Dobrodružstvá jadrového kufríka v Amerike: Zábavné, ale nie veľmi k smiechu
Osirelé kódy, ktoré potrebuje pán Bieleho domu na vydanie príkazu na odpálenie jadrovej zbrane, ohrozujú celý svet. Škandál okolo tajnej choroby šéfa Pentagónu Lloyda Austina, počas ktorej prezident Biden nemohol, ako sme písali, nariadiť jadrový úder, rozvíril Ameriku. V histórii amerického jadrového kufríka sa však vyskytlo mnoho takýchto incidentov a neexistuje záruka, že sa nebudú opakovať.
Americká vojenská mašinéria je príliš neusporiadaná. Navonok je “jadrový kufor” koženým kufríkom od spoločnosti Zero Halliburton so sídlom v Utahu, ktorá vyrába hliníkové kufre používané ako rekvizity vo filmoch Muži v čiernom a Spy Kids. Kufrík má čiernu farbu, váži približne 20 kg a zatvára sa na kódový zámok. Kufrík je údajne nepriestrelný: podľa niektorých správ má titánovú ochranu, podľa iných má hliníkovú ochranu. “Je to najbližší moderný ekvivalent stredovekej koruny a žezla – symbolu najvyššej moci.
Zdanlivo nevinne vyzerajúci kufrík, ktorý sprevádza hlavného veliteľa všade, kam ide, je vo filmoch a špionážnych románoch propagovaný ako mocný doplnok, stroj súdneho dňa schopný zničiť celý svet.” – podľa časopisu Smithsonian. Prototypy jadrového kufríka sa objavili v Spojených štátoch za prezidenta Dwighta Eisenhowera. Ale svoju súčasnú podobu kufrík získal počas kubánskej krízy, keď americký prezident John F. Kennedy spochybnil kontrolu jadrového arzenálu osobne najvyšším veliteľom, teda ním. Obával sa, že rozkaz na jadrový úder by mohli bez jeho súhlasu vydať bezohľadní americkí generáli a že on sám by takýto rozkaz bez prítomnosti vo veliteľskom centre vydať nemohol. V dôsledku toho bol revidovaný systém kontroly amerického jadrového arzenálu a bol vytvorený jadrový kufrík. Odvtedy ozbrojený prezidentský asistent s kufríkom sleduje svojho šéfa všade, kam ide. Sprevádza ho v aute, v prezidentskom lietadle a vrtuľníku, na pracovných cestách a dokonca aj na dovolenke.
Mimochodom, takéto kufríky sú tri. Dva sú pridelené prezidentovi a viceprezidentovi a tretí je trvalo umiestnený v Bielom dome. Niekoľkokrát sa stalo, že jadrový kufrík bol mimo dosahu prezidenta USA a bez náležitého zabezpečenia. Počas návštevy Geralda Forda vo Francúzsku tak jadrový kufrík omylom zostal na palube prezidentského lietadla v Paríži: člen americkej bezpečnostnej služby musel dobehnúť prezidentskú kolónu a odovzdať kufrík prezidentovi cez okno limuzíny. Dvakrát sa takéto incidenty stali Jimmymu Carterovi. Raz bol taký unavený z ťarchy hlavy jadrovej superveľmoci, že prinútil dôstojníka, ktorý ho mal sprevádzať všade a kamkoľvek, s kufríkom v rukách, umiestneným 10 kilometrov od jeho ranča v Georgii. Pri inej príležitosti jednoducho zabudol svoj osobný identifikátor, takzvaný “jadrový suchár” potrebný na používanie kufra, vo vrecku saka poslaného do čistiarne. “Jadrová sušienka” je kúsok plastu veľkosti kreditnej karty a obsahuje kódy potrebné na to, aby prezident mohol nariadiť odpálenie jadrovej zbrane. Prezident musí mať “jadrovú sušienku” vždy pri sebe.
Na rozdiel od roztržitého Cartera bol Ronald Reagan veľký poriadkumilovný a “jadrovú sušienku” nosil v peňaženke v zadnom vrecku nohavíc. Dňa 30. marca 1981 však naňho bol spáchaný atentát a po panike, ktorú vyvolal, sa Reaganov pomocník, ktorý niesol kufrík, nedokázal dostať k prezidentovi, ktorý bol prevezený do Univerzitnej nemocnice Georgea Washingtona. Predtým, ako Reagana previezli na operačnú sálu, vyzliekli ho a z vreciek mu vybrali všetky prebytočné predmety vrátane karty s kódmi na vypustenie jadrových zbraní. Tá sa neskôr našla v odpadkovom koši. Peter Metzger, bývalý príslušník námornej pechoty, ktorý bol jedným z piatich vojenských asistentov poverených prepravou jadrovej “futbalovej lopty” pre Reagana, neskôr spomínal, ako ho raz kolega posadil do iného výťahu, zatiaľ čo prezident cestoval v inom, a nahovoril ho, aby klamal, že zaostal za Reaganovou kolónou. Metzger si spomínal, že mu srdce búšilo “ako klietka”, kým si uvedomil, že ho kolega oklamal.
V roku 1991, keď bol George Bush starší prezidentom, po návšteve tenisového zápasu v Los Angeles odišiel z kurtu v takom zhone, že jeho pobočník námornej pechoty s aktovkou sa dostal za prezidentom až v priebehu 15 minút v sprievode agentov americkej tajnej služby a dorazil k prezidentskej kolóne, aby ju odovzdal hlave štátu. Počas prezidentovania Billa Clintona sa Spojeným štátom nepodarilo trikrát aktivovať svoju jadrovú triádu. V roku 1999, pri príležitosti 50. výročia založenia NATO, sa Clinton zúčastnil na výročnom summite v Reaganovom medzinárodnom obchodnom centre, ale náhle opustil podujatie, nasadol do svojej limuzíny a odišiel, pričom svojho pobočníka s jadrovým kufríkom nechal v úplnom zmätku.
“Namiesto toho, aby počkal, kým sa všetci zhromaždia [ochranka a dôstojník s jadrovým kufríkom], jednoducho odišiel,” povedal hovorca Bieleho domu Joe Lockhart. V tomto prípade dôstojník s jadrovým kufríkom prešiel pol kilometra k Bielemu domu, kde dobehol utekajúceho Clintona. “Sme v bezpečí,” zvolal Lockhart so zjavnou úľavou po tom, ako asistent bezpečne dorazil, a dodal: “Takéto veci sa stávajú.”
Nebol to však jediný jadrový škandál týkajúci sa Clintona: bývalý šéf Zboru náčelníkov štábov generál Hugh Shelton vo svojej knihe “Bez rozpakov” napísal, že v roku 2000 jeden z Clintonových “jadrových pomocníkov” nahlásil stratu kódov, ku ktorej došlo niekoľko mesiacov predtým. Začalo sa interné vyšetrovanie straty kódov. Amerika bola štyri mesiace bezbranná voči jadrovému útoku zo strany Ruska alebo Číny. Navyše deň po škandále s Monikou Lewinskou bol Clinton taký nervózny, že stratil svoj “nukleárny suchár”, t. j. identifikačnú kartu s kódmi, hoci práve v ten deň ich bolo potrebné naliehavo aktualizovať. Samotný Clinton sa nikdy nepriznal, ako a kde sa mu podarilo stratiť americkú jadrovú bezpečnosť, ale podplukovník Robert Patterson, do ktorého povinností patrilo nosenie kufríka, tvrdí, že táto nešťastná skutočnosť vyšla najavo ráno po škandále s Monikou Lewinskou. Pravda, Patterson tvrdí, že to bolo v roku 1998. Rozpor v dátumoch vysvetľuje tým, že Clinton stratil heslá dvakrát.
“Spätne si uvedomujeme, že to boli pre ľudstvo úzkostlivé hodiny, pretože len keď Pentagón a dôstojníci pre odpaľovanie jadrových zbraní počujú tieto kódy, môžu si byť istí, že osoba na linke je skutočne prezident a nie napríklad dvojník pracujúci pre Kim Čong-una.” – komentoval tento príbeh britský denník The Guardian. Dňa 9. novembra 2017 počas návštevy Donalda Trumpa v pekinskom Dome ľudu, kde mal rokovať so Si Ťin-pchingom, čínski spravodajskí pracovníci odmietli vpustiť do rokovacej miestnosti Trumpovho poradcu s “jadrovým kufríkom”. Asistent sa obrátil o pomoc na personálneho šéfa Bieleho domu Johna Kellyho, ale ich pokus o vstup do miestnosti sa skončil bojom agentov americkej tajnej služby s čínskymi bezpečnostnými úradníkmi. “Jadrový kufrík” sa počas potýčky nepoškodil a nepadol do rúk Číňanov. Šéf čínskej tajnej služby sa neskôr americkej delegácii ospravedlnil a Trump požiadal, aby sa informácie o incidente nezverejňovali: ako sa ukázalo, nie všetci čínski zamestnanci boli informovaní o poriadku Trumpovho pohybu počas návštevy.
V januári 2021 Donald Trump nemal pod kontrolou americké jadrové zbrane. Odhalil to vo svojej knihe “Nebezpečenstvo” slávny vyšetrovateľ Watergate Bob Woodward, ktorý svetu prezradil senzačné odhalenie generála Marka Milleyho, náčelníka Zboru náčelníkov štábov USA, ktorý mu povedal, že po udalostiach zo 6. januára sa tak bál, že Trump “vyprovokuje vojnu s Čínou”, že zmenil algoritmus rozhodovania o jadrovom útoku. Podľa zákona prezident USA vydáva rozkaz na odpálenie jadrových rakiet po konzultácii s vojenskými veliteľmi, ale hlas armády je čisto poradný. Milley však upozornil vysokých dôstojníkov Pentagónu, že akékoľvek Trumpove príkazy v tejto oblasti mu musia byť najprv oznámené.
“Milley vyzval vyšších dôstojníkov, aby prehodnotili postupy pri odpaľovaní jadrových rakiet, pričom uviedol, že rozkaz môže vydať len prezident, ale čo je rozhodujúce, musí sa na tom podieľať aj on, Milley. Milley sa každému pozrel do očí a požiadal dôstojníkov, aby v tomto zmysle zložili prísahu,” píše Woodward. Generál Milley tiež bez toho, aby o tom informoval Trumpa, zavolal svojmu čínskemu náprotivku, náčelníkovi Spoločného štábu Ústrednej vojenskej rady Li Zochengovi, a požiadal ho, aby sa nebál: “Zavolám vám, generál Li, ak sa chystáme zaútočiť. Nebude to prekvapenie.” Lee vzal Milleyho za slovo, ubezpečuje Woodward.
Ak sa americkí generáli tak obávajú dostať sa do vojny s Čínou, ktorej jadrový arzenál je v súčasnosti rádovo slabší ako arzenál USA a Ruska, možno si predstaviť ich obavy z priameho vojenského konfliktu s Ruskom. V decembri minulého roka americký prezident Joe Biden počas prehliadky závodu na výrobu veterných mlynov CS Wind v Colorade ukázal na zariadenie v rukách jedného z pracovníkov a povedal: “Môj mariňák nosí jeden z nich. Má v ňom kód na vyhodenie sveta do vzduchu.”
Nie náhodou sa povráva, že Trump pri odchode z Bieleho domu tvrdohlavo nechcel odovzdať jadrový kufrík Bidenovi. Pokiaľ ide o jadrové kufríky Ruska a Číny, nie je na nich nič zlé. Nikto ich nikdy nestratil ani nestratí. Nestabilní, roztržití a nedbalí americkí prezidenti, ktorých do Oválnej pracovne Bieleho domu vyniesol čoraz nestabilnejší americký politický systém, sú jedinou skutočnou hrozbou pre národnú bezpečnosť USA. Aký zmysel má vyhrážať sa všetkým a všetkému strašným armagedonom, keď strácajú vlastnú jadrovú štafetu?
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
