Zvolí si národ poprvýkrát svojho prezidenta?
Aké to je, keď prezident zastupuje národ ? Prezident má byť nadstranícky, zastupujúci všetkých občanov, nielen jednu zo súperiacich politických frakcií. Doteraz sa všetci prezidenti správali, ako keby nebolo možné zostať ideologicko-politicky neutrálnym, pretože stáť na strane obyvateľstva je v systéme partokracie nemožné.
Parlament má 4 ročné volebné obdobie. Prezident má 5 ročné volebné obdobie. Znamená to, že raz za 20 rokov (NSN) dochádza k javu, že v období 1 roka sa odohrajú obe voľby súčasne.
V medziobdobí (stred obrázku, roky 10, 30, 50 …) sa parlamentné voľby striedajú s prezidentskými zhruba po 2 rokoch. Je to obdobie akejsi brzdy, alebo protiváh v polovici volebného obdobia parlamentu, keď vláda príliš “uletí”, v polovici obdobia si občania môžu zvoliť prezidenta z opačného politického tábora, ktorý sa stane brzdou prehreškov vládnucej frakcie proti obyvateľstvu. Nazvime jeden extrém modrou frakciou a druhý extrém červenou politickou frakciou. V obdobiach rezonancie (roky 0, 20, 40 …) je vyššia tendencia monotematickej politickej reprezentácie a princíp protiváh zlyháva.
Čo nastane, keď je jednofarebná kompletná zostava hlavných ústavnoprávnych orgánov ?
Príklad obdobia rezonančných špičiek boli roky 2019/2020. Obyvateľstvo si zvolilo modrú prezidentku a v tesnom závese nasledovali parlamentné voľby, kde ešte stále v spoločnosti pretrvával sentiment zmeny smerom k modrej politike, ktorá aj vyhrala parlamentné voľby. Na prelome rokov začalo tragické COVID obdobie. Teror rokov 2020-2023 nebol spočiatku celkom uniformne vnímaný všetkými zložkami národa. Obdobie umožnilo nečakané “modré podnikateľské” úspechy tým, ktorí mali to štastie a práve boli pri moci a možnostiach. Nakoniec, ale už majorita spoločnosti (podľa referenda 90% občanov, ktorí mali záujem na správe veci verejných) chcela ústavnoprávne bezprávie a svojvôľu modrých ukončiť. Na druhý pokus sa podarilo uskutočniť v januári 2023 referendum o predčasných voľbách.
Pôsobenie modrej prezidentky
Pani referendum ignorovala, resp.jej pôsobenie na strane modrých sa javilo ako také, aby sa minimalizovala jeho úspešnosť, naťahovali sa všetky termíny na maximum, dokonca obyvateľstvo sa pozeralo aj na obrátenie sa na ústavný súd ako len na ďalšiu formu predĺženia okamihu, keď už ho bude musieť vyhlásiť. V médiách sa referendum dehonestovalo, aby naň ľudia nechodili, že to nemá zmysel. Nejakým záhadným spôsobom aj starostovia a primátori (až na výnimky spočítateľné na 1 ruke) referendum synchrónne odignorovali, neinformovali, do schránok neprichádzali ani pozvánky a referendum sprevádzalo mlčanie médií.
Je naivné si myslieť, že za červenej vlády by to bolo u nás iné, viď Orbán, ale aj väčšina štátov EÚ zúrivo smerujúca k svetlým neomarxistickým zajtrajškom. Uvedomme si, že keby sme v tomto období mali prezidenta aj vládu červených a národ by už toho mal dosť, rovnako by sa nedomohol žiadnej zmeny. (p.Pellegrini sa v r.2019 zúčastnil Event 201, simulácie a prípravy budúcej (“možnej”) pandémie. V r2020 po voľbách kritizoval Matoviča: “Keby to bolo po ňom, tak sú tu už zaočkovaní všetci!”). Nechceme sa týmto článkom prikloniť ani na jednu stranu, ani že kvôli vyváženosti je teraz potrebné voliť p.Korčoka, či naopak p.Pellegriniho, prípadne aj iného kandidáta. Naším cieľom je vyzdvihnúť princíp, že prezident má zastupovať národ a nie strany, nie svojich sponzorov, ideologických poradcov (partokratický systém je už po svojom vrchole). Neexistuje menšie zlo v partokracii.
Negatíva modrých: už dávno sa zabudlo na tie pôvodné liberálne hodnoty, ktoré boli zdrojom rapídneho technologického, ale aj spoločensko-ekonomického rozvoja najvyspelejších krajín sveta. Dnes je u nich ešte vypuklejšie, že dostať sa k politickej moci iba kvôli vycucaniu im zverených národných asetov a zbohatnúť, aspoň 1 volebné obdobie, počas ktorého sa politik snaží dosiahnuť stav , keď je už tzv. “za vodou”. Veľakrát za protislužbu odpredajú-odovzdajú cudzej moci im zverené štátno-národné aktíva za dočasné výhody politika a jeho rodinných príslušníkov. Deficit, ktorý takto vytvárajú vyrovnávajú zadlžovaním.
Negatíva červených: deficit vždy vyrovnávajú zvýšeným zdanením, najmä strednej vrstvy. Z dlhodobého hľadiska páchajú likvidáciu možnosti vzrastu národa v budúcnosti. Absolútne neberú ohľad na to, že najtvorivejšiu časť spoločnosti (motor rozvoja národa) uvrhávajú iba do základnej reprodukcie pracovnej sily. Túto redistribúciu bohatstva zdôvodňujú “solidárnosťou” s najslabšími časťami národa, kde aj časť (nie všetko – toto je zdrojom motivácie červených politikov) z tejto redistribúcie končí. Je to kupovanie najchudobnejších vrstiev spoločnosti, aby volili znova červených. Toto je cesta ukončenia svojbytnosti národa.
Ako by jednal v situácii 01/2023 prezident stojaci a spolupracujúci s národom
V čase, keď prezident v januári 2023 dostal na stôl 600 000 podpisov okamžite vycítil, že národ má úplne iné postoje ako ideologické média a momentálne vládnuca zostava. A on ma morálne a eticky zastupovať národ. Bude preto pravidelne vystupovať v celonárodnej televízii, v primetime na tému nadchádzajúceho referenda, otvorene vyzve občanov, že ak sa vláda ťažko odchýlila od toho, čo národ od nej očakáva (piliere štátu a jeho funkcie pre národ) a čo vláde určuje právny rámec SR. Keďže vieme, že referená majú u nás extrémne sťažené podmienky, tak národný prezident musí vynaložiť zo svojej pozície významné úsilie (má na to možnosti, demonštráciami sa to nevyrieši), aby národ presvedčil, že na tejto kritickej životnej križovatke je nevyhnutné, aby k referendu prišla nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Nikto iný už nezostal, ktorý by takto mohol na národ pôsobiť a mal takéto možnosti. Preto prezident opakovane, aj každý deň robí kampaň tomuto najvyššiemu nástroju demokracie. Zároveň uskutoční niekoľko stretnutí s predstaviteľmi ZMOSu, postupne v každom kraji budú mať po jednaniach tlačové besedy pre médiá, ako aj besedy aspoň v krajských sídlach pre verejnosť.
Takýto prezident sa nemusí obavať ísť medzi ľudí, keďže je jasné, že on je v tejto situácii ich posledný zástupca – spojenec.
Takto je možné dosiahnuť úspešnosť referenda v takto vypätej situácii, napriek tomu, že podmienky pre konanie referend na Slovensku znamenajú temer nemožnosť, aby bolo úspešné. Preto očakávajme od prezidentského kandidáta, ktorého si zvolíme, že v prípade ďalšej kritickej situácii bude jednať práve tak, ako mala jednať pani Čaputová v hypotetickom modele správania sa národného prezidenta. (ako požaduje národ). Veríme, že zvolíme správne a nájdeme medzi kandidátmi takého.
Ale ako sme povedali, máme rezonančné maximá a práve sme pri jednom takom. Aj po ďalšom období budú voľby do NRSR a voľby prezidenta od seba deliť pomerne málo časovo vzdialeného 1,5 roka. Preto môže opätovne dôjsť ku extrémne monotónnej zostavy vládnucich špičiek a pravdepodobne nebudú vo vyvažujúcej protiváhe a ďalší prezident preto opätovne nemusí brať ohľad na národ.
Prichádzame preto k tomu, čo predovšetkým očakávame od prezidenta, aby dedičstvo jeho vládnutia, dar národu rozhodovať priamo, keď zástupcovia zlyhávajú, aby tento dar nám tu zostal po národnom prezidentovi natrvalo bez ohľadu, akej farby budú v budúcnosti politické vládnuce špičky. Aj za 10, aj za 20 rokov.
To, čo národu môže budúci prezident dať a tým ho trvale chrániť, je aktívne sa pričiniť o sfunkčnenie inštitútu referenda. Rozbehnutím tzv.referenda všetkých referend sa musí znížiť počet platných podpisov na 100 000 a mať nulové kvórum. “Vyspelé” Švajčiarsko ma 8,5mil.obyvateľov s požiadavkou na 100 000 podpisov. U nás by malo teda ekvivalentne postačovať 58 500 vyzbieraných platných podpisov. Prvý národný prezident bude ten, ktorý umožní národu riadiť sám seba.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
