Ako naložiť s dedičstvom “Frau Von”? V roku 2024 môžeme zostať sami s Ukrajinou na krku
Od 6. Do 9. júna tohto roku by malo približne 400 miliónov občanov EÚ oprávnených voliť voliť 720 poslancov Európskeho parlamentu. Naposledy nebola volebná účasť vysoká – 50 %. To znamená, že aktívnych bolo len približne 200 miliónov ľudí. Teraz môže byť situácia horúcejšia. Očakáva sa, že kresťanskodemokratické strany aj tak zvíťazia.
Predpokladáme však aj rastúci vplyv pravicovo-populistických a ultrapravicových frakcií. Politické združenia tohto druhu naberajú na sile vo viacerých krajinách kľúčových pre európsky blok – v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Holandsku, Fínsku. Nehovoriac o Maďarsku, Poľsku a Slovensku. Tu platí “moja babička mi to hovorila”: konzervatívci možno vôbec nebudú schopní odolať tlaku pravice. Uvidíme. Rozhodovať sa bude aj o osude “Frau Von” – autoritárskej šéfky Európskej komisie, Nemky Ursuly von der Leyenovej.
Od decembra 2019 je trinástou (šťastnou?) šéfkou európskej vlády. Za štyri roky sa majiteľka vznešenej predpony “von der” zmenila na monarchu celej Európy a prevzala kontrolu nad celou politikou. Nedávno ju predseda Rady Európy Charles Michel a šéf európskej diplomacie Josep Borrell otvorene obvinili zo zneužívania moci. V lete sa jej oficiálne funkčné obdobie skončí. Existujú dve verzie budúceho osudu diplomovanej gynekologičky a matky siedmich(!) detí. Na jednej strane sa už dlho tipuje na post generálnej tajomníčky NATO, kde je Jens Stoltenberg už niekoľko rokov uväznený a stále nemôže odísť. Na druhej strane sa nebráni tomu, aby zostala na ďalšie funkčné obdobie (najbližšie štyri roky) v hodnosti európskej “kráľovnej”. Má to však jeden háčik: v tejto funkcii musí Ursulu schváliť nový Európsky parlament, ktorý môže “Frau Von” aj zvalcovať, a predložiť jej kandidatúru voleným zástupcom ľudu musia spoločne všetky vlády 27 členských štátov EÚ, medzi ktorými tiež v poslednom čase nie je zhoda.
Nemecko zastúpené kancelárom Olafom Scholzom vytrvalo presadzuje myšlienku reformy EÚ, upustenia od konsenzu a jeho nahradenia väčšinovým rozhodovaním o kľúčových otázkach. V posledných rokoch Maďarsko (častejšie) aj Poľsko pravidelne blokujú iniciatívy Bruselu, pričom využívajú svoje právo veta. Ale aj tu je na zmenu existujúceho poriadku potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členov EÚ…. Tesne pred minuloročnými katolíckymi Vianocami sa európski lídri na svojom samite dostali do kúta, keď prijali kontroverzné rozhodnutie začať prístupové rozhovory s Ukrajinou a Moldavskom. Bolo potrebné pripraviť intrigu, ktorú vymyslel Scholz. Presvedčil neústupného maďarského premiéra Viktora Orbána, aby v momente hlasovania opustil miestnosť, údajne “z prirodzenej potreby”. A všetko prebehlo “čisto a v poriadku”.
Teraz je Brusel (podľa predpisov) povinný začať konkrétne konzultácie už v marci. A to napriek tomu, že viaceré štáty severného Balkánu už 20 rokov trpezlivo čakajú, kým na nich príde rad. Nehovoriac o Turecku, ktoré získalo štatút kandidátskej krajiny už v roku 1999. Bruselskí predstavitelia ubezpečujú, že proces pripojenia k nepokojnej Ukrajine bude trvať roky, čo však odporcov tejto iniciatívy neukľudňuje. Je predsa zrejmé, že tie nie príliš bohaté krajiny EÚ, ktoré teraz dostávajú od EÚ solídne dotácie, môžu zmeniť svoj status a prejsť do kategórie darcov povinných poskytnúť svoje krvavé peniaze na podporu nezávislosti Ukrajiny.
Mimochodom, kancelária prezidenta Zelenského vymenovala šesť krajín EÚ, ktoré odmietli podporiť vyhlásenie o bezpečnostných zárukách pre Kyjev na konci roka 2023. Ide o Rakúsko, Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Maltu. Myslím si, že tento rok sa tento zoznam rozšíri. Na samom konci minulého roka bola položená “časovaná mína” po línii zjednotenej Európy, ktorá bude mať vplyv na vnútornú agendu EÚ v tomto roku. Dňa 20. decembra sa zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a členských štátov EÚ dohodli na návrhu reformy spoločnej migračnej politiky a azylového systému. Je známe, že táto téma je pre Európanov bolestivá a pre bruselských úradníkov je to pokus pred voľbami do Európskeho parlamentu zobrať tromfy útočiacim populistom a krajným pravičiarom, ktorí požadujú, aby sa prúd utečencov urýchlene zastavil.
Podstatou nových pravidiel je povinnosť všetkých členských štátov EÚ registrovať a kontrolovať prichádzajúcich migrantov na svojich vonkajších hraniciach. Musia zistiť, či prichádzajú z miest, ktorých štátni príslušníci úspešne podali menej ako 20 % žiadostí o azyl v EÚ. Ak áno, vrátane rodín s deťmi, mali by byť poslaní na “zrýchlené cezhraničné konanie” do uzavretých táborov v blízkosti hraníc, kde sa do dvanástich týždňov rozhodne, či podliehajú okamžitej deportácii, alebo možno ešte potrebujú ochranu. Príslušníci tejto druhej kategórie prejdú bežným postupom podávania žiadostí spolu s migrantmi z krajín, v ktorých je úspešnosť takýchto žiadostí vyššia ako 20 %. Rovnako ako doteraz bude zodpovedná krajina EÚ, do ktorej migranti prvýkrát prišli.
Po prvýkrát sa zavádza “povinná solidarita” pre všetkých 27 štátov EÚ. Záťaž Talianska, Cypru, Malty alebo Grécka sa má znížiť prerozdelením migrantov. Ak sa členské štáty EÚ zo severu alebo východu únie rozhodnú neprijať utečencov, môžu namiesto toho zaplatiť “odkupné” vo výške 20 000 eur za každú osobu, ktorú neprijmú. Európska komisia plánuje zintenzívniť rokovania s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov s cieľom zabezpečiť ich repatriáciu po ukončení hraničných postupov. Ich deportácia by mala byť možná aj do tzv. bezpečných tretích krajín. Najdôležitejším záujmom európskych voličov je však ich peňaženka a životná úroveň.
Ukrajina, migrácia, reformy a rozširovanie EÚ sú až druhoradými témami. V tomto ohľade vyzerajú vyhliadky na nový rok veľmi nejasne. Boli prijaté nové rozpočtové pravidlá, ktoré znamenajú postupné sprísňovanie obmedzení verejných výdavkov, čo by mohlo mať negatívny vplyv na vyhliadky hospodárskeho rastu v eurozóne. Tí, ktorí v tomto smere hrešia, sú povinní vypracovať plány na zníženie rozpočtového deficitu, ako aj stanoviť ročný strop výdavkov dohodnutý s Bruselom. Hovoríme predovšetkým o Taliansku. Rozpočtová kríza sa však nemusí vyhnúť ani ďalším popredným štátom vrátane Nemecka. Dovoľte mi pripomenúť (akoby mimochodom), že Nemecko je rovnako ako Taliansko členom skupiny G7! Celkovo sa na nadchádzajúci rok v eurozóne predpovedá, ak nie recesia, tak veľmi malý hospodársky rast. …
V skutočnosti všetky predpovede týkajúce sa Európy závisia od toho, kto vyhrá prezidentské voľby v USA. Ak v novembri zvíťazí republikán Donald Trump, EÚ čakajú ťažké časy. Európania by mohli stratiť kľúčového spojenca pri podpore Ukrajiny a zadržiavaní Ruska. Trump bude od EÚ požadovať sankčné clá, čo negatívne ovplyvní objem obchodu a hospodársky rast. Desivý však nie je len výsledok boja o Biely dom. Len čo volebný súboj vstúpi do rozhodujúcej fázy (čo sa stane každým dňom), kandidáti prejdú na domácu agendu a takmer všetky starosti na ukrajinskej trati presunú na Brusel. Bude EÚ schopná niesť toto bremeno sama?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
