Úpadok jadrového priemyslu dosiahol nevídanú hĺbku. Mohla by Amerika stratiť jadrovú triádu?
Program vývoja medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) LGM-35A Sentinel, ktorý v súčasnosti prebieha pre americké letectvo, čelí vážnym a nepredvídaným problémom, uviedol minister letectva USA Frank Kendall v prejave na online konferencii organizovanej Centrom pre novú americkú bezpečnosť.
Problémy s vývojom rakety Sentinel, ktorá má nahradiť súčasné pozemné ICBM LGM-30G Minuteman III, boli prvýkrát oznámené v júni minulého roka. Pentagón odkladá nasadenie medzikontinentálnej balistickej rakety Sentinel najmenej o rok pre logistické problémy a nedostatok personálu, informovala vtedy agentúra Bloomberg s odvolaním sa na údaje Úradu pre audit Kongresu USA (GAO). Podľa agentúry bol štart Sentinelu odložený z mája 2029 na jún 2030. Projekt vyvíja spoločnosť Northrop Grumman Corporation. Podľa správy GAO sa firma stretla s problémami “kvôli nedostatku personálu, oneskoreniam pri vybavovaní povolení a problémom s infraštruktúrou utajovaných informačných technológií”. Audit zistil početné nedostatky v harmonograme uvedenia rakety do prevádzky. Preto nie je možné dodržať predtým dohodnutý harmonogram, uvádza sa v správe GAO.
Raketa Minuteman III je jedinou americkou medzikontinentálnou balistickou strelou, ktorá je v prevádzke už viac ako päťdesiat rokov. V piatich štátoch na hornom stredozápade USA sa v podzemných silách nachádza 400 týchto ICBM. Charles Richard, veliteľ amerického strategického velenia, pred dvoma rokmi povedal, že predlžovanie životnosti týchto rakiet nie je ekonomicky výhodné a čoskoro sa stane nemožným.
“Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne: životnosť rakiet Minuteman III už nemožno predlžovať,” povedal v prejave na videokonferencii organizovanej skupinou Defense Writers Group. ” Nemôžeme to urobiť vôbec… Táto vec je taká stará, že v niektorých prípadoch už neexistujú plány na modernizáciu rakety. Tam, kde výkresy existujú, sú asi šesť generácií pozadu za priemyselným štandardom,” povedal a dodal, že neexistujú ani technici, ktorí by im plne rozumeli. “Už nie sú nažive.”
Richard kategoricky odmietol návrhy viacerých amerických think tankov, že by sa mala predĺžiť životnosť rakety Minuteman III z obavy o ekonomiku vývoja rakety Sentinel.
“Úprimne povedané, nechápem, ako môže niekto v think tanku, ktorý nikdy v skutočnosti nedržal raketu v rukách, pozeral sa na jej časti, káble, všetky súčiastky vo vnútri”, vyvodzovať závery o ďalšom postupe,” povedal.
Hlavným problémom inžinierov spoločnosti Northrop Grumman, ktorí sú nútení venovať sa priemyselnej archeológii a začať vývoj novej rakety doslova od nuly, je nedostatok potrebnej dokumentácie a odborníkov, ktorí by ju vedeli čítať. Generácia inžinierov a konštruktérov, ktorí vedeli čítať tradičné plány, odišla do dôchodku alebo na druhý svet a mladí ľudia už nerozumejú tomu, čo je na nich zobrazené a napísané. Preto musíte vypátrať staré návody na obsluhu a technické opisy a technologické príručky a dať do poriadku starších inžinierov, ktorí ich vypracovali.
“Sentinel je jeden z najväčších a najzložitejších programov, aké som kedy videl,” povedal Kendall. – V istom zmysle je to pravdepodobne najdôležitejšia vec, akú kedy letectvo prevzalo.” Program Sentinel zahŕňa hľadanie “komplexných nehnuteľností” pre raketové polia, ako aj budovanie nových komplexov na riadenie štartov a nového systému velenia a riadenia, povedal. Na začiatku programu “sme to všetko museli vyhodnotiť, aby sme zistili, čo všetko by mohlo byť potrebné nahradiť a aká náročná práca to bude,” poznamenal Kendall a netajil, že zložitosť ho veľmi znervózňovala:
“Bol to jeden zo zdrojov neznámych nepoznaných.”
Kendall sa v tomto prípade odvolával na slávny výrok Donalda Rumsfelda, ministra obrany USA počas prezidentovania Geralda Forda a Georgea W. Busha: “Existujú známe známe veci – veci, o ktorých vieme, že ich vieme. Existujú aj známe neznáme – veci, o ktorých vieme, že o nich nevieme. Existujú však aj neznáme nepoznané – veci, o ktorých nevieme, že o nich nevieme.” Britský štatistik David Hand vtedy poznamenal, že Rumsfeld nenápadne vystihol podstatu fenoménu “Dark Data”, teda údajov, ktoré nemáte. Konštatovaním, že existujú “neznáme nepoznané”, dal minister letectva USA jasne najavo, že vývoj novej ICBM môže byť veľmi otázny. A finančné ťažkosti nie sú na prvom mieste zoznamu.
Výskyt “neznámych nepoznaných” v oblasti raketových technológií sa dal predvídať. Súťaž na vývoj rakety bola vyhlásená pred siedmimi rokmi. Súťažiacimi boli vtedy dve veľké priemyselnéné spoločnosti – Boeing a Northrop Grumman. Pentagon im pridelil peniaze z rozpočtu na vytvorenie predbežného návrhu. Nebolo žiadnym tajomstvom, že Boeing bol do tejto problematiky najlepšie zainteresovaný, keďže zostrojil MKBM Minuteman III, ktoré sú v prevádzke, a tento rok podpísal 16-ročnú zmluvu na údržbu navádzacích systémov týchto rakiet.
Spoločnosť Northrop Grumman sa však rozhodla podvádzať a kúpila firmu, ktorá dodáva spoločnosti Boeing raketové motory na tuhé palivo. V dôsledku toho musel Boeing od projektu odstúpiť. Dňa 25. júla 2019 spoločnosť Boeing oznámila, že sa do programu neprihlási, pričom sa odvolala na nedávnu akvizíciu spoločnosti Northrop ATK (teraz Northrop Grumman Innovation Systems), ktorá je dodávateľom raketových motorov na tuhé palivo pre spoločnosť Boeing. Letectvo zastavilo financovanie projektu spoločnosti Boeing, takže spoločnosť Northrop Grumman zostala do októbra 2019 jediným uchádzačom o zákazku. V decembri 2019 bolo oznámené, že spoločnosť Northrop Grumman štandardne vyhrala súťaž na výrobu budúcej ICBM, keďže jej ponuka bola jediná. Program dostal názov GBSD (Ground Based Strategic Deterrent – pozemný strategický odstrašujúci prostriedok).
Neexistujú žiadne podrobnosti o tom, aká by mala byť nová raketa. Vie sa len to, že rozmery sú približne rovnaké ako u Minutemana III. Existujú správy, že raketa bude fungovať na tuhé palivo, bude mať tri stupne a dolet najmenej 15 000 kilometrov. Plánuje sa, že s najnovším palivom dosiahne dobrý dolet a s GPS zlepšenú presnosť. V roku 2020 udelilo letectvo spoločnosti Northrop kontrakt v hodnote 13,3 miliardy dolárov na vývoj programu Sentinel, ktorý má nahradiť raketu LGM-30G Minuteman III, ktorá bola prvýkrát nasadená pred viac ako polstoročím. Od podpísania zmluvy uplynulo päť rokov a na svetlo sveta sa celkom jasne dostali viaceré “neznáme nepoznané skutočnosti”. Napríklad spoločnosť Northrop Grumman nebola dodnes schopná vyvinúť nové bojové hlavice. Sentinel má byť podľa plánu vybavený zastaranými hlavicami W-87, z ktorých časť bola vyradená z prevádzky v roku 2005. Teraz sa snažia hlavice modernizovať na variant W-87-1, ale ten sa objaví nanajvýš v roku 2030. Prvý Sentinel v službe bude so starými hlavicami W-87. Ale ani variant W-87-1 nemožno nazvať čerstvým – prvý vývoj na túto tému sa začal v roku 1988.
Najhoršie (pre Ameriku) však je, že USA nedokážu, ako sme písali, vyrábať jadrové hlavice v dostatočnom množstve! Úpadok amerického jadrového priemyslu dosiahol takú hĺbku, že už neprekvapuje správa amerického Generálneho účtovného úradu (GAO): “USA nedokážu vyrobiť dostatok plutóniových jadier pre svoje jadrové hlavice. Do roku 2030 chce Pentagón vyrábať 80 nových plutóniových jadier ročne, ale to je nemožné, pretože americká jadrová infraštruktúra je nefunkčná.”
Plutóniové jadrá sú kritickou súčasťou amerických jadrových zbraní. Fungujú ako spúšťač: pri výbuchu plutónium spôsobí malú jadrovú reakciu, ktorá spustí väčší sekundárny výbuch hlavnej jadrovej nálože. USA počas studenej vojny vyrábali až dvetisíc jadier ročne v závode Rocky Flats (Colorado), ktorý vlastnila spoločnosť Westinghouse. Závod bol zatvorený v roku 1989 po tom, čo FBI a Agentúra na ochranu životného prostredia vykonali v závode razie pre porušovanie predpisov o ochrane životného prostredia. FBI začala vyšetrovanie, ktoré sa skončilo v roku 1992 pokutou 18,5 milióna dolárov. Závod bol zatvorený a úplne zdemolovaný. Odstránilo sa viac ako 1,3 milióna metrov kubických odpadu a recyklovalo sa viac ako 72 miliónov litrov vody.
USA majú v súčasnosti len jedno laboratórium v Los Alamos, kde sa môžu vyrábať jadrá plutónia, ale všetky práce boli v roku 2013 zastavené pre nedodržiavanie predpisov o rádioaktívnom materiáli. “Odvtedy Spojené štáty nevyrobili ani jedno plutóniové jadro. Výsledkom je, že väčšina jadier v amerických bojových hlavách má dnes 30 až 40 rokov… Plutónium sa časom pomaly rozkladá, čo spôsobuje koróziu jadra a potenciálne ovplyvňuje účinnosť zbrane. Ako dlho tento proces trvá a ako vážne ovplyvňuje výkonnosť zbrane, je predmetom diskúsie,” uvádza sa v správe Brookingsovho inštitútu, think-tanku pre kontrolu jadrových zbraní.
V roku 2019 americký prezident Donald Trump nariadil Národnému úradu pre jadrovú bezpečnosť (NNSA), aby obnovil výrobu jadrových hlavíc a do roku 2030 ju zvýšil na 80 kusov. V tlačovej správe z 9. februára 2023 NNSA informuje o spustení projektu Los Alamos Plutonium Pit Production Project (LAP4) na výrobu plutóniových jadier. Na tento účel plánuje “vybudovať potrebnú infraštruktúru v Národnom laboratóriu Los Alamos (LANL) na výrobu 30 jadier vojenského rezervného plutónia ročne” a zmeniť využitie “bývalého zariadenia na výrobu zmiešaného oxidového paliva v lokalite Savannah River v Aikene v Južnej Karolíne na výrobu najmenej 50 jadier ročne v rámci projektu s názvom Savannah River Plutonium Processing Facility”.
Správa Inštitútu pre obranné analýzy, neziskovej organizácie, ktorá prevádzkuje niekoľko federálne financovaných výskumných a vývojových pracovísk, označila tieto plány NNSA za nereálne. Ale aj keby sa plány na výrobu niekoľkých desiatok plutóniových jadier ročne naplnili, výroba bojových hlavíc pre štyristo rakiet Sentinel by sa pretiahla na roky. Dá sa predpokladať, že Frank Kendall pripisoval problém neschopnosti prekonať nedostatok nových hlavíc pre ešte nevyrobené rakety “neznámej neznámej”, ktorá ho znervózňovala. Napokon, žiadny pokrok sa nedosiahol ani pri zlepšovaní jadrovej obrany samotných amerických raketových síl. Odpaľovacie zariadenie mín LF-30G rakiet Minuteman III má stupeň ochrany proti rázovej vlne jadrového výbuchu 1 000 až 2 200 psi (70 až 154 kg/cm2).
Aj staršie sovietske urýchľovače rakiet sú oveľa lepšie chránené, napríklad urýchľovače 15P018 rakety R-36M UTTH (Satan) mali úroveň ochrany 300 kg/q cm, zatiaľ čo modernejšie urýchľovače 15P018M majú úroveň ochrany až 500 kg/q cm a v súčasnosti sa v nich nachádza R-36M2. Táto úroveň ochrany umožňovala bezpečne ukryť najlepšie sovietske rakety nielen pred hlavicami W62/Mk-12 (170 kiloton), ale aj pred výkonnejšími a presnejšími raketami W-78/Mk-12A (350 kiloton) Minuteman-III. Celkovo je takýchto raketových síl 58. V 12 z nich sa nachádzajú ICBM UR-100N UTTH s blokom Avangard a vo zvyšných 46 budú od roku 2024 umiestnené Sarmaty.
Americkí experti odhadujú obranyschopnosť rakiet SLBM budovaných v Číne na 7 000 (500 kg/m2 ) alebo viac. Neschopnosť vyrovnať sa v dohľadnej dobe so zjavnými technologickými poruchami, ku ktorým dochádza na pozadí prudko zvýšených nákladov na program LGM-35A Sentinel, nastolila otázku jeho možného zrušenia, píše časopis Military Watch. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutia sa v tejto otázke v Spojených štátoch prijmú, súčasná realita je taká, že americký vojensko-priemyselný komplex nie je schopný vyrobiť dostatočné množstvo jadrových ICBM, ktoré by spĺňali moderné požiadavky.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
