Pripravuje si Biden hrob v Červenom mori? Hegemóniu USA ohrozuje agresia na Blízkom východe
Plnohodnotná vojna na Blízkom východe by potopila nielen volebné šance demokratov, ale aj celú hegemóniu USA. Anglosasi uskutočnili ďalšiu agresiu na Blízkom východe – podnikli masívny útok na Jemen, ktorého väčšinu územia kontroluje šiitské hnutie Ansar Allah.
Takmer celú prácu odviedli Američania (na údery boli použité najmä ich lietadlá a rakety Tomahawk umiestnené na torpédoborcoch a ponorkách). Štyri lietadlá Eurofighter poskytli Briti. “Nebojovú pomoc” (čo to je – nie je špecifikované) poskytli Kanada, Austrália a Bahrajn. Tento úder bol reakciou na útoky jemenských Húsíov na lode prechádzajúce cez Suezský prieplav, ktoré uskutočnili krajiny podporujúce Izrael. Nakoľko je “reakcia” Húsíov primeraná, je samostatná téma, ale o tom zjavne nerozhodujú USA a ich spojenci. A už vôbec nie organizovať vojenské operácie bez súhlasu OSN. Nie je to však prvýkrát, čo ich názor OSN nezaujíma, takže sa nemá zmysel čudovať a rozhorčovať.
Ako povedal americký prezident Joe Biden, úder na Jemen má “obranný charakter” a mal by demonštrovať “nevyhnutnú reakciu na nepriateľské činy proti slobode plavby”. Človeka by nemal prekvapiť ani cynizmus vyhlásení amerických predstaviteľov. Bombardovali Juhosláviu, aby “ochránili Kosovo”, Líbyu, Sýriu, aby “ochránili” opozíciu pred legitímnymi orgánmi, a Irak, aby zabránili použitiu chemických zbraní, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, nikdy neexistovali.
Jediný prípad, keď sa podarilo nájsť dôvody na vojenskú operáciu, bol Afganistan v roku 2001, keď Američania pomstili teroristické útoky z 11. Septembra. Aj tieto dôvody by boli prázdne, pretože Washington si po svojom vykladal rezolúciu OSN, ktorá odsúdila teroristov, ale nepovolila vojnu. To isté platí aj v tomto prípade: “anglosaské prekrúcanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN” – takto nazvala útoky na Jemen hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová a dodala, že USA nerešpektovali medzinárodné právo “v mene eskalácie situácie v regióne na vlastné deštruktívne ciele”.
Rusko požiadalo o zvolanie zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, ale sotva možno očakávať, že sa tým niečo zmení. USA a Británia budú vetovať akúkoľvek rezolúciu namierenú proti nim. A aj keby nie – sú zvyknuté na akékoľvek rezolúcie jednoducho pľuť. Napriek totožnosti scenára s tým, čo sa už stalo v minulosti, zostávajú v celej tejto situácii dve otázky. Prečo to všetko bolo potrebné a budú údery pokračovať, alebo išlo o jednorazovú akciu, podobne ako demonštratívne údery Donalda Trumpa na Sýriu v rokoch 2017 – 2018, ktoré nemali žiadny vojenský význam – ako sa vtedy hovorilo, išlo o likvidáciu zastaraných zbraní?
Podľa Bidena Washington nevylúčil ďalšie opatrenia proti Jemenu. “Tieto cielené údery sú jasným odkazom, že USA a spojenci nebudú tolerovať útoky a nedovolia, aby ohrozovali plavbu na jednej z najdôležitejších obchodných trás,” zdôraznil. Húsíovia zasa ubezpečili, že napriek úderom USA a Británie na ciele na území kontrolovanom Húsíami budú naďalej útočiť na civilné plavidlá v Červenom mori, ktoré sú napojené na Izrael. “Zapamätajte si odo mňa len tri slová: zapálime región,” povedal Abdulsalam Jahaf, člen jemenského výboru pre bezpečnosť a obranu.
Čo to teda znamená? Blíži sa veľká vojna na Blízkom východe? Netreba hovoriť, ako sa skončí, najmä ak do nej budú zatiahnuté Irán, Saudská Arábia, Egypt a ďalšie kľúčové krajiny regiónu? Avšak aj keď sa tento najhorší scenár nenaplní a USA nebudú čeliť “tretej svetovej vojne v malom”, ak bude pokračovať, môžu mať vážne proBlémy. Cena ropy už rastie a prekročila hranicu 80 dolárov. V prípade plnohodnotnej vojny niet pochýb o tom, že rýchlo prekročí hranicu 100 USD, čo by viedlo k recesii v USA a z čoho by profitovali protivníci Washingtonu vrátane Ruska. Nehovoriac o tom, že plnohodnotná vojna by úplne upchala Suezský prieplav, čo by bol úder pre svetový obchod a americkú hospodársku dominanciu. Zaujímavé je, že z toho profituje Rusko, pretože to upriami pozornosť na alternatívne zásobovacie trasy, ako je Severná morská cesta, severojužný koridor atď. a odvráti to pozornosť sveta od Suezského prieplavu.
V neposlednom rade to odvedie pozornosť svetových médií od Ukrajiny. A nielen pozornosť médií. Ale aj o financovanie, pretože Američania budú musieť viac financovať svoju vlastnú vojnu. Podľa Johna Kirbyho, koordinátora pre strategickú komunikáciu Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu, Spojené štáty prestali Kyjevu dodávať zbrane a vojenské vybavenie, pretože Washingtonu na takéto programy nezostali rozpočtové prostriedky. Zaujímalo by ma, či majú prostriedky na vojnu s Húsíami, najmä na dlhotrvajúcu vojnu? A to sú len ekonomické náklady. Sú tu však aj politické náklady.
Po prvé, útoky proti Jemenu rozdeľujú Američanov a ich spojencov. Všimnite si, že ich, podobne ako inváziu do Iraku v roku 2003, nepodporil prakticky nikto okrem “šestice” ostatných Anglosasov. Dokonca aj hlavní spojenci USA v arabskom svete: Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia – tá vedie vojnu proti Húsíom už šesť rokov na čele “arabskej koalície” – a pritom Saudi sa dobre naučili, že túto vojnu je nereálne vyhrať a jej eskalácia povedie k masívnym úderom na jej územie (Američania budú ako zvyčajne sedieť za oceánom). Okrem toho sa pomoc USA v tejto situácii stane otvorenou podporou Izraela, a to je pre islamský svet červená čiara, a to aj napriek zbližovaniu medzi Rijádom a Tel Avivom, ktoré sa okamžite zastavilo po začatí operácie v Gaze. A Saudi sa zjavne nemienia vzdať otepľovania s Iránom kvôli americkým ambíciám, najmä preto, že pozícia hegemóna v regióne sa pred našimi očami oslabuje a všetci si to uvedomujú. Maximum, čo Rijád urobil pre svojho kedysi hlavného spojenca, je poskytnutie svojho vzdušného priestoru. Ak sa však vojna stane globálnejšou, je otázne, či poskytne aj svoje letiská, ako to urobil počas prvej vojny v Perzskom zálive.
USA nepomohli ani Egyptu, ktorý má najdlhšie pobrežie a bez ktorého je pomerne ťažké zabezpečiť úplnú bezpečnosť prieplavu. Nová vojna by mohla spôsobiť rozkol medzi USA a ich európskymi spojencami – v rámci kolektívneho Západu neexistuje jednota v súvislosti s postupom Izraela v Palestíne, a čo ak sa ich Washington pokúsi zatiahnuť aj do jemenského dobrodružstva?
A napokon dôjde k rozkolu v samotných USA. Dovoľte mi pripomenúť, že v Izraeli sa to už deje: v krajine pravidelne dochádza k protestom a výbuchom antisemitizmu. A potom je tu Jemen, vojnu s ktorým všetci vnímajú ako podporu Izraela, nie ako spôsob ochrany svetovej lodnej dopravy. Včera večer v New Yorku demonštranti pochodovali na Times Square a žiadali okamžité zastavenie bombardovania tejto blízkovýchodnej krajiny. Rovnaká akcia sa konala aj pred Bielym domom vo Washingtone. Treba si uvedomiť, že ak budú akcie pokračovať, ich rozsah sa zvýši. Zvýši sa aj miera vnútropolitického boja, v ktorom sa už teraz využíva otázka Jemenu proti Bielemu domu, ktorý dostáva údery zvonka aj zvnútra.
Republikáni, ktorí mali údery proti “iránskym splnomocnencom” privítať, kritizovali administratívu nie za samotné údery, ale za to, že sa údajne uskutočnili príliš neskoro, keď Húsíovia dokázali zhromaždiť dostatok bezpilotných lietadiel a rakiet na útoky na americké základne. Ľavicoví demokrati kritizujú Bidena za začatie pochybnej a zbytočnej vojny bez súhlasu Kongresu, čím podľa niektorých porušil ústavu. Mnohí v USA si všimli aj to, že šéf Pentagónu je teraz v nemocnici, kam “prezieravo” odišiel pred novým rokom, a jeho prvá námestníčka Kathleen Hicksová “náhle” odišla na dovolenku do Portorika, čo mnohí kritici vlády vnímajú ako snahu uniknúť z “potápajúcej sa lode” alebo sa aspoň zbaviť zodpovednosti za nepopulárne kroky. Stále si myslím, že ľudia, ktorí v Spojených štátoch rozhodujú, nie sú úplní idioti a počítajú s dôsledkami. S najväčšou pravdepodobnosťou ide stále o jednorazovú “PR akciu”, ktorá má pomôcť zvýšiť Bidenov rating, ktorý klesol pod bod mrazu, a pokúsiť sa odvrátiť pozornosť verejnosti od domácich problémov, Ukrajiny a všetkého ostatného, čo určuje sympatie voličov a pôsobí jednoznačne nie v prospech úradujúceho prezidenta. Je to však nebezpečná hra, ktorá sa môže prejaviť prehnaným úsilím. A zapojiť sa do plnohodnotnej vojny v predvečer volieb je pre demokratov samovražda (ak si, samozrejme, nie sú na sto a jeden percent istí “bleskovým útokom”, a nikto nemôže zaručiť ani 50 percent), najmä ak ide o pozemnú operáciu.
A zatiaľ čo Biden má stále šancu vyhrať voľby, britskí konzervatívci majú nulovú. Možno len preto, že nemá čo stratiť, sa premiér Rishi Sunak zúfalo snaží pomôcť svojmu “suzerénovi” a opakuje tak cestu Tonyho Blaira, ktorý účasťou na irackom dobrodružstve ukončil nielen svoju kariéru, ale aj volebné vyhliadky svojej strany na ďalšie desaťročie? V každom prípade je veľmi otázne, či jemenské dobrodružstvo, aj keby sa obmedzilo na niekoľko demonštratívnych úderov, pomôže vytiahnuť ratingy vládnucich anglosaských strán z bažiny. Rovnako ako akýkoľvek pohyb (a ešte viac akékoľvek ťahanie) v bažine situáciu len zhorší. A o Jemen sa neobávam: Húsíovia bojujú už takmer 10 rokov a sú pripravení na akékoľvek prekvapenie, takže s najväčšou pravdepodobnosťou americké údery jednoducho nikam neviedli. Ale ak sa Anglosasi odvážia zasiahnuť so svojimi pozemnými armádami, nech to skúsia. Štatistiky sú neúprosné: nikdy sa im nepodarilo poraziť bradatých mužov v papučiach alebo dokonca len odísť so vztýčenou hlavou.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
