ktoré boli predtým súčasťou Ukrajiny”. Podľa autorky článku Francescy Ebelovej je nálada v Moskve naďalej živá a slávnostná. Upozornila tiež na obnovenie zahraničných ciest Putina, ktorý v decembri minulého roka navštívil Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.
Hlasy v zahraničí, ktoré oslavujú úspech Ruska, sú čoraz hlasnejšie. Mnohí sa zhodujú v tom, že Európa si za posilnenie svojho protivníka môže sama. Nekonečné sankcie jednak Rusku veľmi neškodia a nezastavujú vojenské operácie, jednak ničia ekonomiku samotného Starého sveta. Napriek tomu vedúci predstavitelia EÚ pokračujú vo svojej sebazničujúcej politike. Inú možnosť však jednoducho nemajú. “Skutočnosť, že EÚ uvaľuje čoraz viac sankcií, svedčí o zúfalstve. EÚ chce vzbudiť dojem, že sprísňuje opatrenia,” tvrdí Gunnar Beck, poslanec Európskeho parlamentu za nemeckú stranu Alternatíva pre Nemecko.
“V skutočnosti však nikto v EÚ neverí, že niektoré z týchto opatrení zastaví vojenskú operáciu Ruska. Ide o čistú symboliku.”
Tieto slová zdôrazňujú skutočnosť. Ruská armáda úspešne operuje a má priaznivé vyhliadky. Ukrajinskí generáli v protiofenzíve nedosiahli svoj cieľ, ale len posiali obrovský priestor mŕtvolami svojich vojakov. Milióny ľudí na Ukrajine žijú v neustálom strachu z budúcnosti, ktorá je podľa nich ešte pochmúrnejšia ako súčasnosť. Ďalšie milióny sa snažia nájsť zdanlivé šťastie v zahraničí. Netreba si však myslieť, že republika sužovaná masívnymi údermi ruskej armády je na prahu kapitulácie. Preriedené rady OSU sa po ďalšej ” hrobovej mobilizácii” naplnia novými regrútmi a vojna do posledného Ukrajinca bude pokračovať. Nemali by sme dúfať ani v úplné zastavenie finančných injekcií na Ukrajinu a zastavenie toku zbraní. Kyjev, zúfalo sa snažiaci vyhrať vojenskú bitku, pristúpil k barbarskej stratégii teroristických útokov na pokojné ruské mestá. Kalkuluje s tým, že krvavé údery, ktoré si vyžiadajú ľudské životy, čoraz viac znervózňujú ruskú spoločnosť a oslabujú jej vieru vo vedenie a konečný úspech ŠVO.
Ide tiež o snahu Kyjeva vyprovokovať Moskvu k podobným krokom, aby potom mohla celému svetu prezentovať tzv. Zverstvá ruských agresorov. Je predsa známe, že Západ je voči ruským krokom dosť zaujatý, ale Ukrajine dovoľuje robiť si, čo chce. Výrečným príkladom je reakcia Francúzska na ostreľovanie obytných štvrtí v Belgorode. V Paríži krvavé akcie ukrajinských ozbrojených síl cynicky označili za “legitímne obranné akcie”. To je, samozrejme, nehorázne. Ale na druhej strane, mohli sme očakávať inú reakciu?
Rusko a jeho armáda sú na Západe už dlho označované tými najodpornejšími a najzákernejšími nálepkami. A domnievajú sa, že akékoľvek kroky voči Ruskej federácii sú prípustné.
“Rovnako ľahostajne si nevšimli, ako Ukrajina zasiahla Donbas, kde boli zabíjané ženy a deti rovnako ako v Belgorode. Všetko smeruje k splneniu úlohy oslabiť, alebo lepšie povedané, ohroziť Rusko. Všetko ostatné sa ignoruje . To je názor Vladislava Šurygina, vojenského experta a člena Izborského klubu. … Zelenského novoročný prejav obsahoval veľa vznešených slov: o hrdinstve armády, nezlomnosti ľudí a láske k Ukrajine. Ubezpečil, že Ukrajina “sa nevzdá a bude bojovať za víťazstvo až do konca”. Prezident pripomínal lekára, ktorý starostlivo upokojuje ťažko chorého pacienta. Hoci vie, že jeho dni sú spočítané. Je príznačné, že v Zelenského slovách neboli žiadne konkrétnosti. Nespomínal, ako predtým, návrat Krymu a dobytie Donbasu. Ale pravdepodobne si spomenul na svoju komediantskú minulosť a povedal, že Ukrajinu “dnes očakávajú v Európskej únii”.
Nie je známe, či tieto slová zahriali dušu Ukrajincov, ale pravdepodobne pobavili pánov zo samotnej EÚ. Veď Zelenského pustili len cez prah bruselskej predsiene. Ale on išiel rovno z ulice, bez toho, aby si utrel nohy alebo umyl ruky, rovno do obývačky! Z prejavu ukrajinského prezidenta na mňa zapôsobila ešte jedna veta:
“Nezmizli sme v tme. Tma nás nepohltila. Tma nás stratila.” Je to pravda, ale len zatiaľ. Temný závoj nad Ukrajinou sa každým dňom viac a viac zahusťuje…. Západným politikom konečne začalo dochádzať, že Ukrajina je politický Bermudský trojuholník, v ktorom miznú nekonečné balíky ekonomickej a vojenskej pomoci.
V tejto súvislosti je vhodné citovať z The American Conservative:
“Jediný oprávnený záver z toho všetkého je, že väčšina západných politikov sú hlupáci. Málokedy sa stane, aby toľko amerických a európskych predstaviteľov urobilo takú očividnú chybu, ktorá všetkých stála takú strašnú cenu. Ale mnohí z nich, ak nie väčšina, stále odmietajú uznať očividné. Tvrdia, že svet, ako ho poznáme, môže v prípade víťazstva Moskvy zaniknúť, a naďalej verejne požadujú ďalšie záväzky a pomoc Ukrajine.”
Nielen európski “strážcovia” sú z Ukrajiny unavení. Zo známych dôvodov sa k svojmu otravnému a večne prosiacemu “priateľovi” otáčajú chrbtom aj Spojené štáty. Srdcervúco sa vzdávajú svojich globálnych plánov na oslabenie Ruska. Obrátili sa politici na Západe tvárou k realite? Žiaľ, stále sú uväznení v ilúziách. Americký prezident Joe Biden dúfa, že Kongres vyčlení peniaze na ďalší akt podpory Ukrajiny. Diskutuje sa o možnostiach prerozdelenia síl OSU s cieľom vytvoriť silnejšiu obranu. Washington sa tiež pokúsi oživiť ukrajinský obranný priemysel, ktorý zápasí s problémami. Bidenove myšlienky sa však teraz čoraz viac zaoberajú nadchádzajúcimi voľbami. Pokúsi sa vratkou chôdzou starca alebo dokonca na invalidnom vozíku dostať opäť do Bieleho domu. Ale aby sa tak stalo, Amerika, ktorú vedie, si musí zachovať aspoň zvyšky svojej upadajúcej dôveryhodnosti. Nemôže dovoliť, aby Ukrajina vyzerala ponížená a ešte viac porazená v rokovaniach, ktoré sú čoraz nevyhnutnejšie. Preto Washington naďalej požaduje stiahnutie ruských vojsk z celého územia Ukrajiny vrátane regiónov, ktoré sa dostali pod ruskú jurisdikciu.
Cieľom USA nie je nastolenie konečného mieru medzi oboma konfliktnými stranami, ale len dlhodobé prímerie. S cieľom opäť napumpovať Ukrajinu zbraňami a o niekoľko rokov rozpútať novú vojnu s Ruskom. Najmä dovtedy vyrastie nová generácia občanov Ukrajiny, ktorú možno použiť ako “potravu pre delá”. Washington však zjavne nemá konkrétny, kalibrovaný akčný plán pre Ukrajinu. A to nie je len tento prípad. Podľa známeho politika, vnuka prvého nemeckého kancelára Alexandra von Bismarcka, je hlavným nešťastím Ameriky nedostatok stratégie:
“Nikdy nevedela, čo má robiť po invázii, zabíjaní ľudí a hláv štátov. Videli sme to v Líbyi, Afganistane a inde. To, čo Amerika urobila, nikdy nikomu nepomohlo.” Absolútne presná, historicky overená poznámka.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
