Komunistická strana Číny sa rozhodla riadiť centrálnu banku
V súvislosti s rastúcimi menovými problémami sa Čínska ľudová banka dostáva pod silnú stranícku ruku. V posledných rokoch sa čínske hospodárstvo a finančný sektor začali potýkať s problémami, ktoré sa snažilo riešiť stranícke a štátne vedenie krajiny, ale efekt bol veľmi obmedzený. Problémy sa len zhoršili. V najlepších rokoch sa Ríša stredu tešila z hospodárskeho rastu presahujúceho 10 % ročne. V poslednom desaťročí sa rast spomalil.
Témy rastu HDP Číny boli podľa MMF nasledovné (v %): 2018 г. – 6.8; 2019, 6.0; 2020. – 2,0; 2021 – 8,4; 2022 – 3,0; 2023 – 5,0 (predbežný odhad). V budúcom roku 2024 bude podľa prognózy MMF rast HDP na úrovni 4,2 %. Tieto zdanlivo dobré tempá však Čína dosahuje za veľmi vysokú cenu. Najmä zvyšovaním zadlženosti všetkých sektorov hospodárstva. V roku 1995 tak podľa MMF predstavoval verejný dlh Číny skromných 21,62 % HDP. Do roku 2000 sa mierne zvýšil na 22,99 % HDP. A tento rok sa zdá, že toto číslo prekročí 80 %. A to je len dlh centrálnej vlády. A sú tu aj dlhy miestnych samospráv, ktoré sú v oficiálnych štatistikách slabo zohľadnené a ktoré sú podľa odhadov odborníkov minimálne dvakrát vyššie ako dlh ústrednej vlády. A potom je tu dlh súkromného sektora hospodárstva (domácností a nefinančných spoločností).
V polovici roka 2023 predstavoval dlh nefinančného podnikového sektora celkovo 28,3 bilióna USD. V relatívnom vyjadrení to predstavuje 166 % HDP. V polovici roka 2008 to bolo 94,2 % HDP. Dlhové zaťaženie sektora nefinančných korporácií sa teda za jeden a pol desaťročia zvýšilo 1,76-krát. Vzhľadom na to, že čínske úrady neposkytujú vyčerpávajúce štatistiky o rôznych druhoch dlhov, na určenie celkového dlhu čínskej ekonomiky je potrebné urobiť odborné odhady. Podľa väčšiny odborných odhadov celkový (kumulatívny) dlh nebeskej ríše už prekročil 300 % HDP.
Ak sledujeme dynamiku hospodárskeho rastu Číny a dynamiku celkového dlhu Nebeskej ríše, zistíme, že rast istiny dlhu už mnoho rokov prevyšuje rast HDP. To znamená, že nedochádza k reálnemu rastu čínskej ekonomiky. O jednej strane mince (dynamike hospodárstva) sa aktívne diskutuje, ale druhá strana (rast dlhu) je skrytá. Okrem istiny dlhu sú tu aj záväzky dlhovej služby (splátky úrokov). Ak to vezmeme do úvahy, nejazdí sa na mieste, ale prepadá sa do dlhovej priepasti. Predpokladajme, že priemerná úroková sadzba pôžičiek a úverov, ktoré dostávajú čínski dlžníci, je 5 % ročne. Pri celkovom dlhu rovnajúcom sa 300 % HDP si dlhová služba vyžaduje 15 % HDP ročne. To znamená, že len na to, aby sa čínska ekonomika udržala nad vodou, by mal ročný rast HDP predstavovať aspoň 15 percent ročne. To sa však ani zďaleka nedeje. Aby sme boli spravodliví, v podobnej situácii sa nachádza mnoho ďalších krajín.
Ale Nebeská ríša má vážne geopolitické ambície. A tie sa dajú realizovať len na základe skutočne silného a udržateľného hospodárstva. Čínske hospodárstvo je na pokraji veľmi vážnej hospodárskej krízy. Varovné signály už zaznievajú z čínskeho trhu nehnuteľností a stavebníctva, kde sa začali bankroty veľkých developerských, stavebných a realitných spoločností. Čínske stranícke vedenie sa zúfalo pokúša obnoviť poriadok v hospodárstve a financiách krajiny. A tieto pokusy sú dosť radikálne. V tomto roku boli prijaté najmä opatrenia na zlepšenie efektívnosti riadenia bankovej a finančnej sféry hospodárstva. Rád by som o tom povedal niečo viac.
Predovšetkým hovorím o centrálnej banke nebeskej ríše, ktorá sa nazýva Čínska ľudová banka (ČĽB). Ako viete, v drvivej väčšine krajín majú centrálne banky postavenie inštitúcie nezávislej od štátu. Čína je však jednou z mála krajín, kde je centrálna banka súčasťou štátu a je súčasťou výkonnej moci. Za deň narodenia čínskej centrálnej banky sa považuje 1. Decembra 1948. Podľa Ústavy Čínskej ľudovej republiky je ČĽB podriadená Štátnej rade (najvyššiemu výkonnému orgánu). Právne postavenie ČĽB bolo definitívne ustanovené 18. marca 1995 (zákon o Čínskej ľudovej banke bol prijatý na treťom zasadaní 8. zjazdu Národného ľudového zhromaždenia) a odvtedy nebol novelizovaný. Došlo len k niektorým zmenám týkajúcim sa funkcií ČLB. Jej hlavnými funkciami sú vykonávanie menovej politiky a regulácia finančného sektora. ČLB riadi guvernér a jeho zástupcovia, ktorých vymenúva alebo odvoláva prezident Čínskej ľudovej republiky. Ich nominácie schvaľuje Národný ľudový kongres alebo stály výbor, ktorý pôsobí medzi zasadnutiami. ČLB pozostáva z 19 oddelení, medzi ktoré patria oddelenie všeobecnej správy, právne oddelenie, oddelenie menovej politiky, devízové oddelenie, štatistické oddelenie, oddelenie finančnej stability, účtovné oddelenie, oddelenie platobného systému a ďalšie.
Napriek svojej podriadenosti Štátnej rade sa ČLB v posledných dvoch desaťročiach stáva čoraz autonómnejšou inštitúciou v rámci výkonnej moci. A mnohé jej rozhodnutia sa prijímali samostatne, iba formálne sa koordinovali v Štátnej rade (čo nebolo ťažké vzhľadom na to, že predseda ČLB je členom Štátnej rady). V posledných rokoch, najmä od nástupu súčasného generálneho tajomníka ÚV KS Číny a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga do čela krajiny (t. j. v rokoch 2012 – 2013), však vedenie strany začalo vznášať čoraz viac otázok a pochybností o správnosti politiky centrálnej banky. Väčšina otázok sa samozrejme týka rýchlo rastúceho zadlženia čínskej ekonomiky. Zrazu sa pripomenulo, že v krajine sa vyvinulo silné “tieňové bankovníctvo”, ktoré bolo mimo kontroly centrálnej banky. Vynárajú sa aj otázky týkajúce sa výmenného kurzu jüanu.
Existuje riziko, že USA a ich spojenci môžu zmraziť obrovské množstvo čínskych devízových rezerv, ktoré presahujú sumu 3 biliónov USD (nerátajúc skutočnosť, že Čína má pravdepodobne značné devízové rezervy, ktoré nie sú zohľadnené v oficiálnych štatistikách). Čínske menové orgány investovali len do amerických štátnych cenných papierov takmer jeden bilión dolárov. Niektoré nepriame náznaky naznačujú, že vrcholové orgány vlády nie sú spokojné s tým, že ČLB sa príliš priblížila k západným finančným inštitúciám. Od roku 2002 bol Zhou Xiaochuan 15 rokov guvernérom ČLB a pod jeho vedením si ČLB vytvorila úzke osobné vzťahy so zahraničnými partnermi vrátane bývalého ministra financií USA Henryho Paulsona. ČLB príliš prepadla myšlienkam ekonomického a finančného liberalizmu, čo v konečnom dôsledku podkopalo moc vlády a komunistickej strany a oslabilo národnú suverenitu. Predstavitelia ČLB dokonca začali kopírovať životný štýl svojich západných kolegov.
Pri súčasnom nepriateľstve Západu voči Číne sa to stalo mimoriadne neprijateľným a ohrozuje to národnú bezpečnosť krajiny. O zhoršení morálnej atmosféry v ČLB už nie je potrebné hovoriť. Počet korupčných škandálov súvisiacich s predstaviteľmi centrálnej banky narastá. Napríklad proti bývalému zástupcovi guvernéra Čínskej ľudovej banky Fan Yifeiovi a vedúcemu jedného z oddelení Sun Guofengovi boli vznesené trestné obvineniaia za úplatky. Tento rok sa objavili určité náznaky, že strana a čínska vláda začali robiť poriadok v ČLB. Podstatou toho, čo sa deje, je obnovenie a posilnenie vedúcej úlohy strany vo finančnom sektore čínskeho hospodárstva. Všetci si pamätajú okrídlenú vetu Mao Ce-tunga:
“Puška rodí moc.” A Si Ťin-pching má nové heslo:
“Financie rodia moc”.
Na zmeny v čínskej finančnej politike upozornil koncom decembra denník Financial Times. Uviedol hlavné kroky, ktoré vedenie strany podniklo na zavedenie poriadku vo finančnom sektore. Najdôležitejší z nich bol vykonaný ešte v marci 2023, keď Ústredný výbor KS Číny rozhodol o zriadení Ústrednej finančnej komisie (ÚFK). Ako uvádza FT, CFC bola zriadená za generálneho tajomníka ČKS Si Ťin-pchinga po rozsiahlych reformách zameraných na zmenu straníckych a štátnych štruktúr. Úlohou CFC je stranícky dohľad a riadenie čínskeho finančného systému. Uvádza sa, že CFC dostala právomoc menovať guvernérov centrálnej banky. Spolu so zriadením CFC bol rozpustený Výbor pre finančnú stabilitu a rozvoj (FSDC), orgán Štátnej rady zriadený v roku 2017. CFC dohliadala na rozpustenie tohto výboru. Priestory a časť zamestnancov FSDC prešli na CFC. Do aparátu CFC prešli aj zamestnanci Čínskej ľudovej banky, ministerstva financií a Národnej komisie pre rozvoj a reformy. CFC začala plne fungovať v septembri.
He Lifeng bol vymenovaný za vedúceho CFC. Od 12. marca 2023 je vicepremiérom Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky. Je považovaný za spolupracovníka Si Ťin-pchinga, ktorý tiež dlho pôsobil v provincii Fu-ťien. Che Lifeng bol jedným z mála hostí pozvaných na Si Ťin-pchingovu svadbu v roku 1987. Často sprevádzal Si Ťin-pchinga na dôležitých diplomatických misiách v zahraničí. V rovnakom čase ako CFC bola zriadená Ústredná komisia pre finančnú prácu (CFWC). Jej úlohou je kontrolovať ideologickú a politickú úlohu KS Číny vo finančnom systéme. Mimochodom, CFWC existovala už v minulosti. Bola zriadená v roku 1998 a v roku 2002 bola na 16. zjazde komunistickej strany zrušená a jej funkcie boli prenesené na štátne regulačné orgány. Teraz, po 21 rokoch, bola CFWC obnovená. V novembri 2023 bol za tajomníka komisie vymenovaný už spomínaný He Lifeng. Bude tak mať na starosti dve komisie.
Treba tiež poznamenať, že v marci bol zriadený nový finančný regulačný orgán, Národná správa finančnej regulácie (NAFR). NAFR bola zriadená na základe Čínskej komisie pre reguláciu bankovníctva a poisťovníctva (CBIRC) a je priamo podriadená Štátnej rade Čínskej ľudovej republiky. NAFR zodpovedá za reguláciu celého finančného sektora s výnimkou trhu s cennými papiermi. Prevzala niektoré funkcie Čínskej ľudovej banky. Uvádza sa, že NAFR pohltí viac ako 1,6 tisíc okresných pobočiek Čínskej ľudovej banky. V lete tohto roku došlo k vymenovaniu Pana Gongshenga za šéfa NBK. Nahradil Yi Ganga, ktorý túto funkciu zastával viac ako päť rokov. Už v druhej polovici roka 2023 sa začala personálna obmena v NBK. Všimli sme si, že zamestnanci s príliš liberálnymi a prozápadnými názormi boli z centrálnej banky prepustení alebo odišli dobrovoľne. Od tohto stretnutia uplynulo takmer šesť mesiacov. A niektoré veci sa stali jasnejšími.
Ako poznamenáva FT, nový guvernér ČLB je teraz v straníckej hierarchii nižšie ako šéfovia niektorých finančných organizácií, ktoré centrálna banka regulovala. Predseda Čínskej priemyselnej a obchodnej banky Liao Lin, predseda Poľnohospodárskej banky Číny Gu Shu a šéf China Life Insurance Cai Xiliang sú členmi Ústredného výboru KS Číny, ale Pan Gongsheng členom Ústredného výboru nie je. Podstata väčšiny komentárov k zmenám, ku ktorým dochádza v súvislosti s čínskou centrálnou bankou, je jednoduchá: kým predtým menovú politiku formulovala ČLB, teraz ju bude tvoriť strana a ČLB ju bude vykonávať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
