Čína prekročila “červenú čiaru” štátnych pôžičiek a radšej cenzuruje ekonomické témy
Čínsky štát sa nikdy nevzdal takého prostriedku podpory rozpočtu a hospodárstva, akým je požičiavanie si. Čínske orgány sa však vždy snažili kontrolovať vládne pôžičky a verejný dlh stanovením niekoľkých “červených čiar”, ktoré sa nesmú prekročiť. Hlavnými typmi “červených čiar” boli limity deficitu štátneho rozpočtu a celková výška verejného dlhu. Prevažne nie v absolútnom, ale v relatívnom vyjadrení – ako percento hrubého domáceho produktu (HDP).
Neviem prečo, ale čínske vedenie sa pri stanovovaní takýchto “červených čiar” riadilo normami Maastrichtskej zmluvy európskych krajín (1992) – dokumentu, ktorý položil základy Európskej únie. V zmluve sa stanovilo, že deficit štátneho rozpočtu členských štátov EÚ by nemal presiahnuť 3 % HDP a verejný (štátny) dlh by nemal prekročiť 60 % HDP. V deväťdesiatych rokoch sa pre Čínu zdala norma európskeho stropu verejného dlhu ako niečo veľmi vzdialené a nedosiahnuteľné. V roku 1995 tak podľa MMF predstavoval čínsky verejný dlh skromných 21,62 % HDP. Do roku 2000 sa mierne zvýšil na 22,99 % HDP. V tomto storočí však dynamika verejného dlhu začala pripomínať exponenciálny rast. Do roku 2010 sa zvýšil na 33,92 % HDP. A “červenú čiaru” európskej normy čínsky verejný dlh prekročil v roku 2019, keď ukazovateľ dosiahol 60,4 % HDP. Tým sa však rast dlhu nezastavil. Tu sú hodnoty ukazovateľa v nasledujúcich rokoch (v %): 2020 г. – 70.14; 2021 – 71.84; 2022 – 77.10. K akémusi “kvantovému skoku” došlo v rokoch 2019 – 2020, keď sa hodnota ukazovateľa za daný rok zvýšila o takmer 10 percentuálnych bodov.
Dá sa povedať, že v tomto období mnohé krajiny sveta zaznamenali veľmi výrazný nárast verejného dlhu v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Dôvodom bola tzv. pandémia kovidu, ktorá vyvolala hospodársku krízu takmer vo všetkých krajinách sveta. A krajiny sa aspoň nejakým spôsobom snažili amortizovať recesiu zvyšovaním verejných výdavkov a verejného dlhu. Mimochodom, Čína bola v roku 2020 takmer jedinou krajinou na svete, kde HDP neklesol, dokonca zaznamenala mierny nárast HDP. Dosiahla to vďaka pomerne prudkému zvýšeniu verejných výdavkov a verejného dlhu.
Všetci odborníci očakávajú, že do konca roka 2023 verejný dlh Číny prekročí hranicu 80 % HDP. Podľa prognostických odhadov známeho informačného zdroja STATISTA bude relatívna úroveň verejného dlhu Číny (% HDP): 2023 – 82,98; 2024 – 87,41; 2025. – 91.80; 2026 – 95.90; 2027 – 100.12; 2028 – 104.34. Stručne povedané, očakáva sa, že verejný dlh Číny v blízkej budúcnosti prekročí najprv hranicu 90 % a potom 100 % HDP. Potom sa Nebeská ríša pripojí ku klubu krajín s verejným dlhom vyšším ako ročný HDP. Najvýznamnejšími členmi tohto klubu sú v súčasnosti: USA (121,38 % HDP v roku 2022); Japonsko (261,29 %); Grécko (177,43 %); Taliansko (144,41 %), Španielsko (111,98 %); Francúzsko (111,67 %); Kanada (106,59 %) a Spojené kráľovstvo (101,36 %).
Verejný dlh každej krajiny rastie, pretože pôžičky štátu prevyšujú splácanie predtým vzniknutých dlhov. A to hovoríme o pôžičkách nielen ústrednej vlády, ale aj nižších úrovní verejnej správy až po miestne (mestské) orgány. Čínska ústredná vláda už mnoho rokov udržiava strop rozpočtového deficitu na úrovni 3 % HDP. Mnohé svoje problémy riešila zvyšovaním dlhov miestnych samospráv. A ak spočítame dlhy všetkých úrovní vlády v Číne, ročné čisté zadlženie štátu (t. j. pôžičky mínus splátky dlhu) už dávno presiahlo 3 % HDP. Podľa MMF v roku 1990 predstavovali čisté vládne pôžičky Číny len 0,7 % HDP. V roku 2010 boli ešte nižšie, na úrovni 0,4 % HDP. V roku 2015. – 2.5%. V roku 2016 však už vzrástli na 3,4 % HDP. Potom pokračovali v rýchlom raste a v roku 2019 dosiahli hodnotu 6,1 % HDP. Rekordnú úroveň čisté pôžičky dosiahli v roku 2020 – 9,7 % HDP.
Vyššie som uviedol, že tento skok bol spôsobený “pandémiou kovidu”, ktorá sa začala v Ríši stredu a ktorá hrozila vážnou hospodárskou krízou. Kríza bola vykúpená rozsiahlymi pôžičkami, pričom väčšinu z nich poskytli čínske miestne vlády. Čisté vládne pôžičky sa v nasledujúcich rokoch mierne znížili, ale stále boli na vyššej úrovni ako pred pandémiou covidu. V roku 2022 predstavovali 7,5 % HDP; v roku 2023 sa odhaduje, že budú predstavovať 7,1 % HDP. FPT uvádza tieto prognózy čistých vládnych úverov na nasledujúce roky (v % HDP): 2024 – 7,0; 2025. – 7.3; 2026 – 7.5; 2027 – 7.6; 2028 – 7.8. Je zrejmé, že pri takýchto odhadoch bude celkový verejný dlh Číny rýchlo rásť. Norma limitu deficitu čínskeho štátneho rozpočtu vo výške 3 % HDP zároveň zostala pre čínske orgány “posvätnou kravou”. V roku 2019 sa tak deficit rovnal 2,8 % HDP. Keď sa však začala tzv. pandémia kovidu, Peking musel prekročiť “červenú čiaru”. V roku 2020 hodnota rozpočtového deficitu vyskočila na 3,6 % HDP, v roku 2021 to bolo 3,2 % HDP. Ale už v roku 2022 sa tento ukazovateľ podarilo vrátiť do normálu, deficit predstavoval 2,8 % HDP. Na rok 2023 čínske orgány zostavili štátny rozpočet, v ktorom bol deficit plánovaný presne na úrovni 3 % HDP. Až do jesene si boli všetci istí, že rozpočet na rok 2023 sa bude plniť presne, vrátane výšky deficitu. V októbri však Štátna rada predložila Stálemu výboru Národného ľudového zhromaždenia (NPC) sériu návrhov na naliehavé opatrenia v oblasti verejných financií. Dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca boli návrhy schválené.
Ich podstatou je, že čínska vláda vydá vo štvrtom štvrťroku tohto roka dodatočné štátne dlhopisy v hodnote 1 bilióna jüanov (141 mld. USD) na financovanie výdavkov na infraštruktúru. Získané finančné prostriedky budú prevedené miestnym samosprávam prostredníctvom transferových platieb, pričom ústredná vláda prevezme zodpovednosť za splácanie istiny a úrokov. Polovica prostriedkov, 500 miliárd jüanov, sa vyplatí tento rok a polovica sa prenesie do roku 2024. Námestník ministra financií Ču Čung-ming na brífingu 25. októbra uviedol, že získané peniaze pôjdu najmä na financovanie investícií v ôsmich hlavných oblastiach vrátane obnovy oblastí postihnutých katastrofou, realizácie kľúčových projektov na kontrolu povodní a zlepšenia riadenia katastrof. Hlavnými príjemcami pomoci budú regióny na severe a severovýchode Číny. Ústredné vlády zriedkavo vydávajú špeciálne štátne dlhopisy na financovanie konkrétnych politík alebo projektov (“cielené úvery”).
Prvýkrát to bolo v roku 1998 počas ázijskej finančnej krízy, ich čisté použitie bolo v roku 2007 počas globálnej finančnej krízy a potom opäť v roku 2020 počas ” pandémie kovidu”. Súčasný rozsudok je štvrtým prípadom. Je to však prvýkrát, čo sa špeciálne štátne dlhopisy zahrnú do rozpočtového deficitu. V pozadí októbrového rozhodnutia bola skutočnosť, že miestne orgány, ktoré donedávna niesli hlavnú ťarchu verejných pôžičiek, vyčerpali všetky svoje možnosti. Mnohé z nich sa ocitli v stave pred platobnou neschopnosťou. A niektoré už nesplnili svoje dlhové záväzky. Lenže štátno-stranícke vedenie nebeskej ríše neodporúča, aby to médiá propagovali, aby v spoločnosti a medzi investormi nezasiali paniku.
Dodatočné požičiavanie dlhopisov schválené Národným ľudovým zhromaždením zvyšuje rozpočtový deficit na 3,8 % HDP. Štát opäť prekročil “červenú hranicu”. Navyše ide o rekordný rozpočtový deficit v histórii Číny. Je pozoruhodné, že v Číne od istého času existuje nepísaná cenzúra publikácií s ekonomickou tematikou. Autori sú odrádzaní od kritiky hospodárskej politiky strany a štátu a od predkladania príliš radikálnych návrhov, ktoré nezodpovedajú oficiálnej ideológii. V novembri médiá v Ríši stredu uverejnili kuriózne vyhlásenia čínskeho ekonóma Jia Genglianga. Ten odporúča vláde, aby zamestnala viac pracovníkov vo verejnom sektore a výrazne zvýšila verejné výdavky s cieľom zvýšiť príjmy a spotrebu obyvateľstva. Podľa čínskeho ekonóma by sa Čína nemala obávať poklesu vývozu komodít a znižovania obchodného prebytku v dôsledku zvýšeného západného protekcionizmu na Západe. Tieto straty sa môžu vyrovnať zvýšením fiškálnych výdavkov a rozpočtových deficitov. Ekonóm privítal práve prijaté rozhodnutie zvýšiť rozpočtový deficit na 3,8 % HDP a poznamenal, že to bude mať určite priaznivý vplyv na čínske hospodárstvo. Podľa neho však toto opatrenie nie je dostatočné. A že hranica rozpočtového deficitu by sa mala zvýšiť aspoň na 5 % HDP. Pozorovatelia vyjadrili názor, že verejný prejav Jia Genglianga bol autorizovaný čínskymi orgánmi. A čoskoro sa možno skutočne rozhodne o posunutí “červenej hranice” na novú hranicu 5 % HDP.
P.S. Na pozadí čínskych ukazovateľov vyzerá deficit štátneho rozpočtu Ruskej federácie veľmi skromne. Podľa predbežných odhadov nebude do konca roka 2023 predstavovať viac ako 1 % HDP.
Valentin Katasonov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
