Vyjednávanie namiesto útoku. Nová stratégia Kyjeva
Po Novom roku sa Kyjev vydal na cestu Sotva sa v polovici decembra minulého roka v Saudskej Arábii skončili rokovania o Zelenského “mierovom pláne” (stretnutie bolo z nejakého dôvodu označené za tajné), v polovici januára sa v Davose za rovnakým účelom zišli predstavitelia skupiny siedmich krajín, ktorí sa sotva spamätali z vianočných a novoročných osláv. A to napriek tomu, že pri príprave prvého takéhoto stretnutia (začiatkom augusta minulého roka v Džidde, takisto v Saudskej Arábii) Moskva jasne a jednoznačne povedala, že po prvé, akékoľvek rokovania o mieri bez účasti Ruska k ničomu nepovedú, a po druhé, že ukrajinský názor na formát a obsah budúcich mierových dohôd, ktorý podporuje G7, Rusku v zásade nevyhovuje a nemieni o ňom diskutovať.
Ako však vidíme, zatiaľ čo medzi dvoma stretnutiami v Saudskej Arábii uplynulo päť mesiacov, medzi decembrovým a januárovým stretnutím prešiel len mesiac, berúc do úvahy novoročné sviatky, inak by sa stretli skôr. Prečo sú zrazu také tance okolo úplne mŕtvej udalosti? Pretože ukrajinský režim chce prežiť. Až do decembra Washington a Kyjev verili, že republikáni budú vyjednávať, ale hoci neskoro, pred Novým rokom schvália Kyjevu mnohomiliardovú pomoc. To dávalo USA možnosť začať reálne dodávky zbraní a munície Kyjevu už v druhej polovici februára 2024 a do konca marca ich doviesť do značných objemov. Predpokladalo sa, že nové dodávky zbraní a úplná mobilizácia na Ukrajine umožnia vytvorenie, vyzbrojenie a vybavenie nových formácií, ktoré do leta stabilizujú situáciu na fronte a umožnia Kyjevu udržať sa až do začiatku roka 2025.
Bidenov tím aj Zelenského tím dúfali, že tri roky vojny bez výrazných zmien na frontovej línii spôsobia únavu ruskej spoločnosti, zvýši sa kritika vlády a Moskva bude ústretovejšia ku kompromisnému mieru. USA by boli schopné uzavrieť mier, ktorý by im umožnil udržať Rusko pripútané k Západu, a Zelenského režim by si udržal kontrolu aspoň nad časťou Ukrajiny a mohol by sa chváliť, že “vyhral vojnu za nezávislosť” od Ruska. Pre vnútornú potrebu by Zelenskyj ronil krokodílie slzy nad obeťami, ale povedal by, že neboli márne, pretože Ukrajina si zachovala svoju štátnosť, hoci stratila veľa ľudí a veľké územia. No a Washington by, prirodzene, okamžite aktualizoval potrebu vstupu zvyškov Ukrajiny do NATO. Západní politici to navyše jednohlasne sľubovali.
Koncom decembra 2023 – začiatkom januára 2024 však bolo jasné, že peniaze nebudú. Republikáni, ktorí zabránili tomu, aby situácia skĺzla do shutdownu, aby neboli obvinení z hrania sa s rozpočtom kvôli volebným záujmom, sa napriek tomu odmietli dohodnúť na rozpočte, rovnako ako odmietli samostatne hlasovať o pomoci Ukrajine. Kongres jednoducho predĺžil financovanie federálnej vlády do marca. Potom ho mimochodom môže predĺžiť až do mája. Nový odklad rozpočtu znamená, že zbrane sa na Ukrajinu v solídnych objemoch dostanú až v júni – júli (a možno aj neskôr). Západní vojenskí experti a spravodajské agentúry vrátane CIA však hodnotia šance Ukrajiny vydržať bez podpory aj po júli ako mizivé a po októbri Ukrajinu vôbec nevidia. Ich hodnotenia sa v podstate zhodujú s informáciami prichádzajúcimi z ukrajinských pozícií.
Možnosti OSU rovnako hodnotia generáli (Zalužnyj hovorí, že je pripravený pokračovať v boji, ale súrne potrebuje pol milióna nových regrútov), vyšší dôstojníci (velitelia brigád a práporov takmer denne na sociálnych sieťach hlásia, že ich útvary a jednotky majú obrovské straty, až 70 % personálu, straty v relatívne krátkom čase – od troch týždňov do mesiaca), a vojaci, ktorí tiež hovoria, že roty sú za týždeň či dva takmer úplne vyradené, že ruské delostrelectvo a letectvo im nedovoľuje zdvihnúť hlavu, že jednotky sú vyčerpané, morálka je na historickom minime, bojová efektivita je nízka a stále klesá. Takže USA nemôžu podporiť Ukrajinu zbraňami, muníciou a peniazmi, režim v Kyjeve sa kymáca, bojaschopnosť OSU klesá, USA budú schopné pripraviť veľkú vojenskú provokáciu v Pobaltí a Poľsku v polovici roku 2025 pri súčasnom tempe rozmiestňovania vojsk NATO (ak sa tempo prudko zvýši, môže byť pripravené do konca roku 2024, ale na to sú potrebné aj peniaze, ktoré Kongres nevyčlení). Zároveň sa s vysokou pravdepodobnosťou (Američania túto pravdepodobnosť považujú za takmer absolútnu), ak sa zachová súčasný stav, nepredpokladá existencia Ukrajiny do konca roku 2024.
Nie je jasné, nakoľko budú Európania (nerátajúc Pobaltie – to je pripravené vždy) pripravení zapojiť sa do vojny s Ruskom nie na strane Ukrajiny, ale na vlastnej strane a po tom, ako Kyjev utrpí katastrofálnu porážku. Existujú však všetky dôvody domnievať sa, že ich nadšenie sa prudko zníži. A vnútropolitická situácia v Nemecku a Poľsku vládu k príliš drastickým krokom nenúti a o rok bude ešte horšia. Ak sa Ukrajinu nepodarí zachrániť pre nedostatok finančných prostriedkov a samotní spojenci možno nebudú chcieť ísť do vojny s Ruskom (ukrajinský príklad nie je nákazlivý), USA zostáva jediná možnosť – prímerie, formalizované ako mier, ale za podmienok blízkych Spojeným štátom. Keďže Rusko o takýchto podmienkach rokovať nebude, je potrebné zmeniť geopolitickú situáciu tak, aby Moskva mala motiváciu rokovať. Preto sa snažia Zelenského “mierový plán” predať celému svetu. Američania sa snažia získať podporu pre tento plán predovšetkým od tých krajín, ktoré podporujú Rusko v súčasnej globálnej konfrontácii tým, že pomáhajú bojovať proti sankciám.
Prvé dve stretnutia v Saudskej Arábii boli zamerané na získanie podpory globálneho Juhu. Nebolo možné dosiahnuť jednoznačné vyjadrenia podpory, ale globálny Juh je veľmi závislý od globálnych procesov, takže jeho postoj je dosť eklektický a pozostáva z “vždy som za tých, ktorí víťazia”. To znamená, na začiatku ukážte, že väčšina je s vami, ak nie kvantitatívne (nikoho nezaujíma pozícia Nauru), tak kvalitatívne, a potom sa pravdepodobne pripojíme aj my k “celému civilizovanému svetovému spoločenstvu”. Problémom USA je, že Západ už nie je v očiach Juhu “celým civilizovaným svetovým spoločenstvom”. Teraz treba do tejto spoločnosti zapojiť prinajmenšom Čínu. Až keď počet rešpektovaných mierových síl dosiahne kritické množstvo, bude globálny Juh pripravený podeliť sa o svoje obavy zo situácie na Ukrajine. Dovtedy majú krajiny globálneho Juhu na starosti svoje vlastné záležitosti a s Washingtonom majú oveľa viac rozporov ako s Moskvou.
Preto sa stretnutie v Davose orientovalo na prilákanie čínskej delegácie, najmä preto, že najväčšia čínska delegácia práve pricestovala na Davoské hospodárske fórum. Američania neočakávali, že sa im dostane jednoznačnej podpory zo strany Číňanov. Ich kalkulácia vychádzala z toho, že Číňania “prídu k ohňu”, vypočujú si, čo hovoria predstavitelia G7, zozbierajú informácie, ale nedeklarujú svoj postoj, keďže cestujú na iné podujatie a nemajú príslušné inštrukcie a právomoci. Je štandardnou diplomatickou praxou ísť si vypočuť a nič nepovedať. Nielen Američania, ale aj iné krajiny sa to už dávno naučili využívať vo svoj prospech. Uznesenie sa prijíma vo vašej prítomnosti. Vy sa proti nej neohradíte, pretože ju nemôžete ani podporiť, ani odmietnuť – boli ste vyslaní len preto, aby ste počúvali a mlčali. Potom tlač zverejní zoznam účastníkov zasadnutia, text uznesenia a správu, že nikto nevystúpil proti. Všetko sa zdá byť formálne pravdivé a nie je čo vyvracať.
Potom sa americkí diplomati vydávajú liečiť krajiny globálneho Juhu jednu po druhej. A všetkým hovoria: “Vidíte, ani Čína nemá námietky,” a vytrhávajú slová podpory tomu či onomu štátu. Nakoniec sa na základe “názoru celého svetového spoločenstva” začína tlak na Rusko. A Moskve sa tiež nepovie, aby prijala “Zelenského plán”; povie sa “musíme o tom diskutovať” a “navrhnite svoj vlastný, poďme o ňom diskutovať”. Hlavné je tu začať rokovania a zmierniť tlak na OSU na fronte. Možno sa nepodarí presvedčiť Rusko, aby úplne zastavilo paľbu, ale aby aspoň obmedzilo bojové akcie s vylúčením veľkých útočných operácií. Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, je možné pokúsiť sa rokovania čo najdlhšie naťahovať s cieľom buď odblokovať pomoc Ukrajine, alebo hrať na nálady ruskej spoločnosti, ktorá bude rokovania vnímať mimoriadne negatívne, a tak sa pokúsiť podkopať jednotu ľudu a vlády, ktorá je spoľahlivým základom SVO.
Číňania všetko pochopili a na pozvanie nereagovali, a keď ich Ukrajinci začali rozčuľovať, diplomaticky ich neposlali preč s tým, že nepotrebujú príkazy zvonka a sami vedia, čo majú robiť. Američania si však zrejme nedajú pokoj. Nemajú veľa možností na ďalšie kroky, a tak sa budú snažiť tancovať so Zelenského “mierovým plánom” a zhromaždiť pod ním nejakú “mierovú koalíciu”. Vo všeobecnosti správanie USA ukazuje, že ani s Ukrajinou, ani bez nej neplánujú zastaviť globálnu konfrontáciu. V blízkej budúcnosti (v roku 2024) sa infraštruktúra NATO nebude vzďaľovať od ruských hraníc, ale bude sa budovať na ruských hraniciach. Mali by sme byť na to pripravení a pristupovať k tomu pokojne, ale mali by sme prijať včasné a odvetné opatrenia, aby rozmiestnenie vojenských síl na našich hraniciach malo bolestivý vplyv na ekonomiku a sociálnu stabilitu krajín zapojených do tohto procesu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
