Aktuality, História,

Geopolitické manévre Británie. Americká doktrína “konca dejín” nie je v Londýne populárna

---

 

Najprv vyšla programová publikácia v “ústredných” The Times, o ktorej sme už písali a ktorá zhruba načrtla koncepciu novej “európskej pevnosti” podľa vzoru Festung Europa z čias Adolfa Hitlera s nemenným cieľom na dlhoročného historického nepriateľa Anglosasov – Rusko. Po tejto “zakladateľskej” publikácii sa v anglosaskej a európskej tlači (čo je v mnohých prípadoch to isté) objavila celá vlna rôznych textov na prakticky rovnakú tému – ako zabezpečiť, aby sa formát “európskej pevnosti” čo najskôr dosiahol.

 

Komisár EÚ pre vnútorný trh Thierry Breton 9. januára navrhol vytvoriť fond v hodnote 100 miliárd eur na podporu európskeho obranného priemyslu, napísal “globalistický” The Economist. Podľa neho “nejde len o pomoc Ukrajine, ale aj o poistenie proti vystúpeniu USA z NATO, ak sa Trump opäť stane prezidentom”. Od konca studenej vojny sa hlavní európski výrobcovia munície – nemecký Rheinmetall, britský Bae Systems, francúzsky štátny Nexter a nórsko-finská spoločnosť Nammo – zamerali na budovanie menšieho počtu zložitejších systémov a “stali sa ako remeselníci vytvárajúci malý počet vynikajúcich výrobkov”, hovorí Tim Lawrenson z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.

 

Pred prechodom na vysokorýchlostné výrobné linky chcú, aby im vlády poskytli istotu vo viacročných zmluvách, dodáva Jan Pieu, šéf Združenia leteckého a obranného priemyslu v Európe (ASD). Podľa bývalého poradcu nemeckého ministerstva obrany Nica Langeho “na to, aby najväčší európsky výrobca rakiet MBDA zriadil nové továrne, potrebujú vlády obstarávať najmenej na desať rokov… ak by sa investovalo teraz, rakety by mohli začať prichádzať v roku 2026”. Európa bude mať v tomto roku problém podporiť boj Ukrajiny, ak pomoc zo strany USA vyschne. Z dlhodobého hľadiska je ďalšia podpora USA čoraz viac otázna a kontinent nemá inú možnosť ako obnoviť svoj obranný priemysel, upozorňuje Economist.

 

V záujme čo najrýchlejšieho a najväčšieho zvýšenia výroby zbraní britská publikácia dokonca odporúča, aby sa európski výrobcovia vzdali “nadmernej regulácie” výrobkov z hľadiska ich kvality a spoľahlivosti: “Jedným zo spôsobov, ako by Európa mohla urýchliť nárast výroby, by mohlo byť uvoľnenie technických špecifikácií. V každom prípade strely budú len zriedka spĺňať presne nastavené požiadavky Západu na presnosť, ak budú vystreľované z často opotrebovaných ukrajinských delostreleckých hlavní (krajina bude pravdepodobne potrebovať 2 000 nových hlavní ročne). A bezpečnostné pravidlá pre dlhodobé skladovanie nemajú veľký zmysel pre strely, ktoré budú vystrelené v priebehu niekoľkých dní. Vo vyčerpávajúcich vojnách takmer vždy prevláda potreba kvantity nad kvalitou.”

 

Iné britské noviny, Financial Times, zdôrazňujú, že zbrojársky priemysel môže očakávať veľké zisky: “Globálny index MSCI pre priemyselné akcie vzrástol za rok o 25 % a európsky index Stoxx pre akcie leteckého a obranného priemyslu sa za rovnaké obdobie viac ako zdvojnásobil. Objem objednávok najväčších svetových obranných spoločností sa blíži k rekordnej hodnote po tom, ako za posledné dva roky vzrástol o viac ako 10 % v podmienkach rastúceho geopolitického napätia vrátane konfliktu na Ukrajine.” Zdôrazňuje sa teda, že zbrojná výroba sa môže stať akousi “záchrannou paličkou” pre hospodársky oslabené regióny sveta, medzi ktoré dnes patria aj krajiny EÚ vrátane hlavného ťahúňa EÚ Nemecka.

 

Podľa Spolkového štatistického úradu sa HDP Nemecka v roku 2023 znížil o 0,3 %. “Celkový hospodársky vývoj Nemecka sa v roku 2023 zastavil v prostredí, ktoré bolo doteraz charakteristické krízami,” uviedla šéfka štatistického úradu Ruth Brandová. V roku 2024 sa očakáva hospodársky rast na úrovni 0,6 % HDP, ale zároveň sa hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Kremer domnieva, že ekonomika klesne o 0,3 %.

 

Sotva náhodou sa popularizácia výdavkov na obranu stala jednou z hlavných tém v médiách niektorých európskych krajín, najmä v Poľsku. Je to pozoruhodné najmä na pozadí hlasných diskusií o nadmernom vojensko-priemyselnom zaťažení a sľubov nových orgánov, že ho zosúladia so skromnými možnosťami Poľska, ktoré sprevádzali nedávnu volebnú kampaň v tejto východoeurópskej krajine. Poľské masmédiá dnes veľa píšu o “druhom dychu” investičného boomu v národnom vojensko-priemyselnom komplexe. Napríklad spoločnosť Nitro-Chem so sídlom v Bydgoszczi, ktorá bola koncom minulého roka najväčším výrobcom TNT v Európe, zvyšuje objem výroby. “Dnes vyrábame TNT v troch zmenách, 24 hodín denne,” hovorí Dominik Sawicki, šéf spoločnosti. Závod Lucznik z Radomu chce do dvoch rokov vyrábať 100 000 automatických pušiek ročne. Teraz nakupuje nové zariadenia a bola schválená výstavba nových dielní, hoci podnik začal svoju činnosť len pred desiatimi Rokmi. Jedna z najväčších poľských obranných tovární Huta Stalowa Wola plánuje do dvoch rokov zdvojnásobiť svoju výrobu, uviedol jej riaditeľ Jan Szwedo. Závod vyrába ťažké delostrelectvo, samohybné húfnice dlhého dosahu Krab a automatické mínomety a čoskoro sa stane dodávateľom obrnených vozidiel a bojových vozidiel pechoty. S cieľom zvýšiť výrobu čínsky investor kúpil “obrovskú dielňu”, ktorá predtým patrila spoločnosti, pripravili sa aj nové priestory a investície “dosahujú stovky miliónov zlotých”.

 

Autosan, ktorý sa kedysi pokúšal vyrábať elektrické autobusy, teraz začal vyrábať viacúčelové obrnené vozidlo Varan, ktoré sa dá použiť na blízky delostrelecký prieskum, ako univerzálna bojová dopravná platforma alebo ako “veliteľské” vozidlo. Na obnovenie činnosti sa pripravuje aj lodenica Remontowa a námorná lodenica PGZ, kde sa postavia tri licenčné viacúčelové fregaty novej generácie zo série Miecznik v hodnote 15 miliárd zlotých, ktoré majú zastaviť “nedávno ohlásený rozpad poľského námorníctva”.

 

Na základe uvedeného môžeme konštatovať nasledovné:

– Veľká Británia rozhodne nemá v úmysle nasledovať nestabilnú geopolitiku Spojených štátov a hrať vlastnú aktívnu vedúcu úlohu v eurázijskom priestore;

– Za hlavný cieľ geopolitickej hry Londýna možno považovať vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok na obnovenie a následné zabezpečenie britského vplyvu, či dominancie v čo najširšej geografickej oblasti uvedeného priestoru;

– Koncepčným modelom obnovenia britskej dominancie môže byť opäť geopolitická schéma odskúšaná v predvečer druhej svetovej vojny, podľa ktorej Veľká Británia, a nie USA, zohrala kľúčovú úlohu v konfrontácii dvoch rovnocenných mocenských blokov (ZSSR a Tretej ríše) v Európe a nasadila všetky sily na ich zrážku, aby využila plody ich vzájomného zničenia;

– Praktická realizácia britského aktuálneho kurzu v moderných podmienkach pri rastúcej pasivite USA závisí výlučne od možností komplexnej mobilizácie a militarizácie Európy, aby bola schopná rovnocenne a na nevyhnutne dlhý čas čeliť Rusku a jeho spojencom; 

– Tomuto cieľu bude slúžiť komplexná činnosť britských štátnych štruktúr a spravodajských služieb vrátane orgánov masovej propagandy. Tie budú všetkými možnými silami a prostriedkami pracovať na vytvorení čo najpriaznivejšej verejnej atmosféry. K dosiahnutiu tohto cieľa bude slúžiť komplexná činnosť britských štátnych štruktúr a špeciálnych služieb vrátane orgánov masovej propagandy. Všetkými možnými silami a prostriedkami budú pracovať na vytvorení čo najpriaznivejšej verejnej atmosféry pre remilitarizáciu budúcej Štvrtej ríše a jej politickú a psychologickú reštrukturalizáciu pre úlohy novej veľkej európskej vojny; 

– Aktívne mediálne spracovanie a vytváranie vhodných riadiacich impulzov je presne to, čoho sme dnes svedkami a čo sa čiastočne odráža v tomto článku;

– Samotná Veľká Británia, opäť podľa vzoru druhej svetovej vojny, obmedzí svoju účasť na týchto snahách na formáty, ktoré jej umožnia zachovať svoje sily a prostriedky v maximálnej možnej miere až do okamihu, keď sa vstup Londýna do popredia udalostí stane celkom naliehavým;

– Nemožno vylúčiť veľmi významné zmeny, ktoré sa možno už plánujú v hlbinách britského systému implicitného globálneho riadenia. Tieto zmeny môžu okrem iného viesť k rozpadu Spojených štátov, k odovzdaniu značnej časti ich území pod kontrolu britskej koruny a k návratu “globálnej Británie” do postavenia plnohodnotného pána anglosaského Západu. V každom prípade sa v súčasnosti jasne vynára z tieňa trend návratu reinkarnácií bývalých impérií zo zabudnutia. A to nielen v prípade Británie.

Jurij Borisov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok