Voľby na Taiwane: Víťazstvo priaznivcov jednoty Číny zmierni vojenské napätie v Tichomorí
Prezidentské a parlamentné voľby na Taiwane, ktoré sú naplánované na 13. januára, sa môžu stať najzaujímavejšou udalosťou medzinárodného života na začiatku nového roka. Samotná skoro nikým neuznaná Čínska republika s 23,5 miliónmi obyvateľov by sotva vzbudila taký záujem svetového spoločenstva. Dokonca aj jej značná ekonomická váha (2/3 HDP Ruska) a kľúčová úloha pri výrobe výkonných čipov by sotva mali veľký vplyv na informačné prúdy, ktoré “vyplavujú” vojny na Ukrajine a Blízkom východe.
Niektorí odborníci však predpovedajú začiatok ďalšej veľkej vojny práve kvôli voľbám na Taiwane. Takáto vojna je totiž cieľom viacpohybovej hry, ktorú USA hrajú s cieľom oslabiť Čínu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Taiwan.
Po zjednotení Ríše stredu a vyhlásení Čínskej ľudovej republiky 1. októbra 1949 Mao Ce-tungova vláda v skutočnosti pokračovala vo vojenských operáciách v rôznych okrajových oblastiach krajiny. Napríklad Tibet mohol byť definitívne anektovaný až v roku 1951. Existovali aj ďalšie významné ciele finalizácie operácií ČĽA vrátane Taiwanu. Viac ako 2 milióny vojakov a funkcionárov strany Kuomintang, ktorá desaťročia vládla Číne a práve prehrala krutú občiansku vojnu s komunistami, utieklo na ostrov so 6 miliónmi obyvateľov. Málokto pochyboval o úspechu pripravovaných červených vojsk, najmä preto, že Amerika sa obrátila chrbtom k neúspešnému Kuomintangu a jeho vodcovi Čankajškovi.
V roku 1950 však vypukla kórejská vojna. V októbri Mao Ce-tung vrhol svoje najlepšie jednotky na záchranu porážaného Kim Ir-sena a Američania prehodnotili svoj postoj k Čankajškovi a do Taiwanského prielivu uviedli svoje lode. Samotný ostrov Taiwan sa zmenil na “nepotopiteľnú lietadlovú loď”, z ktorej Američania ohrozovali ľudnaté mestá susedných pobrežných provincií Čínskej ľudovej republiky. Washington sa rozhodol “formalizovať vzťahy” a v roku 1954 podpísal s Tchaj-pejom “Bezpečnostnú zmluvu” a na ostrove umiestnil jednotky letectva, námorníctva a námornej pechoty. Kuomintangská armáda bola prezbrojená modernými zbraňami, začala sa výroba vlastných zbraní a v roku 1961 sa dokonca začal jadrový program. Čankajšek sa vážne pripravoval na pomstu na kontinente, a preto ponechal v prinesenej z pevniny “Ústave Čínskej republiky” ustanovenie o jednote Nebeskej ríše. Po zavedení prísneho vojenského režimu, vytvorení účinného systému interakcie medzi štátnou a súkromnou ekonomikou a po prijatí štedrej pomoci z oceánu Čankajšek už v 60. rokoch premenil Taiwan na jedného z “ázijských tigrov”. Jeho úspechy boli kontrastom k chaosu “veľkého skoku” a “kultúrnej revolúcie” v pevninskej Číne, ktoré vyvolali sentiment osobitnej “taiwanskej identity”.
Pohodlná existencia pod americkým “jadrovým dáždnikom” mohla pokračovať ešte dlho. Washington však videl príležitosť na ulovenie oveľa väčšej ryby. V záujme prilákania Číny na stranu Západu USA umožnili, aby bol Taiwan v roku 1971 vylúčený z OSN, kde zaujala miesto ČĽR. V roku 1978 boli nadviazané diplomatické vzťahy Washingtonu s Pekingom, zatiaľ čo s Tchaj-pejom boli prerušené. Pravda, Kongres USA prijal zákon “útechy”, ktorý umožňoval pokračovanie dodávok zbraní. Táto medzera v zákone následne pomohla premeniť Taiwan opäť na páku nátlaku na Peking. Tým, že sa Teng Xiaoping v konfrontácii so socialistickým táborom postavil na stranu Západu, sa nepriateľstvo voči “červenej Číne” a využívanie Taiwanu na nátlak na ňu na niekoľko desaťročí stiahlo z programu dňa.
Úspechy politiky “reforiem a otvárania sa”, ktoré dosiahol Teng Xiaoping a jeho nasledovníci s pomocou Západu, však začali znepokojovať aj tých najprozreteľnejších politikov. Počas návštevy vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu v Pekingu v roku 2009 bola Pekingu ponúknutá úloha “mladšieho brata” v globálnom tandeme USA – Čína “G-2”. Číňania sa však už neuspokojili s druhou úlohou a Obama po návrate do Washingtonu nariadil začať “zadržiavanie” ČĽR. Jeho ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová vyhlásila stratégiu “Obrat v Ázii” a do tejto časti sveta sa začali sťahovať vojenské sily. Obnovili sa vojenské aliancie v Tichomorí a posilnili sa vojenské základne v Japonsku, Južnej Kórei a na Filipínach.
V záujme hospodárskeho zadržiavania bol vytvorený obchodný blok Trans-pacifické partnerstvo, do ktorého nebola prizvaná Čína, najväčšia ekonomika regiónu. Samozrejme, že sa obnovili veľké dodávky zbraní na povstalecký ostrov. CIA začala urýchlene budovať protičínske organizácie s dôrazom na podnecovanie pocitov “taiwanskej identity” a nadradenosti “demokratického” Taiwanu nad “autoritárskou” Čínou. Výrazom takýchto nálad sa stala Demokratická pokroková strana (DPP), ktorá sa vydala na cestu “suverenity” – konečného oddelenia Taiwanu od Ríše stredu. Separatisti prvýkrát zvíťazili už vo voľbách v roku 2000. Odvtedy boj medzi DPP a Kuomintangom pokračuje so striedavými úspechmi a ďalší boj sa skončí 13. januára.
Je nepravdepodobný, že by akýkovek výsledok týchto volieb viedol ku katastrofickým udalostiam, po ktorých vo Washingtone tak veľmi túžia. Prezidentský kandidát vládnucej DPP, súčasný “viceprezident Taiwanu” Lai Qing-dae, už vyhlásil, že neexistujú žiadne konkrétne plány na začatie zložitých postupov na prerokovanie, a už vôbec nie na právne formalizovanie vyhlásenia “nezávislosti”. Predpokladá, že Taiwan je už nezávislý od Pekingu. Hou Yu-ying, kandidát Kuomintangu na post starostu Taipei, hlavného mesta ostrova, zdôrazňuje, že súčasná “ústava Čínskej republiky”, t. j. Taiwanu, jasne stanovuje princíp “jednej Číny”. Guo Wen-je, ktorý zastupuje novovzniknutú Ľudovú stranu, nie je vnímaný ako skutočný súper lídrov ostatných dvoch strán. Ani on nie je zástancom “nezávislosti” a o pevninskej Číne a Taiwane hovorí ako o “jednej rodine”. Ako starosta Tchaj-peja v rokoch 2014 až 2022 aktívne podporoval kontakty s ČĽR.
Jedinou šancou, ako vyhrotiť situáciu a vyprovokovať Peking k preventívnej akcii, je zorganizovať provokatívne povstanie podľa vzoru hongkonských nepokojov z roku 2019. Vtedy skupiny extrémistov, väčšinou mladých ľudí, využili nahromadenú nespokojnosť obyvateľov osobitnej administratívnej oblasti Hongkong a zorganizovali pogromy v zákonodarnom zhromaždení, na staniciach metra a vlaku, a dokonca obsadili medzinárodné letisko v Hongkongu. Len Si Ťin-pchingova vrodená “strategická trpezlivosť” umožnila upustiť od použitia vnútorných jednotiek na hraniciach a vyriešiť situáciu. Medzitým hongkonskí výtržníci využili scenár taiwanských podobne zmýšľajúcich ľudí.
Pripomeňme, že v roku 2014 skupiny mladých ľudí obsadili budovu parlamentu v Tchaj-peji a vtrhli do administratívy prezidenta Ma Ying-jeoua, šéfa strany Kuomintang. Ten sa zbližoval s ČĽR a presadzoval dohodu o uľahčení “pevninských” investícií na Taiwane. Táto dohoda, mimoriadne priaznivá pre obchodnú komunitu a obyvateľstvo ostrova, prudko oslabila pozíciu separatistov zo strany DPP. Toto kolo konfrontácie vyhrali separatisti. V roku 2016 DPP vyhrala prezidentské voľby a Taiwan odvtedy vedie Tsai Ing-wen. Ak v Tchaj-peji nedôjde k rýchlym a dramatickým zmenám, bez ohľadu na výsledok súčasných volieb, nebude to znamenať, že to nebude mať žiadne dôsledky pre regionálnu alebo dokonca globálnu situáciu.
Vojenský zásah Číny je prakticky vylúčený – túto zjavnú pravdu potvrdil Si Ťin-pching Bidenovi počas stretnutia v San Franciscu. Maximálnou možnou reakciou aj na nepriaznivé udalosti je krátka hospodárska blokáda ostrova, aká nasledovala po príchode Nancy Pelosiovej v auguste 2022. Američania neprekročia ani pohyb skupín lietadlových lodí v blízkosti Taiwanu a v Juhočínskom mori. Ďalšie podujatia sa budú vyvíjať v závislosti od výsledku volieb. Víťazstvo separatistov by ešte viac zhoršilo vojenskú a hospodársku situáciu na oboch stranách taiwanského prielivu. Čínske lietadlá a lode budú čoraz častejšie vykonávať manévre, čím budú demonštrovať svoju pripravenosť uskutočniť zjednotenie nielen mierovými prostriedkami.
Mohli by utrpieť obchodné a hospodárske väzby, ktorých objem je impozantný – investície taiwanských firiem na pevnine presahujú 200 miliárd USD a bilaterálny obchod v roku 2022 predstavoval 320 miliárd USD. V ČĽR má trvalé bydlisko viac ako milión Taiwančanov – podnikatelia, inžinieri, lekári, učitelia, umelci. Tesne pred voľbami Peking oznámil niektoré obmedzenia pre taiwanské firmy…. Víťazstvo zástancov jednoty Číny podľa Teng Xiaopingovej formulky “jedna krajina, dva politické systémy” nielen zmierni vojenské napätie, ale vráti sa aj k budovaniu vzájomne výhodnej obchodnej spolupráce. Symbolom návratu k normálnosti by mohla byť výstavba diaľnice Peking – Tchaj-pej. Má prekonať Taiwanský prieliv podvodným tunelom dlhým približne 120 kilometrov. Číňania už technológiu takýchto stavieb rozpracovali pri výstavbe podmorského mosta Ču-chaj – Hongkong. Cena 50 až 60 miliárd dolárov je pomerne prijateľná.
Všetko, čo je potrebné, je politické rozhodnutie oboch strán. Pre Washington bude víťazstvo separatistov znamenať ďalšie využívanie “taiwanskej páky” na nátlak na Peking. Americkí stratégovia sa budú snažiť vlákať Peking do “taiwanskej pasce” a tlačiť ho k preventívnemu úderu proti “vzbúreným separatistom”. Zopakovanie “ukrajinského scenára” je nepravdepodobné, ale nemožno ho vylúčiť. Víťazstvo rozumných síl môže viesť Washington k tomu, že sa vzdá taiwanskej karty a “rešpektovanie vôle taiwanského ľudu” sa môže stať vhodnou zámienkou na ukončenie nákladnej a neefektívnej intervencie v Číne. Na porazených z DFS sa rýchlo zabudne. Zrada starých klientov bola vždy obľúbeným trikom v americkom arzenáli. Dnes, v predvečer volieb 13. januára, o tom v Tchaj-peji určite uvažujú.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
