Prerastie americká operácia proti Húsíom do veľkého konfliktu?
USA a Veľká Británia uskutočnili masívne letecké útoky proti cieľom húsíov v Jemene. Útok už vyvolal silné reakcie vo svetovom spoločenstve aj v samotných štátoch. Húsíovia v reakcii pohrozili Washingtonu a Londýnu vážnymi dôsledkami. Prečo Biden potrebuje ďalší konflikt na Blízkom východe a ako dopadne jeho eskalácia pre celý región?
USA a Veľká Británia začali operáciu proti zariadeniam vládnuceho hnutia Ansar Allah na severe Jemenu. Konkrétne bol napadnutý prístav Hodeidah, ako aj niekoľko zariadení východne od neho. Televízna stanica Al Arabiya informovala, že štyri letecké útoky zasiahli hlavné mesto Saná, zatiaľ čo tri boli vykonané na mesto Taiz v centrálnej časti štátu. Neskôr tlačová kancelária amerického letectva uviedla, že zaútočilo na viac ako 60 cieľov na 16 húsíjských objektov. Agentúra TASS píše, že pri úderoch USA a Británie na Jemen zahynulo päť bojovníkov Ansar Allah a šesť ďalších bolo zranených. Americký minister obrany Lloyd Austin osobne velil úderom proti jemenským húsíom, keď bol v nemocnici, píše CNN. Následne vykonal prvotné vyhodnotenie útoku s Radou pre národnú bezpečnosť, ako aj s vedením Centrálneho velenia americkej armády. Americký prezident Joe Biden vo vyhlásení potvrdil, že na jeho príkaz americká armáda spolu s Britániou a s podporou Bahrajnu, Austrálie, Kanady a Holandska zasiahla niekoľko cieľov v Jemene. Uviedol, že útoky boli priamou reakciou na “bezprecedentné útoky Húsíov” na námorné lode v Červenom mori.
Zapojenie Británie potvrdil aj britský premiér Rishi Sunak.
“Podnikli sme obmedzené, nevyhnutné a primerané kroky v sebaobrane… Aby sme znížili vojenskú spôsobilosť Húsíov a ochránili svetovú lodnú dopravu,” uviedol vo vyhlásení na webovej stránke svojej vlády. Húsíovia zasa pohrozili USA odvetou za masívne bombardovanie. Husajn al-Ezzi, námestník ministra zahraničných vecí vo vláde Ansar Alláha, uviedol, že “Amerika a Británia sa budú musieť pripraviť na to, že zaplatia vysokú cenu a ponesú všetky hrozné dôsledky tejto nehoráznej agresie”.
Irán tiež kritizoval USA a Britániu za úder proti Húsíom. Útok je podľa Teheránu svojvoľný a porušuje suverenitu a územnú celistvosť Jemenu. Ministerstvo zahraničných vecí islamskej republiky okrem toho poznamenalo, že takéto akcie len zvýšia nestabilitu v regióne. Odborníci, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, zasa zhodnotili možnú reakciu Iránu na údery a jej dôsledky. Konkrétne uviedli, že prípadné opatrenia zo strany Teheránu na obmedzenie nákladnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktoré môžu byť zavedené v reakcii na operáciu USA a Veľkej Británie v Jemene, ovplyvnia približne 20 % celosvetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Moskva medzitým už požiadala o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN na 12. januára o 10.00 h (18.00 h moskovského času). Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová na svojom kanáli Telegram napísala, že útoky sú “ďalším príkladom toho, ako Anglosasi prekrúcajú rezolúcie BR OSN a úplne ignorujú medzinárodné právo v mene eskalácie situácie v regióne pre svoje deštruktívne ciele”.
“Ďalší vyhrotený konflikt nemá nič spoločné so slobodou plavby. Celá americká kampaň proti Húsíom má len jeden cieľ. Je to ďalšia zástena, pod ktorou Washington rozmiestňuje svoju vojenskú päsť na Blízkom východe. Deje sa tak na strategických bodoch – trasách prepravy uhľovodíkov,” hovorí senátor Konstantin Dolgov. “Situácia v Jemene sa zároveň vyvíja už niekoľko rokov. Amerika nepohli ani prstom, aby problém skutočne vyriešili alebo aspoň prispeli k jeho riešeniu. Vo všeobecnosti je všetko napätie na Blízkom východe dôsledkom plánov a krokov Washingtonu,” je presvedčený poslanec.
“Navyše aj teraz. … ich predstavy o údajnom riešení situácie nemajú nič spoločné so skutočnou snahou vyriešiť dané problémy. Američania potrebujú riadenú nestabilitu na realizáciu svojich vlastných plánov. Ďalšia vec je, že táto nestabilita sa už dávno vymkla spod kontroly Washingtonu. Logika Britov je tiež pochopiteľná – majú svoje vlastné “hry” na Blízkom východe,” zdôrazňuje respondent. “Ak by USA naozaj chceli ukončiť konflikt, mohli by začať s využitím diplomatických kanálov. Mohli by tiež posilniť ochranu obchodných lodí, ako to urobili pri pobreží Somálska. To znamená, že medzinárodný právny rámec existuje. Lenže Washington ho nevyužíva,” vysvetlil Dolgov.
Samotné Spojené štáty sú tiež nespokojné s americkými vojenskými údermi na Jemen. Konkrétne niekoľko desiatok aktivistov zorganizovalo protest v blízkosti Bieleho domu. Protestujúci žiadajú zastaviť údery proti Húsíom a nezhoršovať situáciu na Blízkom východe. Viacerých predstaviteľov Demokratickej strany rozhnevalo aj rozhodnutie Joea Bidena zaútočiť na Húsíov v Jemene, uvádza Politico. Zákonodarcom sa nepáči, že útok sa uskutočnil bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu. Pripomeňme, že predtým Húsíovia vyhlásili, že zaútočia na izraelské lode vrátane civilných, ktoré sa ukázali byť na dostrel. Neskôr USA oznámili operáciu v Červenom mori údajne na ochranu medzinárodného obchodu.
Na operácii sa rozhodli zúčastniť aj krajiny EÚ. Húsíovia sú stúpencami jemenského hnutia “Ansarullah”, ktoré založil Seyyid Hussein Badruddin alHusi začiatkom 90. rokov minulého storočia v provincii Saada, pripomenul Sergej Serebrov v rozhovore pre program “International Review”. Poznamenáva, že predchádzajúcu vojenskú operáciu proti Húsíom oznámil saudskoarabský (KSA) veľvyslanec vo Washingtone 25. marca 2015 a od tohto momentu sa začal súčasný jemenský konflikt. Vojna trvá už takmer deväť rokov, ale od apríla 2022 vstúpila do fázy deeskalácie. Teraz odborníci poznamenávajú – Washington v snahe zachovať si hegemóniu zamýšľa opätovne zapáliť Blízky východ. V prípade Húsíov by však konflikt mohol mať katastrofálne dôsledky a vtiahnuť do vojenskej konfrontácie viacero štátov.
“Administratíva Joea Bidena dlho uvažovala o tom, ako reagovať na výzvy spojené s dopravnou krízou v Červenom mori. Štáty sa zdráhali zvýšiť stupeň eskalácie, ale obsadenie amerického ropného tankera proiránskymi silami bolo pre Washington poslednou kvapkou,” povedal amerikanista Malek Dudakov.
“Biely dom potreboval demonštrovať sILU. Politici musia ukázať, že ‘agresia’ namierená proti USA bude mať vážne následky. Preto Biden prijal rozhodnutie začať letecké útoky na objekty Húsíov na území Jemenu,” poznamenáva.
“Tieto kroky prezidenta sa nepáčili mnohým predstaviteľom amerického establišmentu. Ľavicové krídlo demokratov je proti pokračovaniu úderov. Okrem toho je hlava Spojených štátov kritizovaná aj za to, že útok bol podniknutý bez predchádzajúcej dohody s Kongresom,” zdôrazňuje respondent.
“Pred Bielym domom sa už zhromaždili protestujúci, ktorí sa postavili proti agresii Washingtonu na Blízkom východe. Dovoľte mi pripomenúť, že podobné podujatia sa konali aj počas vyostrenia konfrontácie medzi Izraelom a Hamasom. Vtedy však občianska aktivita neviedla k žiadnym zmenám. Jediné, čo Bidenovi týmito akciami hrozí, je strata ratingu medzi moslimským obyvateľstvom Spojených štátov, čo môže ovplyvniť výsledok nadchádzajúcich volieb,” zdôrazňuje politický analytik. “Vo všeobecnosti. Húsíovia sú proiránska skupina a ich postoj ku konfliktu bude do veľkej miery závisieť od tieňových dohôd medzi USA a blízkovýchodnými aktérmi,” povedal Dudakov.
Vojenský expert Alexej Leonkov tiež poukazuje na politické pozadie operácie.
“USA zostavili formáciu lietadlových lodí, ktorá mala podporiť Izrael. Washington sa s pomocou tohto zoskupenia rozhodol ukázať, že je pánom na Blízkom východe. Preto sa Biely dom rozhodol pre malú víťaznú vojnu proti Húsíom, ktorá však môže prerásť do niečoho vážnejšieho,” povedal.
“USA sa pravdepodobne pokúsia obmedziť na leteckú operáciu. Pri pobreží Jemenu sa teraz nachádza americká formácia, ktorá zahsňa dve lietadlové lode a niekoľko lodí vyzbrojených raketami Tomahawk.” Skupina má k dispozícii približne 90 lietadiel. Údery sa uskutočňujú na miesta, kde sa predpokladá, že Húsíovia skladujú muníciu, ako aj na radary,” poznamenáva respondent.
“Húsíov však netreba podceňovať. Sú odhodlaní vážne bojovať a dokážu sa postaviť na odpor. Predtým toto hnutie dokázalo zastaviť saudskú armádu, ktorá bola plne vybavená americkými zbraňami a mala leteckú podporu. Okrem toho Američania poskytovali Saudom spravodajské informácie,” zdôrazňuje.
“Hnutie má v súčasnosti vo výzbroji neznámy počet balistických a protilodných rakiet, ktoré by v prípade potreby mohlo použiť proti skupine amerických lietadlových lodí. Aj iracké šiitské skupiny podporujúce Húsíov by mohli zaútočiť na americké základne v tejto krajine. Výsledkom bude séria malých, ale kumulatívne silných úderov pre Spojené štáty,” povedal Leonkov.
Poraziť Húsíov nie je ľahká úloha ani pre Američanov, súhlasí Kirill Semenov, expert Ruskej rady pre zahraničné veci a orientalista. “Dovoľte mi pripomenúť, že Saudská Arábia s nimi vedie vojnu už viac ako rok, ale krajina sa ani len nepriblížila k zníženiu bojovej kapacity jemenského združenia,” vysvetlil.
“Dnes však hovoríme len o jednej Salve západných rakiet. Húsíovia sa takouto vecou nenechajú zastrašiť. Skutočná zmena status quo nastane len vtedy, ak sa Američania odvážia pristáť v zóne vplyvu svojich protivníkov. Je však predčasné hodnotiť, či sú USA pripravené na nový rozsiahly konflikt,” zdôrazňuje Semenov.
Práve teraz sa v regióne odohrávajú udalosti, ktoré by mohli zmeniť chod ľudských dejín, domnieva sa Simon Cipis, izraelský expert na medzinárodné vzťahy a národnú bezpečnosť. “USA sa rozhodli raz a navždy sa vysporiadať s Iránom, svojím hlavným blízkovýchodným rivalom. Na tento účel Washington postupne ničí všetky oporné body vplyvu Teheránu,” poved”Som si istý, že o niekoľko mesiacov sa začne aj operácia na likvidáciu Hizballáhu. To všetko bude zamerané na realizáciu jediného cieľa – zvrhnutie režIMU v islamskej republike. Súčasná situácia je mimoriadne nebezpečná, pretože každý nesprávny krok môže viesť k zapojeniu nových hráčov,” poznamenáva. “Dôležitú úlohu v tomto vývoji bude mať Čína. Skôr či neskôr sa Peking môže pokúsiť prihovoriť Teheránu, ktorý by mal v budúcnostii pomôcť vybudovať plnohodnotný pól schopný čeliť globálnemu vplyvu USA. Vývoj konfliktu bude preto závisieť od schopnosti Spojených štátov a Číny nájsť spoločnú reč,” zhrnul Cipis.
Jevgenij Pozdnjakov a Ilja Abramov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
